streda 30. decembra 2015

V každom počasí

V každom počasí

sa deti vedia hrať, hoci bez snehu je to smutnejšie. Vianoce sme mali na blate, ku koncu roka začalo primŕzať. Preto Dominiku potešil aj srieň na tráve. Pozerá cez kuchynské okno a vykrikuje:
„Ja neverím vlastným očiam! Tráva je zamrznutá snehom!“
Ajo a Sofia chodili s ockom na klzisko. Ježiško im priniesol nové korčule, tak ich bolo treba „zabehať.“ Aj im to celkom pekne išlo, môžem sa pochváliť, že aj vďaka mne. Nie, mýlite sa, ak si predstavujete guľatú babku na korčuliach, som odjakživa „športové drevo.“ Telocvik bol predmet, ktorý mi špatil vysvedčenie. Korčuľovala som výlučne popri mantineli a lyžovala „na rovinke.“ Raz som sa spustila v maske jogína (uterák okolo hlavy, bol to karneval) zo svahu – a skončila som v kríkoch pri potoku. Moje deti sú, vďakabohu, na šport nadané. Aj vnúčatká. Najviac Dominika. A chodí korčuľovať už v rámci škôlky! U Aja so Sofiou som sa obávala, aby nebodaj neboli nemehielka ako babka, preto som im kúpila ešte na jar kolieskové korčule, na ktorých usilovne trénovali po chodníku pred barakom. No a teraz majú aj korčule na ľad, na ktorých sa naučili raz-dva! Ja na klzisko nechodím, len sa doma z nich vytešujem, teplý čajík po príchode ponúknem, ich výkony na videu pochválim, k srdcu vtáčatká priviniem. No nie je to super?

utorok 29. decembra 2015

RECEPT

RECEPT NA DLHOVEKOSŤ

- Prijmite na výchovu jedno-dve malé deti. Nedajú vám spať, nedoprajú oddych, čím vás nútia vypäť sily, udržiavajú vás v telesnej i duševnej kondícii oveľa dlhšie, než keby ste starli „pokojne.“

- Venujte sa novej záľube. Pozor však na písanie románu! Úspech sa môže dostaviť až in memoriam alebo nikdy.

- Zoberte si prácu ako vedľajší pracovný pomer.

- Cestujte po svete a píšte o tom blog.

- Pravidelne prispievajte do nejakého časopisu. Najlepšie je prijať záväzok, že do určitého termínu v mesiaci budete pravidelne dodávať článok. To vám spôsobí časté stresy, zvýši adrenalín.

- Ak vládzete, zapíšte sa do turistického oddielu.

- Jóga, aerobic, turistika, cyklistika? Pre telesne zdatnejších.

- Zájdite si občas s priateľkami na kávičku alebo na pizzu. Tým, že sa na tú udalosť tešíte, zvyšujete množstvo hormónu šťastia.

- Tešte sa z malých vecí: malých zdarov, dobrého jedla alebo nápoja, nového účesu Nepozerajte do dokonalého zrkadla, ktoré odhalí nedostatky pleti, vrásky a rednúce vlasy. Tešte sa z nového účesu a nahovárajte si, že vás omladil. Preto sa nebojte dať si veselý odtieň, svetlú farbu, melír, jednoducho experimentujte.

- Tešte sa zo stretnutia so starými priateľmi, ale aj s novými ľuďmi. Neodporúčam hodnotiť jedných pred druhými, takto ľahko vznikajú klebety, a vy tých priateľov nezískate, lež stratíte.

- Prestaňte si robiť starosti! Berte veci ako idú, neznepokojujte sa „sto rokov dopredu“! (To je môj problém. Viem, o čom hovorím. Snažím sa svoje obavy premáhať, ale nie vždy sa darí.)

pondelok 28. decembra 2015

REKAPITULÁCIA

RE

po Silvestri
sa pomaly život prechyľuje
do normálu.

KA

jáj vlani – to sme ešte mali sneh!
Guľovačka, snežné anjeliky,
šantenie.


PI

zaslúžili sme si vôbec
toľké šťastie z detičiek?

TU

naše vzťahy lemravé,
kde je chyba?
Niečo chýba!



cez deň nerieš,
nie je čas.
Večer bolí noha.


CI

po letnej dovolenke
všeobecná spokojnosť.

A

Pán Boh nás má predsa rád.
Denné bitky s osudom
dá občas vyhrať.

sobota 26. decembra 2015

Medzisviatky

Medzisviatky

Detičky príjemne unavené -
(korčuľko, prechádzky a hry),
dospelí príjemne prejedení,
všetko spí, všetko sní,
až pokým sa rozodní,
čoskoro sa rozodní.

Také milé medzisviatky,
ako Milka čokoládky.
Nad očakávanie dobré,
len to nepokazme!
Aj keď nieto snehu,
vykúzlime nehu
v tieto dni,
v tieto vzácne dni.



štvrtok 24. decembra 2015

Prípravy vrcholia

Prípravy vrcholia

Štedrý deň. Deti zdobia stromček, Sofia si povzdychne:
„Kedy sa už bude zvečerievať?“
A propos, stromček. Každý rok moje naliehanie, aby sa urobil skôr. Každý rok zvíťazí manželovo: „Stromček sa vešia na Štedrý deň!“
Ešteže si už skôr všimol, že elektrické sviečočky nesvietia, tak kúpil nové, umelec. Nefungovalo to. Preto včera zašiel za kamarátom, výborným elektrikárom, ktorého rodinu obral o dve hodiny, kým obetavý Peter opravil koncovku aj objímky ku každej žiarovčičke. Veru, takých kamošov treba na rukách nosiť!
Stromec: mnoho rokov umelý, teraz zohnal jedličku, mimochodom, širšiu než dlhšiu, stojí na hokerlíku, a z niektorých bočných konárov odpílil. Máme čečinu do vázy.
Debata pri zdobení:
Sofia: „Keď tu bude dedko spať na gauči, bude v noci kradnúť zo stromčeka čokoládky!“
Andrej: „Ale nie, veď už bude mať umyté zuby!“
Mala som len obavy, aby nedali strom do detskej k Dominikinej postieľke, lebo Andrejka už raz stromček takmer zadlávil.
Aj od prskavky nám už minulý rok trochu horel ten umeliak.
Opäť sme zabudli dokúpiť hviezdu na vrchol. Bude anjel zo šúpolia.
Moje medovníčky podfarbujú vôňu ihličia vôňou perníka.
No nič, idem pokračovať vo výrobe zemiakového šalátu. Došiel Jurko z práce, takže ryba a rezne (kto čo chce), budú tip top.
Sofia zahlásila: „Ale čo budeme večerať? Ja mám problémy s kakaním, a Andrej riedko sere.“ Nuž a Dominika vraj v Blave grckala. Uvidíme, či sa jej polepšilo, keď prídu.
Tak pá, pá, milí moji, a šťastné Vianoce!

pondelok 21. decembra 2015

SVIATOČNÉ HAIKU

SVIATOČNÉ HAIKU

Zaváži láska.
Celkom bezvýznamné sú
prachy a dary.

X

Vráťte mi detstvo,
Vianoce! Aspoň moment
z čias nevinnosti!

X

To detstvo žijem
odznova. Vnuci – bonus
od Pána Boha.

X

Naše vnúčatká -
nezbedné, milé, malé
sú HORMÓN ŠŤASTIA.

štvrtok 17. decembra 2015

Senilita

Vianočné básničky

Ten kúzelný čas
budí dieťa v nás

X

Ale pozor daj!
Neodbytná skleróza -
Dieťa? Simulant?

X

Známi ťa vinia,
že sa im nepozdravíš.
Že si horenos.

X

Ja – a horenos?
Len si neviem spomenúť,
moji najmilší.

X

Ten stav isto má
aj určité výhody.
Zlo z mysle stiera.

X

Stávaš sa deckom.
Blízka Bohu i ľuďom.
Senilná babka.


X


Keď zabúdaš zlo,
revnivých neprajníkov
necháš vypeniť.






BEŤÁRI

Beťári

Beťárske kúsky sú pre poslucháčov, či televíznych divákov zdrojom zábavy, horšie je to pre „obeť“ tých kúskov, pre „postihnutého.“

Andrejko mal včera traky, dnes ich už nechcel. Dvaja beťárski spolužiaci, dvojičky, mu nimi brnkali do hrude. Ináč ho majú veľmi radi a vraj sa predbiehajú v tom, kto z nich bude s Andrejom sedieť. No ďakujem pekne, ak mu stále niečo vyvedú! Ale doteraz sa nesťažoval, ich záujem o jeho osobu mu bol sympatický.

Sofia sa nám rada skrýva. Raz som s ňou bola sama doma, volám ju kvôli niečomu, a ona nikde! Celá vyplašená vybehnem na chodbu, hore schodmi na druhé poschodie, lebo keď bola menšia, raz mi ušla po schodoch a potom sa tam hore nakláňala cez zábradlie! Ale na schodoch nebola.
Naveľa-naveľa som ju našla pod posteľami v samom strede. Do smiechu vyprskla až potom. Vydržala potichúčky ako myška po celý čas, čo som ju hľadala, a ohromne sa na tom v duchu bavila!

Môj syn mal minulej jari v Londýne obednú prestávku v reštaurácii v centre, kde pracoval. Zašiel si pospať na lavičku do Hyde Parku. Pracovné topánky si vyzul a položil k lavičke. Keď sa prebudil, topánok nebolo! V ponožkách sa chcel nenápadne presunúť na pracovisko, mal však smolu, pred vchodom pofajčievali kolegovia. Vítali ho smiechom: „Á, Michael! Vonku je horúco, však?“

S topánkami to mal horšie jeden turista vo švajčiarskych Alpách. Vyliezol na vrchol, celý blažený si chcel oddýchnuť, vyzul topánky – a zaspal. Keď sa zobudil, boli topánky fuč!

Posledné prípady možno klasifikovať ako krádež, čím sa humorná stránka veci ešte väčšmi stiera.

Mne, ešte ako učiteľke, žiaci párkrát niečo vyparatili. Na gymnáziu sme mali systém sťahovania sa z učebne do učebne kvôli odborným predmetom. Keď sa napr. 3.A presunula do učebne fyziky, prišla do ich trieda 4.C, ktorá mala učebňu fyziky ako svoju domovskú triedu, atď. Tak sa stalo, že som si musela pozorne všímať rozvrh. Preto keď som raz na Mikuláša vošla do 4.D., zarazilo ma, že v triede sedeli akýsi neznámi žiaci. Pozriem do rozvrhu: som tu správne! No hej, ibaže žiaci boli nesprávni: vymenili sa s celou triedou baníckej priemyslovky. V baníckej zažil učiteľ podobný šok, keď sa naňho zubili gymnazisti. Pardon, oni sa spočiatku neusmievali, tvárili sa „smrteľne vážne.“

Alebo na prvého apríla: jedna beťárka ponúkala na chodbe z otvorenej konzervy vidličkou nejaké mäsko – bolo to mačacie žrádlo!

Celá trieda (vlastne menej, cca 15 žiakov, lebo na jazykoch, učila som angličtinu, sa žiaci delili na dve skupiny) sa mi poskrývala za skrine. Vojdem do triedy – prázdno! Až po chvíli chichot.

Je všeobecne známe, že žiaci si vymyslia akúkoľvek somarinu, len aby sa nemuseli učiť.

A akí sú to vynikajúci herci! Budú sa tváriť ako neviniatka. Raz som pred jednou triedou rozprávala medzi rečou, že moja dcéra sa narodila v ten istý deň, čo zomrel Mao-ce-Tung. Chcela som zdôrazniť, že zomrel diktátor, a narodil sa skvelý človek Jedna beťárka sa prihlásila: „Pani profesorka, veríte v prevteľovanie duší?“ Drzaňa akási!

Alebo raz, keď som oznámila, že „Nabudúce nám hodina odpadá“, sa jedna „herečka“ zatvárila veľmi ľútostivo a prehlásila: „To je škoda!“, pričom oči sa jej figliarsky smiali. Bola to herečka!

streda 16. decembra 2015

STEP AEROBIC

Kusé správy z prostredia predvianočného upratovania.

Včera: step aerobic. "Vyskakovala som" iba na nízky stolček. Kam moja ruka nedočiahla, tam som použila handru na palici. Výsledok: päť umytých okien! WOW! JA SOM TO ZVLÁDLA! DOKÁZALA! ZMÁKLA SOM TO! (posledný výraz nespisovný, ale pre mňa OK). Hrialo ma pomyslenie na odmenu, ktorú som si vopred určila: návšteva predajne hračiek DRÁČIK. Nuž a popri tom, popri tom možno aj nejaké handričky pre seba.

Dnešný program: pranie, prezliekanie postelí, atď, atď, "lehoučké práce domácí." (Tvá žena Rúžena).

Byt bude dýchať čistotou. Tak to má byť.

S pečením sa veľa nebavím. Sofinka totiž nesmie sladké, ani orechy. Takže k medovníčkom dokúpim niečo z obchodu - pre ostatných. To viete, že aj Sofi si niečo uchmatne. A propos, medovníčky. Sú tvrdé ako kameň, aj napriek tomu som ich musela ukryť, lebo detičkám veľmi chutia! Do niektorých som ešte pred pečením urobila dierku, budú visieť na stromčeku.

Takže pá-pá, musím končiť, mám čo robiť, kým pôjdem cez obed s deťmi do hudobky.

pondelok 14. decembra 2015

PREDVIANOČNÉ

PREDVIANOČNÉ


VYRESETOVAŤ osobnosť.
Dušu, zavírenú hriechmi,
očistiť.
Samozrejme, programom, zvaným
ĽÚTOSŤ.
Nainštalovať nový antivírus, zvaný
POKÁNIE.
Existujú ešte „apdejty“, ako
SEBAZAPRENIE, DOBRÉ SKUTKY,
a starší, ale účinný, s názvom
OBETAVOSŤ.


X


Štrnásty december.
Vonku slnečno a teplo.
Zimu a sneh si nezaslúžime.
Znečisťujeme, na n-tú ničíme
to nevinné v nás.
Aj našu Modrú Matičku,
planétu Zemičku.

X

Ajovi nechutila polievka.
Odmietal ju jesť.
Tu mladšia sestrička,
vševedka, kdesi to počula,
mu zahlásila:
„Andrej, jedz!
Pomysli na deti v Afrike!“

X

Často sa spytujeme.
Naozaj.
Po kom to dieťa je?
Ak po prababe, bude génius.
Po pratete – klavíristka.
Po materi – zvodkyňa.
Po tatovi – dobrá duša.
Len dať pozor, zamestnať a strážiť.
Škola, šport a hudba, spev.
Zamestnať a strážiť.
Aby nezbedné ohníčky v jej očiach
žiarili úprimne
a čisto.
Čo najdlhšie.





nedeľa 13. decembra 2015

Vianočné pozdravy

Nahrali sme Sofinkino vystúpenie v ZUŠ-ke a Andrejkovo doma. Sofi začala s Čerešničkami pomaly, aby učka za ňou stíhala s doprovodom. No nič to. Potlesk dosvedčuje, že sa to ľuďom aj tak páčilo. Andreja sme nahrali doma v obývačke, lebo v ZUŠ bude mať jeho trieda koncert až koncom januára. Vcelku som spokojná s jeho pokrokom. Možno napreduje pomaly, ale napreduje. Sofia sa už začne seriózne učiť z nôt.
Takže spolu s detičkami prajeme krásne Vianoce cez youtube:
1. Sofinkin druhý koncert
2. Andrejov vianočný pozdrav
K pozdravu sa pripája babička Anička

ENJOY! VIEL SPASS!

štvrtok 10. decembra 2015

Deti, deti

So Sofiou pečieme medovníčky. Preberá iniciatívu. "Ja, ja, ja!" "Ja sama, ja sama!" Mením slogan
PEČENIE JE HERA - HERA JE PEČENIE na:
PEČENIE JE SOFIA - SOFIA JE PEČENIE. Prosto zábava.
Obľúbená hra počas zimných dní: stolný futbal. Sofii to ide čoraz lepšie, "váľa to" a väčšinou vyhráva.
Je dobrosrdečná. Keď vidí, že som pozadu, prispôsobí skóre tak, aby som nebola smutná.
Skrývačka - aj s bračekom. Neverili by ste, ako dobre sa vedia schovať v štvorizbovom činžiakovom byte.
Aj ja by som chcela, ale, bohužiaľ, korpulentná babka zovšadiaľ vytŕča. Decká však majú fantáziu a vedia
priam splynúť s prostredím.
Nuž, to sú veselé a bezstarostné momenty. Menej veselé, resp. nervy drásajúce: Andrej minulý piatok stratil
kľúče, žiacku knižku a nový sveter. Bola som z toho "na prášky." Našťastie, sveter sa našiel hneď v pondelok,
žiacka po týždni založená v učebnici, ktorú používajú iba v škole. Odľahlo mi. Vylúčili sme tým možnosť, že
by ju chlapec bol sám schoval kvôli zatajeniu zlej známky a nám klamal, že ju stratil, aj možnosť, že by mu
ju bol niekto schoval zo zlomyseľnosti. Kľúče od skrinky dáme vyrobiť, no a kľúč od automatu na ochutené mlieko
sa mu už zrejme nevráti. Chlapcovi sme však vysvetlili, že kľúče od bytu ešte dlho nedostane.
Sofinkin koncert v ZUŠ-ke dopadol dobre, bola zlatá. Andrej nemá vianočný koncert, preto plánujem urobiť súkromný
vianočný koncert našich detičiek a nahrať ho na video. Ak sa podarí, zavesím ho na youtube a prezradím vám link.

streda 9. decembra 2015

Lebo Mikuláš




Lebo Mikuláš



je radosť. Prostá detinská.
U nás skromná. Sofinka momentálne nesmie zo zdravotných dôvodov sladkosti.
Popri nej nebudeme ani Andreja presladzovať.
Bola som piateho večer aj šiesteho sama s deckami, tak som si to rozdelila. Niečo piateho večer, niečo šiesteho ráno.
Najmä preto, že Sofi tak statočne umývala čižmičku, až som ju musela haltovať, aby ju celú nerozmočila.
Večer dostali iba žuvačky, lízatko a rukavičky.
Radosť bola úprimná. Od Sofinky sa mi ušiel božtek na líčko. Zlízala lízatko, vopchala si do pusy päť žuvačiek naraz, natiahla si rukavičky, a poďho s Ajom sa boxovať! Na novom gauči. Chvíľu som ich pozorovala, potom im to zatrhla. Rozihrané deti sa túžili zahrať aspoň s epedami-opierkami. Robili si z nich najprv vežu, potom tobogan. Aj to som zarazila. Potom sa už hrali s hračkami.
Na druhý deň ráno ich v čižmičke čakal aj čokoládový Miki, ovocie, oriešky a maľovanka.
Sladotám sme sa celkom nevyhli – doniesli si aj zo škôlky a školy.
Čo už!

streda 2. decembra 2015

NAJNOVŠIE


NAJNOVŠIE

Sofia: „Ja si od Ježiška želám ... Ale nie, nemôžem to povedať nahlas, lebo sa mi to nesplní!“
A ty, babka, buď múdra, alebo špehuj detské rozhovory, kontroluj kresbičky, zahraj sa na „nebeskú poštárku“, ktorá nosí listy Ježiškovi, a nenápadne poruš listové tajomstvo!

X

Dnes má Sofia koncert. Opäť vo veľkej sále, na koncertnom krídle. Spojené s Mikulášom. Momentálne nesmie zo zdravotných dôvodov sladkosti. Bude problém.
Ba možno bude problém aj s hraním. Uvidíme. Ak tatík nasníma, a bude to dobré, opäť zavesím na you tube. Alebo ak tam budú vtipné momenty.

X

Čo musíme ostatní absolvovať ešte pred koncertom?
Ocko: mimoriadnu kratšiu smenu (mal mať voľno)
Dedko: vyšetrenie čriev – BŔŔŔ!
Braček: vyučovanie
Babka: kaderníctvo – večná dilema, dlho sa odhodlávam. Pretože chcem vyzerať dobre, ale nerada tam sedím.

X
Včerajšok sme mali tiež zaujímavý. Upratovanie, prášenie kobercov, zbavovanie sa starého gauča a kresla, len čo sme to skončili, priviezli nám z Mikuláša novú sofu aj kreslo – pekné, ba Ajovi aj zvláštne vonia. Akurát že tvrdé na sedenie a ďalšia nevýhoda: nesmie sa v obývačke jesť, ani piť! Predtým sme najradšej papali pri TV. Aj pili kávu, kofolu, či ružový čaj, keď sa z toho trochu vylialo, odniesla to deka, ktorou som starú sedačku prikrývala. Reakcia detičiek na nový gauč: „Jééééj!“
S nepapaním sú uzrozumené.
Boj o kreslo. Ajo. „Na kresle budem sedieť ja!“ Máličko som ho poopravila: „Nie, Andrejko. Kreslo bude za odmenu. A budeme sa striedať!“

X

Miništrant svojím príkladom „pritiahol“ spolužiaka, ktorý si to chce v piatok na detskej omši tiež vyskúšať.

nedeľa 29. novembra 2015

Miništrant

MINIŠTRANT

To musí byť robota mojej mamičky. Tam zhora. Lebo sme ho k tomu neviedli, ani sme veľmi nechceli, aby chodil. Nahovorili ho dvaja spolužiaci. V obavách, aby neprechladol, som mu kúpila teplý sveter a prešívanú vestu. Nabudúce už vestu nechce, lebo že vyzeral s bielou košieľkou zviazanou v páse tlstý.
Predtým nie veľmi chcel chodiť do kostola. Ešte pred takým polrokom. Vyhlasoval, že je tam nuda. Teraz ich na náboženstve učia, čo sa tam deje, aj podstupujú prípravu na prvé sväté prijímanie. Spočiatku to bral ako nutnosť. Vraj prvé sv. prijímanie znamená, že ho pekne vyobliekajú, a on dostane „hodinky zadarmo.“
Teraz je rozumnejší. Ba keď príde po miništrovaní domov, tvári sa priam preduchovnelo, nechce jesť ani piť.
Pýtam sa ho, či nechce niekedy na detskej svätej omši čítať alebo nosiť obetné dary. Vraj nie, on chce iba miništrovať, a pri miništrovaní obsluhovať.
Pečiatková súťaž: prvoprijímajúce deti majú malé zápisníčky, do ktorých im katechétka po každej svätej omši dá pečiatku. Pán dekan, beťár, neprezradil, koľko pečiatok je potrebných k tomu, aby bolo dieťa pripustené k prvému svätému prijímaniu. Z toho dôvodu sa deti zúčastňujú vo veľkom počte, aj Rómovia. Poniektorí prídu v sprievode vychovávateliek z Detského domova, iní s rodičmi. Medzi ľudom panuje podozrenie, že po prvom svätom prijímaní Rómovia prestanú chodiť. Ale veru aj „bieli.“ Pán dekan vystríhal pred chovaním niektorých rodičov, ktorí v prvom, druhom a treťom ročníku dajú dieťa na náboženstvo, a vo štvrtáku ho prehlásia na etiku!
Dúfajme, že Ajovi jeho zbožnosť vydrží. Pravda, budeme ho viesť aj k osobnostnému vývoju: aby bol prajnejší voči sestričke, dokázal v prvom rade plniť svoje školské povinnosti, až potom sa zabávať, obmedzil PC a TV, viac čítal, pravidelne sa modlil. Je to ťažká práca. Ako som spomínala, „roboty ako na kostole!“

Sofia

SOFIA
Je hravá:
- Dedko, a budeme sa cestou do škôlky guľovať?

Veselá:
z detskej izby sa ozýva bujarý smiech.
- Čo vám je také smiešne? – pýtam sa
- My máme prdózu! (po fazuľovej polievke)

Umelkyňa:
- Ideme spať, Sofinka?
- Nie. Ešte si budem maľovať.
Klaviristka:
Zavčas rána: - Už môžem hrať na klavíri?
O ôsmej večer: - Ešte môžem hrať na klavíri? (Nie, Sofinka, malý Alex u susedov spí. Ajo má výhodu, gitaru tak nepočuť.)

Počtárka:
- Babka, poďme počítať! (3+2, 2-1, 10+10)

Potápačka:
Minule som si všimla vo vani, ako dlho vydrží pod vodou. Andrej to nerobí. Nevie, ani nechce.

Skokanka do vody:
To miluje. Zatiaľ ešte z mostíka nie, ale z kraja bazéna s veľkou pasiou.

Dobroprajná:
- Zober si cukrík, dievčatko.
- Ďakujem. A prosím si ešte jeden pre brata. (ten však nie je taký dobrosrdečný, prevláda uňho skúposť. S prevýchovou bude roboty ako na kostole.)

Prítulná:
- Babka, babka, nechcem, aby si zomrela!


štvrtok 26. novembra 2015

Domáca masáž

Domáca masáž

Ahoj, ľudia, podelím sa s vami o rodinný masážny vynález. Môžete si ho ľahko vyrobiť aj vy. Potrebujete jeden tvrdší a hrubší podsedák, my to voláme "podritník", ktorý skrútite do valčeka a na štyroch miestach pevne zviažete hrubším špagátom. Tento valček si pôvodne urobil manžel, keď ho boleli kríže. Ľahol si na dlážku a pod kríže si dal valček.
Mne valček pomáha:
a) proti bolesti nôh, večer si ho v posteli dávam pod lýtka alebo chodidlá, tým mám nohy vo zvýšenej polohe
b) proti bolesti chodidiel: valček si dám pod bosé chodidlá buď v posteli alebo keď sedím, a chodidlami po ňom šúcham. Výborné sú uzly, aj špagát samotný. Videla som, že existuje prístroj na masáž chodidiel, ale zatiaľ mi vyhovuje domáci vynález.
c) dávam si ho za chrbát, keď sedím pri počítači - na výšku medzi operadlo stoličky a chrbát. Dobre hreje, a keď sa po ňom pošúchate, aj pomasíruje chrbát.
Viel Spass!
Vaša babička Anička

pondelok 23. novembra 2015

Čo detičky

Čo detičky „zapotili“ 2

- Sofia na odchode z domu: „ADIEU“!
- Andrejovi, ktorý šiel do školy: „A zapni hlavu!“
- Vytiahla si rozkývaný zub, držala ho v zakrvavenej servítke, chodila po byte a prehlasovala: „Som na seba taká pyšná!“
- Andrej dvakrát miništroval. Nahovorili ho dvaja spolužiaci-dvojičky, veľmi nadaní na šport aj beťárstva. Andrejko bol nadšený. Vyzeral ako vymenený, dospelejší, zažil aj obdivné/závistlivé pohľady spolužiakov a spolužiačok (!), prehlásil, že odteraz je to jeho hobby, teda niečo v tom zmysle.

pondelok 16. novembra 2015

Čo detičky "zapotili"

Čo detičky „zapotili“
I.

Andrejko: „Prestáva ma to baviť! Žiaden počítač, žiaden televízor, len stále tie nudné počty!“

Sofia: „Prosím si čokoládu ´studentská pečeň´“ (namiesto ´pečeť´)

Dominika: „magdarínka“ (mandarínka)

PARÍŽ

PARÍŽ

Mesto – sen.
Na Seine.
Romantika, Eiffelovka,
Šansón, utopený vo víne.
Davy, davy turistov.
Prečo si mi učaroval, Paríž?
Si biely ako nádej.
Melodická tvoja reč.
Notre Dame pod krídla
prichýlil mnohých žobrákov.
Z niektorých hyeny sa vykľuli.
Strieľajú do ľudí!
Marseillaise, znej.
Na barikády!
Na biele mesto skočil besný pes!

piatok 13. novembra 2015

Vtipy o chorej babe

Staroba-choroba

Nebudem vám vymenovávať svoje diagnózy. Určite by ste ma niektorí kolegovia-dôchodcovia pretromfli. Preto iba podotknem, že momentálne ma trápi strata hlasu. A to je pre ženu, normálne utáranú, spevavú, radu držiacu v rozhovoroch prím, priam katastrofa!!!

Deti milujú kreslený príbeh „Upovídaná Marta“ – o sučke, ktorá spapala písmenkovú polievku, a potom tárala a tárala. Vidíte – a my sme mali predvčerom písmenkovú polievku, detičky ju čítali a papali, aj ja – a tak rada by som rozprávala, chrlila zo seba prúdy slov, viet, súvetí! Musím však čušať, ležať, piť zázvorový čaj a kalciový sirup.

Dať niečo veselé? No prosím! Príde baba do lekárne a pýta sa lekárnika:
- Prosím vás, máte nejaký zaručene dobrý prostriedok na chudnutie?
- Áno. Náplaste.
- Hej. A kde sa lepia?
- Na ústa.

Príde baba k lekárovi a hovorí:
- Pán doktor, môj muž sa chová čudne. Každé ráno vypije kávu, zje šálku, a uško nechá tak.
- To je divné!, čuduje sa lekár. – Veď ušká sú najchutnejšie!


Vraví doktor babe: „No vidíte, pani, kašlete oveľa lepšie než včera!“
Nečudo, pán doktor. Veď som celú noc trénovala!


Príde baba k lekárovi a hovorí:
- Pán doktor, strašne ma bolí brucho.
- A čo ste jedli?
- Rybaciu konzervu.
- Tak to určite ryby neboli čerstvé.
- Neviem, neotvárala som.

Baba sa sťažuje gynekológovi:
- Pán doktor, pri pozeraní TV ma pri sexe strašne bolí pravý bok!
- A čo tak obrátiť sa na druhý bok?
- No dobre. Ale čo seriál?

utorok 10. novembra 2015

VÝVOJ

VÝVOJ
Rastieme do krásy, vyvíjame sa k spokojnosti oteckovej a starých rodičov. Mama na nás kašle.
Andrej už nenosí pod nohavice pančušky, ale spodky, takzvané „ceple gače“, alebo skrátene, Cégéčky. Sofia má na vystúpenia pekné šaty, a k nim legínky a topánočky „balerínky“. V škôlke nosí na prezliekanie tepláky. Dominika vraj nechce tepláky, iba legíny. Zrejme tepláky pre ňu znamenajú niečo neženské, málo pôvabné. Ej, veru, parádnica je to, naša mažoretka!
Papajú priam ideálne. Je radosť ich živiť. Pravda, sladkosti musím ukrývať, lebo by boli schopné sa živiť iba nimi. No a potom trpia zúbky. Dnes idú obe k zubárke, možno bude aj rev! Okrem toho Sofinka má problémy s kakaním, zapeká ju, lebo všetko sa na ňu „lepí“. Je dobrá guľka. Na kakanie berie kvapky.
Na klavíri a gitare hrajú čoraz lepšie. Sofia pochopila fintu, že udrieť oboma rukami súčasne, ale pravá stojí a ľavá ide ďalej, potom ľavá stojí a pravá ide. Učila som ju to všelijako: „stáť“ a „ísť“, alebo „stoj“ a „choď“. Keď to pochopila, bolože to heuréka! Ten pocit šťastia na oboch stranách ťažko popísať!
Andrej si sám od seba zabrnká na gitare: hneď ráno, potom, keď príde zo školy, ba aj pred spaním. Palec sa mu „gitaristicky“ vytáča smerom von. Teorku sa nerád učí, občas ho ňou ale mučím.
Nuž veru, zlaté sú tie naše dietky. A čoraz lepšie plávu. So zimnými športami to neviem ako bude, taľuldo sa bojí kúpiť im korčule na ľad, aby sa nedobili. Radšej by začal lyžami. Len nevedno, kedy. Zatiaľ nám na tých pár vločiek, čo u nás napadnú, postačia sánky.
Duševný vývoj ide ruka v ruke s telesným. Hej, ibaže oveľa ľahšie si zapamätajú pikantný vtip ako nejaké učivo.
Musím končiť, lebo Sofinka pribehla, vraj som pri PC už veľmi, veľmi dlho. Ja jej na to: „Počítač je môj, ja som si ho kúpila“. Ona na to: „No a čo, dedko je tu šéf. Tak nemudruj, a daj mi ho!“ No povedzte, kde je tu logika? Žeby takzvaná „ženská“?

piatok 6. novembra 2015

AFORIZMY

AFORIZMY alebo po našom AFOHRYZY

Kedy optimizmom srším?
Keď vyleziem spopod sprchy.

X

Čo mi silu do života dáva?
Vnúčatká a ranná káva.

X

Prečo občas klesnem unavená?
Lebo som, aká som, som jednoducho žena.

X

Mala rada život naživo.
A nie iba televízne marivo.

X

Cestovanie milujem.
Široká je naša Zem.
Prejsť ju celú nemôžem.
Ale ja to veľmi chcem!

X

Románová láska.
Dýchali sme jeden vzduch.
Teraz po nej zostal iba
v skriniach slabý puch.

X

Ale chcelo by to humor!
Vyšší štýl a prudký vzlet!
Nosíš v tele zhubný tumor?
Na to radšej nemyslieť!





streda 4. novembra 2015

INŠPIRÁCIE

INŠPIRÁCIE
G. B. Shaw vraj čerpal námety z tajného odpočúvania rozhovorov ľudí na ulici, na trhu, či v bare. Dobré, čo? Ja by som to ešte spojila s atmosférou, ktorú dáva genius loci, čiže duch určitého miesta. Napríklad taký cintorín. Poprechádzaj sa po ňom v tichosti, a hneď máš námet či už na hororovú poviedku alebo úvahu o živote a smrti, alebo na nejaké iné mystery.
Cintorín s realitou – pre niektorých možno trochu morbídne - spojil jeden Berlínčan. V poslednej vôli vyjadril želanie, aby sa v blízkosti jeho hrobu postavilo detské ihrisko, lebo mal rád deti. Odkúpil v kúte cintorína pozemok, na ktorom dal nainštalovať hojdačky, preliezačky, lavičky, pieskovisko. A to je fakt, na tom cintoríne som bola. Vojdete ako na cintorín, prejdete pomedzi hroby, na konci je ihrisko. Tuším je tam zákaz vodiť psov, čo je pochopiteľné (aby vám náhodou psíček nedoniesol v papuli ľudskú kosť). Deti sa tam hrali, aj moje a bratove vnúčatá, ale atmosféra sa mi zdala akási pokojnejšia ako na bežnom ihrisku. A starý pán v hrobe sa vytešoval. Tu sa priam núka predstava, že starký v noci vstáva z hrobu a ide sa pohojdať. Duch na hojdačke, pre okoloidúceho záhadne rozkývaná hojdačka vŕzgajúca do noci.

Na našom cintoríne ma už tiež všeličo napadlo. Napríklad téma zjavovania sa fešného chlapíka, ktorý ma vezme do tanca.

No ale poďme aj na iné miesta, ktoré majú svoju „atmosféru.“ Isté zákutia v meste, záhradné reštaurácie, v Bruseli parky – ale tam bolo treba dávať pozor, osamelé ženy niekedy prepadávali, aj za bieleho dňa.

Čakáreň u lekára. Ak nezaplatíš za prednostné ošetrenie, načakáš sa do zblbnutia a vypočuješ si chtiac-nechtiac všelijaké príbehy od spolutrpiteľov. A nielen príbehy, ale aj rady, recepty na choroby aj na život. Moja mamička sa rada púšťala do rozhovoru s ľudkami v čakárni. Raz pritom natrafila na chlapíka z rodnej dediny, ktorý poznal jej mamu, aj z rozprávania starú mamu.
Čakanie na letisku som si skracovala obzeraním tovaru v butikoch, občas som vyskúšala vzácny parfém, napr. chanel allure, škoricový odtieň alebo tak - a potom mi ruka voňala ešte na ceste naším nie najčistejším rýchlikom po Slovensku. Zapotená, unavená, strhaná, ale ručička ako rukavička. V odletovej hale som si zašla na kávu, pritom pozorovala partiu pri susednom stolíku. O čom sa asi zhovárajú, aký je medzi nimi vzťah, kam cestujú? Bolo to zaujímavé.

V téme by sa dalo pokračovať. O chvíľu však prenechám PC svojej rodine, pôjdem si dať rannú sprchu a zájdem na cintorín. Určite mi niečo napadne.

utorok 3. novembra 2015

Čo pre mňa znamená

Čo pre mňa, ako babku, znamená:

Namazať sa – natrieť si kĺby hojivým krémom cannabis
Dať si cannabis – pozri vyššie
Urobiť si dobre – a) obuť teplé papuče a sadnúť k telke
b) nakupovať handričky
Trochu sa prejsť – na cintorín (bývame pri ňom) a späť
Väčšia túra – do banky, k lekárke a späť
Vysokohorská túra – výstup na tretie poschodie
Chlast – minerálka, káva, čaj – trikrát za sebou
Neviazaná zábava – hodiť sa do kresla s rozviazanými šnúrkami na teplákoch
Sladký život – zákusok so šľahačkou, zmrzlina, poláskanie od vnúčat
Užívať si – oddychovať nikým nerušená pri domácich prácach
Športové popoludnie – odprevadiť vnúčatá do hudobnej školy a späť
Ručné práce – ťukanie do počítača
Pečenie – predsviatočné plytvanie potravinami
Hobby – pranie
Povinné čítanie – čítanie špiny na tanieroch a ich následné umývanie
Nepovinné čítanie – romány v posteli, kým nezaspím
Krížovky a vedomostné súťaže – relax, blízky sexu
Výlet – cesta do obchodného centra

nedeľa 1. novembra 2015

No fuj!

No fuj!

Stále som do bravčova. Videla som sa na mobile, keď ma pred chvíľou odfotila Sofinka. Plus na videjku, ktoré nasnímal Andrejko.
Žeby som nasadila prudkú diétu? Mala by som. Poďakuje sa mi rodina, keď ma budú na záchodovú stoličku dvíhať, v posteli obracať a dolu schodmi vodiť.
A čo to tak rozvoniava?
Cukor, koláč, čierna káva?
Omyl! Z rúry vône omamné,
tukotvorné, výdatné.
Pečie sa tam odznova
krkovička bravčová.
Predsavzatie do budúcna? Anča, nežer, budeš buchta!

piatok 30. októbra 2015

DUŠIČKOVÉ MOMENTKY

DUŠIČKOVÉ MOMENTKY

Pardon, pardon za predchádzajúci príspevok. Občas ma zmôže pesimizmus. Ale tento blog má byť veselý, n´est ce pas? Tak teda poďme na zábavné historky!
Deti papajú ako najaté, nestačím variť! A keď teraz máme návštevu z Bratislavy a z Berlína, je to veselé papkanie! Dominika je super, neodíde od stola, kým nie je prázdny tanier. Berlínsky synovec miluje slovenské rožky – a jeho deti s ním. Povzbudili nás, tie bratove vnúčatká, priniesli optimizmus. Sú inteligentné, veľmi šikovné do učenia, a Jožko je hokejista, je energický. Nášmu Andrejovi dal jeden priateľský štuchanec – a Andrej sa rozplakal! Rebeka je typická žena, nežná a milá, rada kreslí. Veľmi pekne! Aj malý Mirko je životaschopný výsledok zmiešania slovenskej, nemeckej a španielskej krvi. Sú to odolné a milé decká, ľúbime ich! Dominika je všímavá. Včera ma potešili jej slová uznania na moju adresu: „Máš pekné pyžamo, babka!“
Dušičky, pomiešané so škôlkarským Halloweenom. Smutná nálada sa strieda so situačným humorom všedných dní, džavotom detí (v Nemecku sú prázdniny, čiže máme full house). Ale v domácich prácach sa nepretrhnem, aj keď upečiem viac palaciniek a usmažím viac rezňov, decká sú zväčša vonku – Slovenský raj, Tatry, lesopark, Aquapark – a to všetko absolvovali za pár dní!
Mojim vnúčatám kontakt s inými deťmi len prospeje – spoločné hry, zábava, športy, turistika, vzájomné porovnávanie, preberanie zvykov a fráz, učia sa počkať, kým na ne príde rad, obdivujú cudzie hračky, popýšia sa svojimi.
Všetko je to fajn. No a pokiaľ ide o zdobenie hrobov, každý rok tá istá dilema: kedy? Vence nevyrábam, kupujem ich. Nemožno neskoro, lebo potom nie je výber. Priskoro zas tiež nie je dobré, lebo čečina zvädne. A na cintorín ich priskoro tiež nemožno odniesť, lebo vám ich ukradnú. Sú takí zlodeji, ktorí ich potom speňažia. Toho roku mám nádherné červené umelé kvety s bordovými tieňmi, je to cool. Ak mi ich niekto ukradne, neurobím nič, len sa zamyslím nad úbohosťou takého počínania. Ale tieto zločiny existujú od dávnoveku (vykrádači hrobiek). Vinníkov potrestá Boh.

Toho roku to mám pekne podelené: návštevy, spoločenská stránka sviatkov, a potom ešte čas aj na mierne upratovanie či už bytu, alebo svojho svedomia. Popritom sa nájde aj dosť času na spanie, lebo v súčasnosti spávam veľa. Ako stará babka. No čo už?
Hostia odišli. Mám sa dať do upratovania? Možno neskôr. Najprv si poležím, „dobijem baterky“, ako to nazývam, potom si uvarím kávičku a niečo pozriem v telke. Veď sú prázdniny, nicht wahr?

štvrtok 29. októbra 2015

Aj také chvíle sú

Aj také chvíle sú

Bolesť hnátov,
Beznádej,
Blbé známky vnúčikove,
Babka nevie vysvetľovať,
Babka nevie deti chovať.
Bude zo Sofie klaviristka,
Keď nechápe súhru rúk?
A bude z neho gitarista,
Keď nedodržiava rytmus vnuk?
A to všetko v mori múk,
V mori mojich múk!
Dedove boľačky,
Beznádej.
Kto koho prvý pochová?
Ktože vás, dietky, dochová?
Mať na vás kašle zvysoka.
Už šieste čaká – žiadne nechová.
A obloha je nachová.










štvrtok 22. októbra 2015

Technika u nás doma

Technika u nás doma

Ja a technika akosi nejdeme dokopy. Poznáte tú scénku s Mr. Beanom, čo keď prejde okolo obrazoviek, začne na nich zrniť obraz, a keď odíde, obraz sa napraví. To je o mne.

Nedokážem toho veľa zmontovať, kladivo v mojich rukách sa stáva nebezpečným nástrojom pre okolie, mixér, pračka, ba aj šijací stroj mi môžu každú chvíľu vybuchnúť pod rukami.

Počítač nie je po softvérovej stránke moje hobby. Vnúčatá (8 a 6) mu rozumejú lepšie ako ja. Patrím ku generácii, ktorá využívala písacie stroje.

A navyše mám smolu. Pred mesiacom mi náhodou spadli do otvorenej automatickej pračky vatové tyčinky na čistenie uší, a šup ho poza bubon! Dúfala som, že sa vyplavia, alebo že sa budú poslušne krútiť popod bubnom. Ale ony sa just museli napchať na všetky možné miesta, kde ako zlí škriatkovia zastavovali program, blokovali prevádzku, až kým dnes dobrý ujo opravár nerozobral pračku a nevybral tých desať nezbedníkov.

Vnúčatá tiež všeličo vyparatia. Do šachty na CD v počítači vložia mincu, a potom sa čudujú, prečo cédečko nehrá.

Alebo skoršie, keď ešte boli v móde videoprehrávače, strčili moje deti namiesto videokazety do prehrávača krajec chleba.

Keď sme zdedili nemecký krájač chleba po mamke, pýtala som sa brata, ktorý ho kúpil, či sa dá na takom stroji porezať. Povedal, že áno, že Gabika si takmer odfikla z prsta. Povedala som: ups! – a odložila krájač do pivnice. Krájame nožom, hoci krivolako. A deti ešte ani nožom nesmú.

Raz som nedotiahla akýsi závit na mixéri, a o chvíľu už kúsky prístroja aj s kúskami mäsa lietali po kuchyni. Ešteže som sa včas uhla!

Odkedy dcérka Monika dostala riadny kop elektrinou po tom, čo strčila do zásuvky maličký chutnučký klinček, istíme elektrické zásuvky slepými zástrčkami.

Hádam sa u nás nenájde prístroj, s ktorým by sa nám nespájali dobrodružné zážitky. Hja, technika, to je niečo!



pondelok 19. októbra 2015

OCTOBER RAIN

October Rain

Vonku prší.
Tíško, jemne.
Dobre je mne,
Dobre je mne.

Jeseň ako vyšitá.
Hlavné, že sa nepýta.
Len popŕcha malátne.
No a mne je zázračne.

To vieš,
Koreš-
(s dobrou náladou tu je, s ňou
korešponduje).

Že muža už menej bolí,
veselšie sa holí,
no a mužská pochyba:
Doktorom sa vyhýba.

V noci bude bolieť viac.
Robí mi to starosť, veru.
Uvidíme o mesiac:
Nádeje mám zdravú mieru.

Ó, daj Bože, zdravíčka,
pre mojeho mužíčka!
Aj keď nervy z neho mám,
zachovaj ho, prosím, nám!

Lebo vdova s dvoma deťmi
nie je dobrá perspektíva.
Vdova stará, deti mladé,
kto pomôže, ruku podá?

Bolo by to trapovisko,
hoc čas plynie ako voda.

Ale zatiaľ užívam si
tichú chvíľku daždivého rána
A po čase, po nečase,
zavŕtam sa do piána

A zahrám si Beethovena.
Ako samostatná žena.

Priestor dám aj Chopinovi,
nech vytvorí priestor nový.

A keď budem neistá,
pustím sa hneď do Liszta.

Ukončím to Straussom.
Taká veru ja som.

MODRÝ PONDELOK

MODRÝ PONDELOK

Detičky sú v škole a škôlke. - Ako dobre, že sú zdravé!

Andrej išiel do školy sám. - Už vie dať pozor na kruhovom objazde. Išiel skoro, išiel rád. Teší sa na kamošov. Netrápi ho, že
a) dostane zlú známku
b) spolužiačka mu neopätuje úsmev
c) niekto sa mu vysmeje
d) niekto ho zbije
To všetko sa môže stať, ale chlapec sa vrhá do života s optimizmom, mladosti vlastným.

Sofinku odviedol do škôlky dedo. - Robieva to rád, aj napriek bolestiam žalúdka a reume. Šetrí moje nohy. A z lásky k Sofinke, ktorú mu dievča zhusta opätuje.

Ostávam v pyžame. Je príjemné. Aj televízne papuče sú fajn. Sedím a premýšľam, že by bolo dobré namočiť bielizeň, ale asi to ešte dnes neurobím. Morgen, morgen...

Telefonicky si objednám liek. U sestričky, aby mi ho "predpísala", že si prídem pre recept okolo obeda. Samo, že to musí dať doktorke na podpis. Ale zalichotila som jej, pozdvihla jej ego. A prečo nie? Sestričky to nemajú ľahké.

Fíha, ale to si budem musieť okolo obeda vyzliecť pyžamo, osprchovať sa, obliecť, a naštartovať pešobus.

Ranná rozcvička? Dnes nie. A prečo? Pre staré vreco!

Nemusím variť! Máme od víkendu, navaril môj syn, chef par excellence!

Mali by ste vidieť detičky, ako cez víkend krásne papali. Veď aj rastú ako z vody.

Takže ešte chvíľku si povoľkám. Mám starosť o manželovo zdravie, ale pokúšam sa zahnať tie obavy. Nie, teraz nie! Teraz mám modrý pondelok.

nedeľa 18. októbra 2015

Nové hobby, odhalené vlohy

Deti sa vyvíjajú. Preukazujú svoje vlohy, lepšie povedané, ich vlohy sa predierajú zo skrytosti navonok.

Sofia spieva podľa cédéčka. Pustí si pesničku, stlmí zvuk a spieva presne ako počuje v predlohe. Cvičí si na tom nielen presnú intonáciu, ale aj rytmus, frázovanie, správnu slovenskú výslovnosť. Pri anglických pesničkách sa zasmejeme, lebo keď nevie, o čom spieva, vychádzajú jej skomoleniny.

Andrej si častejšie brnká na gitare, sníva o založení hudobnej skupiny, aj už vymýšľa názov, ba aj gitaru si pomenoval. Píše mini poviedky, ja mu kontrolujem pravopis, aj hodnotím po obsahovej stránke. Originalitu mu rozhodne nemožno uprieť.

Teda, priatelia moji, aj keď som povedala, že sa už nebudem vnúčatami toľko chváliť, predsa aspoň na svojom blogíku ich vyzdvihnem.

Ináč keď Sofia videla, že Andrej píše, aj ona mi "napísala." Tlačeným, s chybami, ale to viete, že to bolo rozkošné! Ba aj nakreslila môj portrét. Teda ježibabka, ale neva. Dievča sa učí.

Na deťoch je nádherná verva, entuziazmus, s akým sa púšťajú do nových projektov. Jednoducho ich musím obdivovať!

štvrtok 15. októbra 2015

Beťári

Beťári

Nápady, ktoré skrsnú v detských hlavičkách, často zdanlivo nemajú logiku a opodstatnenosť. Ale majú. Vyplývajú z túžby objavovať, skúmať, prípadne napodobňovať dospelých. Preto by mali dospelí dávať len dobrý príklad. A „mať oči všade“, hlavne na chrbte.

Prečo sa Sofia zasekla do najužšieho možného otvoru v rohu medzi posteľou, radiátorom a stenou? – Spadla jej tam hračka. Potom sa nemohla dostať von, tak revala o dušu spasenú.

Prečo spadol Andrejko zo stoličky? Lebo chcel dočiahnuť cukríky, schované vysoko v nástavci.

Prečo Andrej na seba nadával, že je k....? Lebo spravil hlúpu chybu, za ktorú sa hanbil. Odkiaľ poznal výraz? Nebuďme naivní, je toho všade dookola plno.

Prečo si Sofia strúhala na strúhatku prst? (takom tom väčšom, na hrubé pastelky). Túžba skúšať, či funguje? Uletený nápad? Má šesť rokov. Tvrdila však, že jej to ukazoval 8-ročný brat! Ten to, pravda, iba naznačoval, ona sa poranila (našťastie, nie veľmi). Bol z toho veľký rev, vyhrešenie chlapca a náplasť na prstíku.

O tom, ako si raz moja najdrahšia dcérka takmer zomlela prstík na mäsovom mlynčeku, keď braček mlel a ona podávala, radšej nebudem hovoriť, lebo som ich to nechala robiť a odišla som na trh dokúpiť potraviny. Ja krava sprostá! Vtedy zasahoval chirurg.

Sofia si maľovala nechty fixkami.

Dominika si nagebrila tváričku maslom (videla mamku, že sa v kúpeľni krémuje, no a to maslo bolo na kuchynskom stole také mäkučké, dobre roztierateľné).

Rada: nenechávajte arómovú lampu v dosahu detí, ani keď nehorí. Ten popol sa nedá z telíčka dobre zmyť.

Nože a ostré predmety odkladáme vysoko a ďaleko, lebo keď bol Andrej menší, mal tendenciu dvíhať veľký kuchynský nôž tak, že ho chytil rovno pri špici. Našťastie dospeláci včas zakročili.

Andrej si chcel vybrať keksík z nástavca, preto vyliezol na stoličku. Bolo málo, na stoličku si dal ešte jeden stolček. Že mal práve na nohách kolieskové korčule? Detail.

streda 14. októbra 2015

Sychravé ráno

Sychravé ráno

Mala som výbornú náladu ako často, keď vonku prší. Vtedy mám totiž znížený, teda normálny tlak. Pri peknom slnečnom počasí ho mám zvýšený. Pospevovala som si, žartovala s deťmi. Ba Andrejkovi som stiahla z netu dva žiacke vtipy, aby mohol medzi spolužiakmi „bodovať.“ Prečítal si jeden a zahlásil: „Ten poznám.“ Pri druhom poznamenal: „Aj ten som už počul.“ No nič to. Obul si nové čižmičky s nepremokavou membránou, zimnú vetrovku, vzal dáždnik a šiel do školy.
Pri Sofinke nastal boj. Samozrejme, že dedo si presadil, že vezme iba gumáky a nie nové čižmičky, ba obliekol jej tenšiu jesennú bundu a nie zimnú. Vraj to stačí, vonku je desať stupňov. A v gumových čižmičkách si dievča bude môcť vychutnávať kaluže. Teoreticky má pravdu. Ale prakticky ma naštval a moja dobrá nálada je ta-tam. Prehlásila som, že ak dievča ochorie, bude jej v noci podávať lieky on.
Alebo vystúpenie, besiedka na počesť starých rodičov – október je mesiac úcty k starším. Máme dilemu, kto na vystúpenie pôjde. Lebo má prísť za každú rodinu jeden starý rodič, keďže majú málo miesta. A to bude Sofinka asi aj hrať na klavíri! Starý ma falošne pobáda, aby som šla ja, vraj jemu sa nechce. Ale vidím na ňom, ako sa o to trasie. Dievča by chcelo radšej dedka. Tak uvidíme, ako to dopadne. Ak dieťa ochorie, bude po probléme.

No vidíte, aký skepticizmus zavčas rána. A pre blbosti. Musím sa vzchopiť, hlavu hore, Anička-babička, niečo dobré navar a/alebo napeč, aby boli aspoň decká happy. Starý to určite skritizuje. Aj jeho stále niečo bolí, ale nemusel by sa vyvršovať na mne. Neviem, neviem, ak jeden z nás zomrie skôr, asi sa odsťahujem k dcére!

nedeľa 11. októbra 2015

Predčasný prvý sneh

Na Spiši nám sype predčasný prvý sneh. Fotíme a posielame známym. Zo skrine som vyhrabala deckám vetrovky, čiapky a rukavice, z pivnice čižmičky. Andrej utekal do školy zavčasu, zrejme sa chcel guľovať s kamošmi. Sofia vybehla pred barak, urobila snehovú guľu, a nadšene nám ju ukazovala: "Dá sa!" "Sláva sniežiku!" V škôlke vraj vpálila do šatne aj s guľou.

Ten sneh sa určite roztopí. Inokedy býva až okolo Všechsvätých, alebo aj neskôr. Dnešné ráno je však zvláštne.
1. pondelok, nový týždeň
2. prvý sneh
3. vzduch čistý, svieži
4. atmosféra čerstvosti - nielen v Kauflande
5. všeobecná radosť

A radosť aj z toho, že deckám pasovali zimné veci z minulej sezóny. Keby prituhlo, dokúpim väčšiu vetrovku Andrejkovi a obom kožené čižmičky.
Zatiaľ som happy, že som im mala čo dať na seba. Samozrejme, že som ráno zbuntošila celý byt. Hľadala vecičky, nadšene výskala s deckami a posielala sms-ky.

VITAJ, BOLESŤ

VITAJ, BOLESŤ

Vitaj, bolesť,
Návšteva nečakaná!
Mravenčivá,
Vleklá,
Tupá,
Ostrá,
Raz na ústupe, hneď zas silná.
Vitaj, bolesť!

Ustavičná,
Pálčivá,
Nástojčivá,
Neústupčivá.
Vitaj, bolesť!

Výsada žobrákov,
Kráľovská konkubína,
Milenka rytierov,
Suita dvorných dám,
Slúžka aj pani,
Vitaj, bolesť!

Svätcami povýšená,
Mučeníkmi milovaná,
Fanatikmi uctievaná,
Plebsom preklínaná,
Vitaj, bolesť!

Bo – lesť.
Bo v tebe nie je lesť.
Rovnako kváriš
Bedač i mocnárov,
Povyšuješ mučeníkov
A kráľov zvrhávaš z trónov.
Vitaj, bolesť!

Aj mňa si navštívila.
Náhle, nečakane.
Sťa letná búrka,
Zimná chumelica,
Bodavá bolesť.
Vitaj, bolesť!

Urobím z teba cnosť,
Družka milená.
Budem ťa znášať
Odovzdane,
Trpezlivo, s úsmevom.
Prenes ma trápnym životom.
Vitaj, bolesť!

štvrtok 8. októbra 2015

Pečieme so Sofinkou

Pečieme so Sofinkou

Inšpirovali ma „prekladané pagáče“, recept na kysnuté pagáčiky s varenými zemiakmi. No a samozrejme, že pri ich príprave nesmela chýbať Sofinka.
„Babka, babka, ja!“
„Môžem?“
„Rozšľahať vajíčko?“
„Už mi to vykrajovanie ide, však?“
„Ja sama!“
Podobné výkriky nadšenia sa niesli našou kuchyňou včera podvečer, keď došli decká s ockom z plavárne. Majúc na pamäti výchovný aspekt celého podujatia, robili sme radšej pomaly (neva, aspoň lepšie podkysli), ale s bohatou Sofinkinou účasťou. Zvládala všetko, aj sa už dala poučiť (voľakedy nie).
Tak sa nám stala práca zábavou i poučením. Zabudla som na boľavé nohy. Čo dodať? Snáď len pozmenený reklamný slogan o HERE:
PEČENIE JE SOFINKA.
SOFINKA JE PEČENIE .
Nech sa páči, ponúknite sa! Piekla Sofia.

pondelok 5. októbra 2015

Hurá, našla

! Ďakujem za duševnú podporu!
Pá,
Anna

Kde som dala

šek, na základe ktorého mi na pošte vyplatia niekoľko eur? Našťastie ten väčší honorár, resp. tantiémy som si už vyzdvihla pred pár dňami. Ale došiel mi ešte jeden na 12 eur a niečo. Nechcelo sa mi kvôli tomu na poštu, tak som ho "odložila." Nepoviete mi, kde?
Prehľadala som kabelku, vrecká, skriňu. Do skrine idem pozrieť ešte raz.
Ak ho nájdem, pozvem vás na kávu.
Dávajte tipy.

Detské výroky, výchova a pokroky

Detské výroky, výchova a pokroky

- Sofinka: „Aha, na kvietku je motýlik. Vieš, babka, on sa volá „BÁBOVEČKA.“

- Mali sme kuraciu polievku s drobkami. Sofi: „Jéj, tie ŽALUDE sú naozaj dobré. Prosím si ešte jeden! (rozumej: žalúdok).“


- Deti mali papuče podobné vlčím labám aj s pazúrmi – samozrejme nie ozajstnými, ale mäkkými, z látky. Papuče boli obľúbené, bili sa o ne. Volali ich „Vlčie pazúry“, alebo len „Vlčie“.
Raz bola u nás Dominika, i jej sa papuče páčili. „Dominika, obuj si papučky!“ „Hej, ale ja hľadám PAZÚRIE!“

- Sofia rozliala mlieko po obývačkovom stolíku. Dedko jej to kázal poutierať. Ja: „Čo robíš, Sofinka?“ Sofinka (s veľmi statočným výrazom v tváričke): „No vieš, babka, ja som to mlieko rozliala, tak ho musím aj poutierať!“ – a veľmi šikovne ho vysávala do špongie. Pred rokom by ho zotrela rovno na koberec.

- Andrejko veľmi rád chodí na plaváreň. Najprv mu to nešlo, bál sa vody. Keď však videl, ako chválime Sofiu, pochlapil sa, ba aj opatrne ponoril hlavu pod vodu. A dnes už zapláva zopár temp. Vidím aj v iných oblastiach, že keď mu niečo nejde, nedostatok talentu vyvažuje usilovnosťou. A to je super vlastnosť!

- Sofia je spontánna. Keď jej niečo nejde, napríklad určitá pasáž na klavíri, prehrám jej ju, ale ona nechce, odháňa ma: „Choď preč, zavadziaš mi, tieniš mi!“ – a podobne. Urazene sa vzdialim. Ale po chvíli sa mi na tvári rozhostí blažený úsmev. Sofia si uvedomila svoju chybu – zahrala to správne!

- Diktáty. Píšeme s Ajom, robí smiešne chyby, ale na chodník kriedou napísal: VŠETCI SÚ PREČ KAMOŠI – bez jedinej chybičky, takže som nemusela nabehnúť s handrou a čistiť chodník. Aby bolo jasné: učiteľka so vo mne nezaprie. Pozriem na text, a už vidím chyby, už chytám do ruky červené pero a opravujem. Nezniesla by som nápis pred barakom, ktorý by bol gramaticky nesprávny.


- Je radosť pozorovať, ako si deti postupne zvykajú samé si sadať k hudobným nástrojom a hrať. Najmä u Aja som rada. Sofia s klavírom odmala nemala problém. Odmala nemala. Ale u Andrejka kvitujeme s uznaním, že niekoľkokrát za popoludnie schytí gitaru a brnká. To by aj sedelo so skúmaním odborníkov, že dieťa si k nástroju buduje vzťah také dva roky. Ak nechce hrať ani po dvoch rokoch, muzikant z neho nebude.

piatok 2. októbra 2015

POZITÍVNY PRÍSTUP

POZITÍVNY PRÍSTUP

- k upratovaniu:
Šuch sem, šuch tam prachovkou,
odbavím to rýchlovkou.

- k športu:
Rozvalená vo fotelke
sledujem ho v našej telke.

- k spevu:
Hm, hm, hmkám potichúčky
melódiu z opery.
Manžel sa mi za to často
zoširoka zaškerí.
Ale keď má toho dosť,
hádže po mne riedku kosť.

- k jedlu:
Ten mám jasný, to si píš.
Pozri na mňa – uvidíš!

- k prírode:
To je predsa jasné:
o prírode básne
Píšu sa mi ľahučko.
Po tráve aj po lese
chodí sa mi mäkučko.

- k zvieratám:
Mám ich rada.
Plejádu celú.
Lebo na nich pozorujem
s ľuďmi paralelu.
x
Maznavá mačka
sťa kamoška Kačka,
čo ťa nechá v sračkách.
A potom sa líška, nyje,
v snahe získať senzácie.
x
Okatá sova
sťa namachlená Nováková.
X
A susedka Milena.
To je dobrá hyena.
Rozchyruje po okolí,
že ma noha stále bolí.

- k vtákom:
Obdivujem let kondora,
trepotanie krídel kolibríka,
krk labute aj zobák tukana,
a na komíne bociana.
Zhodou okolností dákou
Milujem aj iných vtákov.

- k lietaniu:
O vtákoch som hovorila.
Ten svist krídel kondora!
No a keď sa zasúvajú
na krídlach klapky,
letím, letím dohora!
Motory stíchnu.
Chcem sa uvoľniť.
Objednám si drink.
Lež vlepená do sedačky
modlím sa
za normálnosť posádky.
Pristávanie, to je žúžo!
Hukot, klapky, potom hrk.
Spontánny potlesk pilotovi.
Zabudla som, že sa drieme.
O chvíľu sa dotknem zeme!

- ku všetkým prácam okrem žehlenia:
Nuda. Treba zapíjať.
Pre mňa už len voda, čaj.
Dobrý Bože, pomáhaj!
Nemci naplnili fľaštičku hruškovicou
a dali na ňu nálepku „Bügelwasser.“

streda 30. septembra 2015

VŠEDNODENNOSŤ

Všednodennosť


Beháme tu polonahí
v snahe zlepšiť naše vzťahy.

X

Pijem čajík „Na pamäť.“
Nepomáha. Známa vec.

X

Keď šli deti do školy,
vymýšľam si úkoly.
Ako zlepšiť milijé,
kým ma nuda zabije.

X


Do hudobky doprevádzam
vnúčatá. A celkom rada.

X

Na plaváreň potom s nimi,
holúbkami rozkošnými.

X

Domáce ich síce nudia.
Ale musia. Veď sú ľudia!

X

Večer natriem svoje nôžky
hojivými masťami.
Bolesť zmiernia, ako že je
Pán Boh veľký nad nami.

X

V posteli si čítam krimi,
akoby môj život nebol dosť akčný.

pondelok 28. septembra 2015

BABIE LETO

BABIE LETO

Ten výraz evokuje pokoj, kľud.
Veselo tučnie európsky ľud.
Len tie stovky utečencov
s uzlíčkami brodia v blate.
Celí mokrí, unavení,
ženy s deckom na chrbáte.
Im nádej zhatať chceme v tieto dni.
Veselí, tuční, sebeckí.


Babkina jeseň

Konečne mám systém.
Vešiam detské pyžamká.
Pofukuje vetrík.
Pavučina v rohu držiaka
sa skvie na štrbavom slnku.
Drobné mušky v nej
sťa zásoby v našej špajzi.
Pre tučných pavúkov,
Pre tučných ľudkov.

sobota 26. septembra 2015

CHUDNEM!

Túžba sa stala skutočnosťou. Žeby po vysadení piva z jedálnička? Žeby stresy zo začiatku Andrejkovho školského roka? Ale náhly desaťkilový skok dole môže znamenať aj blbé prognózy.
V Košiciach som profesorovi nedala pravdivé info o svojej váhe, lebo som netušila, koľko som schudla.
No ale dúfajme v ten lepší prípad. Že je to a la dedo Robert z Internetu, guľatý Amík, ktorý vysadil pivo, dal sa na šport, a dnes má atletickú postavu!

Dajme si na upokojenie zopár veselých momentov z posledných dní.

Sofia si vydobýja rešpekt medzi spolužiakmi v škôlke. Nezabudla sa pochváliť, že chodí na plávanie, aj ju na plavárni videli mladé učiteľky, ktoré tam chodia pravidelne. A na klavíri tiež úspešne pokračujeme.

Andrej robí pokroky v hre na gitaru. Pomaly, ale predsa. Pozitívne je to, že sám od seba schytí nástroj a hrá. Niektoré skladbičky sú totiž veľmi melodické.

Čo vyviedli? Andrej zabudol vziať do školy žiacku knižku, zato nezabudol raz obľúbené figúrky, inokedy knihu vtipov. (Našťastie tých slušnejších).

štvrtok 24. septembra 2015

Žartovné príhody

Historka


To by ste mi neuverili, vážení: Zavolala som si ho k sebe do bytu, aby mi to poriadne ZALOŽIL. Sama som totiž nevedela nájsť ten správny OTVOR. On však na to prišiel hneď. Stačilo niekoľko malých POHYBOV, zistenie SPRÁVNEJ POLOHY, ZASUNUTIE, JEMNÉ PRITLAČENIE – a bolo to! Výsledok BOL ÚŽASNÝ! Fungovalo všetko, ako treba. Slovom, ON bol ÚŽASNÝ! Nikdy predtým som si nepomyslela, že to tak SKVELO a RÝCHLE dokáže! S úľavou som si vydýchla.

Nainštaloval mi tlačiareň a správne vložil cartridge, čiže náplň. Darmo, DOBRÝ CHLAP je DOBRÝ CHLAP. Vie nájsť problém, vie OBJAVIŤ tú správnu DIERKU a ZASUNÚŤ do nej TO, ČO TREBA!


Päťdesiat za noc


Čo to, čo to, naša cnostná babička sa začala predávať? A k tomu v Košiciach?
Je pravda, že noc v Košiciach bola vzrušujúca.
Peniaze som však nedostala, ale zaplatila.
Nebolo to v hoteli, ale v nemocnici.
Partner bol veľký odborník.
Ale nie na sex, lež na medicínu. Profesor, doktor, kandidát vied.
Boli sme traja.
Ale nie „švédska trojka“, lež profesor, medička a ja, sťa skúmaný objekt.
Prečo v noci?
Skúmali ma počas spánku ako chrápem.
Je pravda, že do polnoci aj dlhšie som nemohla zaspať. Veď uznajte! Po celom tele prilepené hadičky, aj vo vlasoch, a v nose kanyla. Okolo vás prístroje. A vo vedľajšej miestnosti medička sleduje na monitore, ako spíte, ako chrápete, čo trepete zo sna. Ešte dobre, že to nebolo za totáča, vtedy by to tajní mohli zneužiť proti mne a proti mojim priateľom. Aj tak mi pripadalo trápne, že niekto bude počúvať, resp. aj zaznamenávať moje podvedomé výlevy.
No dobre, v záujme zdravia. Chrápanie súvisí s viacerými chorobami, je ich dôsledkom, ba môže byť aj príčinou ďalších, ako je cukrovka, či najnovšie sa tvrdí, že aj niektoré typy rakoviny.
Ísť však do spánkového laboratória za pokusného králika si asi vyžaduje dosť strelenú osobu. A tou ja som!
Výsledky mi pošlú mailom. Predpokladám, že ma pozvú ešte raz, aby som sa vychrápala v akejsi maske, ktorá pomáha proti výskytu apnoe. Neviem, či tam ešte raz pôjdem. Lebo chvíľami som aj normálna.

pondelok 21. septembra 2015

Ako si prilepšiť na dôchodku

Ako si prilepšiť na dôchodku

Vezmete si na starosť dve malé deti. Alebo aspoň psa. Pri nich máte o aktivitu, občas aj adrenalín postarané. Hoci sa hlási staroba so svojimi bežnými symptómami. Napríklad bolesť kĺbov, reuma, nedoslýchavosť, únava.
Vysvetlím na príkladoch: strašne sa vám nechce vstať, lebo ste sa už uložili do postele s obľúbenou knihou či krížovkou. Vnučka zahlási: „Babka, treba mi kakať. Poď mi zasvietiť.“ Ja: „Ale, Sofinka, veď ty už dočiahneš na vypínač.“ „Áno, ale poď so mnou!“
Hra vonku s loptou. Treba dávať pozor, aby nevybehla na cestu. Lopta alebo vnučka, alebo vnučka za loptou. To si aj zabeháte.
Chôdza hore schodmi. V škole, či škôlke nemôžete ísť hore schodmi pomaly, lebo by vás protiidúci prúd valiacich sa žiakov prevalcoval. Poradím: raz za čas sa uchýliť k liekom, tzv. „painkillers“, čiže proti bolesti. Majú aj nevýhody, preto len v najnutnejších prípadoch.
Nedoslýchavosti jednoducho nedáte zelenú. Niet kedy. Pretože tí malí fagani stále niečo chcú. Raz chleba s maslom, potom buchtu, potom cukríky, potom ešte párok, a na záver čokapík. Medzitým vás vyzvú, aby ste si s nimi zahrali florbal, „Človeče“, „Zlatú bránu“ alebo „Čierneho Petra.“ No a to prispeje k celkovej únave, nedá sa nič robiť, pravidelne vyhlasujete prestávky. To malým anjelikom len vyhovuje, lebo niekedy stačí dať impulz, ukázať im, že sa s nimi chcete hrať, sa im venovať, slovom, vycítia vašu lásku – a o chvíľu si vystačia samé a hrajú sa spolu. (Preto je dobré mať dve). Vy si za ten čas dáte kávu, umyjete riady, povešiate bielizeň, prezriete poštu, atď.
Nuž, to bolo o prilepšení v zmysle kalokagatia, čiže rozvíjanie tela aj ducha, čo vedie k zlepšeniu zdravia, pocitu užitočnosti, radosti zo života.
Jáj, vy ste chceli počuť návod, ako získať na dôchodku peniaze navyše? Tak na to rovno zabudnite! Správni starí rodičia alebo opatrovatelia detičky jednoducho rozmaznávajú. A viete, koľko dnes stoja sladkosti, hračky, svetríky? Veľa. Nedávno Sofinka drankala o plyšovú figúrku „mimoňa.“ Pekná, ale stála takmer 11 ečiek. Váhala som. Potom som si spomenula na slová jej detskej doktorky: „A rozmaznávajte ju, babi, rozmaznávajte!“ (Nemá mamu). A mimoň sa ocitol v jej rúčkach, hoci som pôvodne chcela byť „výchovná“, vysvetliť jej, že je to podobná hlúposť, akých má doma plnú detskú izbu.
Tak teda, milí moji, prilepšujeme si na dôchodku, predlžujeme si život, tvárou v tvár radosti zabíjame bolesť.
C´est la vie.

Ranný dúšok kávy

Príde baba k lekárovi.
- Jéj, pán doktor, ďakujem vám veľmi pekne!
- Ale ja som liečil vášho manžela, nie vás.
- To je pravda. Ale ja som jeho absolútnou dedičkou!

X

Rozhovor dvoch starších manželov. Žena vraví:
- Zaujímalo by ma, kto z nás dvoch prvý zomrie. V každom prípade sa potom odsťahujem k dcére.

X

Sťažuje sa blondínka manželovi:
- Zdá sa mi, že dnes vyzerám akosi mimoriadne hlúpo!
Manžel ju utešuje:
- Ale kdeže, miláčik, vyzeráš ako obyčajne!

X


Žena sa obracia s výčitkou k mužovi:
- Už ma neľúbiš! Kedysi si ma po celé večery držal za ruky a teraz...
- Odkedy sme predali klavír, už netreba ...


X


Manželka sa obzerá v zrkadle a takto manželovi hovorí:
- Rozmýšľam, kvôli čomu ma miluješ. Je to kvôli peknej tvári, či dokonalej postave?
- Kvôli tvojmu zmyslu pre humor, miláčik.


X

Manželka navrhuje manželovi:
- Miláčik, urobme si skvelý víkend!
- To je super nápad. Dovidenia v pondelok!

X

- Vieš, čo mi obyčajne hovoria ženy, keď ich pýtam o sex?
- Nie.
- Odkiaľ si vedel?


X


Muž vlieza k manželke do postele a ľúbezne šepce:
- Nemám slipy.
Ona:
- Zajtra ti vyperiem.


X


Rozprávajú sa dvaja muži pri barovom pulte:
- Ste ženatý?
- Nie. Mačka ma podriapala.


X

Vracia sa opitý chlap domov, podíde k zrkadlu a pýta sa:
- Zrkadielko, zrkadielko, povedzže mi, kto má najväčšieho ch.ja na celej zemi?
- Ja! – kyslo sa ozve manželka.

streda 16. septembra 2015

Detičky stvárajú pestvá

Detičky stvárajú pestvá

Chcela som si nastrúhať jablko. Na strúhadle boli strúhaničky, vyzerali ako mrkvička. Čosi mi na tom nesedelo. Keďže už poznám svoj „manšaft“, prv, než som sa pustila do strúhania jablka, opýtala som sa detí, zvyšky čoho sa nachádzajú na strúhadle. Postupne to z nich vyliezlo: - E, e ... to ja nie! Andrej s tým začal! Na to urazená Andrejova reakcia: - To nie je pravda! Sofia strúhala plastelínu!

X

Vymodelovali si z plastelíny „zmrzlinu“, ktorú dali do mrazničky zamrznúť.

X

Keď mal Andrejko asi dva roky, rád sa hrával s podstavcom na vianočný stromček, ktorý býval voľne položený v kúte obývačky. Skladal sa z dvoch kusov, ktoré do seba zapadali.
Prišli Vianoce. V stojane stál vianočný stromček. Andrejko sa v nestráženej chvíli načiahol po obľúbenej skladačke, stojane. Samozrejme, že zvalil celý stromček. Našťastie sa mu nič vážne nestalo, lebo strom padol na roh gauča, a chlapča ostalo v dutine pod ním.

X

Dcéra Monika mala tak rada literatúru, že obhrýzala knihy. Pri obrazovej kuchárke sa to dokonca dalo pochopiť.

X

Kým ešte deti nechodili na záchod, stávalo sa, že občas vytratili z plienky guľôčky. Mohla som sa hrať na detektíva. Sú to
a) kúsky čokolády?
b) chocapic? (cereálne lupienky s kakaom)
c) tá spomínaná tretia možnosť?
Pomáhala skúška čuchom.

X

Keď došli deti z pieskoviska, piesok som vytriasala:
a) z topánočiek
b) z ponožtičiek
c) zo šiat
d) vyčesávala ho z vláskov
e) umývala z tváričiek
f) čistila zo zúbkov
Najjednoduchšie bolo šupnúť ich rovno do vane.

X

Sofinka mi veľmi rada pomáha pri upratovaní. Pozametá, ale keď nahŕňa smeti na lopatku, rozpráši ich po podlahe – a môžeme zametať znova!
Andrejko sa spočiatku bál hučania vysávača. Neskôr chcel ukázať, že sa už nebojí, zapol vysávač – a ponožtička šmyk ho dnu!

X

Rady pomáhajú pri varení a pečení. Sofia minule asistovala pri výrobe rezňov. Klepanie mäsa sa dialo pod mojím dozorom, lebo to nebolo klepanie, ale trieskanie, a keby som nedala pozor, dievča si rozmliaždi rúčku. Potom sme obaľovali. Sofi robila v múke. Tak vehementne, že múku porozsýpala po dlážke. Sprvu som si nevšimla. Až keď som začala rozvláčať po byte akési biele cesto. (Múka sa zlepila s rozliatym čajom).

X

Sofia vaľká cesto. Má na to svoj detský valček. Vykrajuje medovníčky, ale samozrejme, dosť neekonomicky. Učím ju to. Keď potom upečiem koláč, chváli sa ľuďom: „Piekla som koláč! Babka mi trochu pomáhala.“

X

Dnes ma pri hre „zabila“ frázou: „Babka, mám ťa rada. NECHCEM TI ZLOMIŤ SRDCE. Preto ti darujem túto kartu.“ (Vyhrávala).




utorok 15. septembra 2015

RODINKA

RODINKA

Keď babka slabne, vnučka rastie.
A to je šťastie. To je naše šťastie.
Dedkovi ubúdajú sily –
prekvitá zo dňa na deň vnúčik milý.

A ocko robí, mocnie, krásnie,
ibaže po večeroch smutný býva.
S deťmi sa učí, hrá a smeje,
lež šťastie úplné to nie je.

A mamka ktovie kade chodí,
to je tá stará, známa vec.
Pre deti vzdialený je idol.
Tá kukučka, či krkavec.

Pätnásteho septembra


Chvíľa voľna.
Uži si ju!
Obľúbená melódia,
Krížovka či krimi.
Išli deti na prechádzku?
Ocko išiel s nimi.
Matiku sme precvičili,
ešte bude slovina.
A nešťastnou teóriou
hudby – trápiť Ajina.
Zatiaľ sedím pri písíčku,
Pijem kávu, vodu, čaj.
Sedembolestná Matka,
našej vlasti pomáhaj!

X

Čo to bude, až to bude?
Čo nám hrozí?
Vojna? Bieda?
Predpovedať sa to nedá.
Ak sa stane, neodstane.
Tak načo sa trápiť vopred?
Idem radšej chystať obed.

X

Matka drahá, spomni na nás
tu pod Tatrami!
Verní sme my svätej Cirkvi,
prebývaj s nami!
Len či Ona dodržiava
všetkých ľudí ľudské práva?
Či sa ona zastane
posledného chudáka?
A biskupa Bezáka?

nedeľa 13. septembra 2015

RANNÉ MINI

RANNÉ MINI

Z paplóna strasiem
zvyšky snov,
aj zabudnutých
milencov.

X

Hodiny ukazujú zas a zas,
jak plynie neúprosný čas.

X

Ráno je vonku svieži vzduch.
Rozptýli sen aj hustý puch.

X
Vyvetrať treba:
izbu, hlavu,
niečo zjesť,
vypiť rannú kávu.

X
Bábikám schystať
jedlo, pitie,
aj do uzlíčka niečo dať.
Vnúčatká ako starkí nikto
na svete nemá väčšmi rád.

X

A potom budiť vtáčatá.
To najlepšie vie otecko.
Má na to grífy, básničky,
až prebudia sa maličkí.

X

Pomyslím na bežencov.
V nádeji
na lepší život
mnohí zhynuli.

X

Dajže im, Bože, sladký tieň,
po dlhom putovaní, biede, páli,
ukážme, bratia, že aj im
dal Pán Boh právo
žiť v tuzemskom raji.

štvrtok 10. septembra 2015

Hurá, piatok

- poviete si. Každý rozumný človek si v piatok zariaďuje kratšiu pracovnú dobu. Len my máme poobede gitaru, a po nej ešte teorku. Takže víkend nám s Andrejkom začína až o pol piatej poobede. Našťastie, na dnes sa nemusel učiť, lebo so školou majú cvičenie v prírode. Veľa toho nenacvičia, lebo je mokro. Neva. Hlavné, že sa plahočíme. Ide to.
Pre mňa však čoraz pomalšie. Potrebujem ultrazvuk ľavej nohy. Čo mi je? Jednoducho si nepodskočím. Som adept na paličku.
Netreba sa poddať. Treba skákať do výšky svojho platu - obrazne, a do výšky podľa svojho zdravia - doslovne.
Nuž ale aby ste si nemysleli, že som celkom pesimistická, ponúkam vám za priehrštie poľských vtipov z internetu. Niežeby boli veľmi vtipné, alebo veľmi originálne, ale preložila som ich pre vás, tak vám ich aj ponúkam. Ešte poznámka na okraj: sú slušné. Blé, poviete si, slušné vtipy nebývajú dobré. No čo už so mnou, sme babičky a toto je detské okienko:

Kúzelník v cirkuse oznamuje divákom:
- O chvíľu urobím tak, že zmizne jedna z tu prítomných dám.
Z posledného radu počuť mužský hlas:
- Maryška, prihlás sa ako dobrovoľníčka!

X
Zlý medveď chodil po lese a mal strašnú chuť niekoho zmlátiť. Zbadal zajačika:
- Ty, zajac prečo nemáš čiapku?
A tresk mu po papuli.
Ide ďalej, stretol vlka:
- Ty, vieš, mám strašnú chuť niekoho zmlátiť.
- Tak poďme na zajaca...
- Ale ten už dostal, je mi to trápne...
- Zámienka sa vždy nájde. Popýtame ho o cigaretu. Keď dá s filtrom, povieš, že si chcel bez filtra, keď dá bez filtra, povieš, že si chcel s filtrom.
- Prišli k zajačikovi.
- Ahoj, zajac, ponúkni ma cigaretou.
- Chceš s filtrom, či bez filtra?
- Zajac, ty znovu chodíš bez čiapky...
X

Vraví muž žene:
- Prišla jar, také pekné počasie, a ty sa tu trápiš s umývaním dlážky. Keby si radšej vyšla na dvor a umyla auto...

X

Muž vraví žene:
- Drahá, máš nohy ako srnka.
- Také pekné?
- Nie, také chlpaté.


X

- Drahá, poď sem. Dotkni sa ho. Cítiš, aký je tvrdý?
- Áno, cítim.
- Do šľaka! Koľkokrát som ti vravel, aby si dávala chlieb do sáčka???!!!

X

Otec volá syna:
- Synu, vo vrecku tvojej vetrovky som našiel cigarety.
- No a čo?
- Sme na Jamajke, vonku 40 stupňov, načo ti je vetrovka?

X

Jedno dievčatko zvyklo na otázku, ako sa volá, odpovedať: „Som dcérka doktora Nováka.“ Jej mama sa obávala, že ich rodinu budú považovať za snobskú, preto dcérke povedala, aby sa predstavovala, že je Baša Nováková. Raz po nedeľnej omši sa kňaz pozrel na dievčatko a spýtal sa ho:
- Nie si ty náhodou dcérka doktora Nováka?
Dievčatko na to odpovedalo:
- No, ja som si myslela, že hej, ale mama tvrdí, že nie.

Prajem vám všetkým pekný piatok a ešte krajší víkend.

Babička Anička

pondelok 7. septembra 2015

Ahojte

Ahojte, dievčatá,

Neviem, kedy sa stretneme na našu pizzu. Začal sa školský rok a musím kmitať, jednoducho nemôžem povedať „non serviam.“ Stredu a piatok klavír a gitara, utorok a štvrtok si zrejme dáme od polovice mesiaca plávanie (teraz čistia bazén). Ostanú pondelky. Pravda, veľa srandy si so mnou neužijete, lebo od 14. augusta nepijem. Ale tú pizzu s čajíčkom si dáme.
Kúpila som si nové topánky. Sofia má balerínky, ja „baleríny“. Skôr pripomínajú lode. Takmer polmetrové, aj tak ma tlačia. Hádam povolia, že aspoň k nohaviciam na prechodnú sezónu. Sofinka si ich obula a promenádovala, lepšie povedané, nemotorne korčuľovala po chodbe. Andrej zahlásil: „Babka si kúpila polmetrové topánky, a aj tie ju tlačia!“
Esteticky sedia k dlhým nohaviciam, len nesmiem ukázať opuchnuté členky, lebo umelecký dojem by klesol na mínus desať.
Čo mám nového? Chystám sa do tzv. „spánkového centra.“ Nemocnice, v ktorej sa jednu noc vyspíš, doktori ťa napoja na prístroje, ktoré zistia, prečo chrápeš. Áno, veru tak, chrápu väčšinou tuční muži. A zo žien ja. Manžel sa bojí o môj život, lebo chvíľami chytám až apnoe. Okrem toho ma vyháňa uprostred noci zo spálne. Viem, poviete si, je to od neho surové, ale vás už, dievky moje, nikto do postele ani neprivolá, ani z nej neodoženie. SAD, BUT TRUE.
No, ale poďme od silnejšieho (iba zdanlivo, dievčatá, iba zdanlivo!) pohlavia k ratolestiam, púčikom ružovým, detičkám zlatým. Sú rozkošné!
- Sofia: Nemôžem toľko jesť, lebo potom lámem gauč! (Minule skákala, až sa zlomila jedna doska. Ide o staré jednoduché ležadlo, už sa chystáme kúpiť novú pohovku, ale stále ešte nie najonakvejšiu, lebo máme malé deti. Hlavne, nech bude rozťahovacia a oprateľná).
- Sofia: A ja nekúpim novú dosku, lebo, po prvé neviem, kde novú dosku môžem nájsť, a po druhé, mohli by ma ukradnúť Cigáni.
- Ajo: Babka, a čo je to tá re-ka- pi- tá –lucia?
- Sofia ráno: „Nie som hladná na chlebík“. Ja: „A čo by si si dala?“ Sofinka: „Tiramisu.“
- Dominika: „Mami, Andrej, dedko, či ty, babka, pozri, čo dokážem!“ – a už sa predviedla s ďalším gymnastickým číslom. (ešte v lete, teraz je v Blave).
- Sofia: „Babka, babka, môžem dostať tvoj mobil?“ (sú v ňom hry). Nedovolím. Sofia: „Ale veď ja ti nevyplytvám kredit, budem hrať pomaly!“
No uznajte, že s takými zlatíčkami plynie život ľahšie!



nedeľa 6. septembra 2015

Sofia má narodeniny

Dedo: „Sofia, výborné koláčiky! Kto ich piekol?“
Sofia: „JA ... a babka.“ (Fakt kvalitne pomáhala. Pri prvom plechu. Pri druhom už dala prednosť obľúbenej TV rozprávke).

X

Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!

X

Viem, ale nepoviem!

x

- Sofia, čo si si želala pred sfúkavaním sviečok?
- Nemôžem povedať. To je tajomstvo!

X

Andrej: „Babka, môžem si na bicykel obuť nové topánky?“
- Kdeže! Zničil by si si ich!
- Ale veď si povedala, že novú vec treba vziať najprv do kostola. A ráno som v nich už v kostole bol!


X


- Babka, prosíš si čokoládku?
- Nie, ďakujem, dieťa moje!
- No tak si ju odložím „na horšie časy.“


X


Takto a podobne nám deti pred očami dospievajú, vyspievajú, krásnejú a bystrejú. Osud ich obral o matku, zato však majú milujúceho otca, dedka a babku. Nie sú náročné. Trochu rozmaznané, to áno. Ale ktože by ich nemiloval? Aj detská doktorka raz takto ukončila náš rozhovor o Sofii: "A rozmaznávajte ju, babi!"


sobota 5. septembra 2015

HUMOR - SOĽ ŽIVOTA

HUMOR – SOĽ ŽIVOTA

Súťažíme so Sofiou, ktorá prvá zje večeru. Vediem.
Sofia: „Babka, naberaj si po malých kúskoch. Potrebujem vyhrať!“

X

Andrejko: „Sofia, a ty si do koho zamilovaná?“
Sofia: „Do nikoho, iba do Vandy.“
Andrejko: „Hm... Tak to si potom gej.“

X

Skoré sobotné ráno v maličkej pekárni. Kúpim obľúbený chlieb. Do predajne vstúpi jeden pán. Ja som na odchode. Ale vonku prší!
Obzerám sa: „Kde som dala dáždnik? Ale to je už patologické!“
Pán: „Máte ho na ruke!“ – A ozaj, visí tam, kujon jeden, vedľa tašky s chlebom.
Všetci sa svorne aj s predavačkou zasmejeme.

X

Poznáte „hot dog“, „horúceho psa“, čiže párok v rožku?
Ja som vymyslela „hot turtle“, „horúcu korytnačku.“ Potrebujete na to velikú teplú žemľu so zárezom navrchu – predávajú v jedných potravinách na korze, do zárezu nadžabete horčicu, na to ohriaty párok a podávate. Veľmi efektné! Horčicu, príp. kečup môžete dať na tanier aj vedľa žemle.

X

Poznáte nápoj „Bloody Mary?“ Ja som to ešte nepila, ale viem, že je to paradajková šťava s nejakou vodkou.
Ja som vymyslela „Bloody Ann“. Pri zaváraní leča, keď sa po nasolení uvoľní šťava z paradajok a paprík, tak popíjam tú slanú šťavu. Je to vitamínová bomba!
Ešte domyslieť, ako dostať tú šťavu bez použitia soli, aby to bolo lahodnejšie – a máme „Slovak vitamine drink Bloody Ann“, pretože v Anglicku, ani v Belgicku, či severnej Európe maďarské papriky nepoznajú, ani ich nedovážajú. Majú iba tie mäsité tmavozelené, žlté a červené.
Pozor, podnikavci! Neukradnite mi nápad! Aj tak sa vám nepodarí dosiahnuť správny pomer zeleniny, soli a tretej zložky, ktorú vám neprezradím.

X

Sofia má narodeniny. Každému dookola to oznamuje – a najradšej by pozvala všetky deti z ulice. Narodila sa v ten istý deň, čo jej otec, teda oslavujú spolu. Tortička je kúpená, aj sviečky, žemle a párky na „hot turtles“, už len upiecť jablkové taštičky. To nemožno pokaziť!

štvrtok 3. septembra 2015

SEPTEMBER

SEPTEMBER

Značkové lečo z dedových paradajok,
ním vypestovaných,
z lásky darovaných,
Slivky bystričky,
z lásky od kamošky,
jablko, ty-blko,
jesenné zaváranie,
začiatok školy,
nové tričká pre deti
a Sofinke balerínky
od maminky.

Aj ZUŠ-ka začala,
v nádhernom parku prúdia davy
krásnych mamičiek,
Oteckov a ratolestí
v chutných šatočkách,
vykúpaných, vyčesaných,
s priehľadnou túžbou na tváričkách:
„Chcem byť detská hviezda
v SUPERSTAR!“
Starší žiaci prídu triezvo,
vedia, čo je každodenná drina,
nie každý je Paganini,
aj keď sa to nezdá.
Ani Chopin, či Kurt Cobain.
Ten posledný radšej nie,
detičky, húsatká,
len rúčky preč od drog!
Radšej nezakúste, radšej nezakúste
slávy sladký smog!
No a v škole ako?
Začínate pomaly?
Učiteľky na vás
vstupné testy schystali?
No tak hor´sa na bicykle,
urvať ešte z teplých dní.
Babka si už fuky chystá
na perá a poplatky.

utorok 1. septembra 2015

ALZHEIMER

ALZHEIMER

Mám problémy s krátkodobou pamäťou. Nie div, odjakživa som bývala roztržitá a nesústredená.
Čoraz častejšie zabúdam, čo som kde položila. Preto si v tejto chvíli vytyčujem niekoľko zásad:
1. Veci odkladať na zaužívané, pre ne určené miesto – potom sa mi nestane, že si nespomeniem, kde som podela ihlu, až kým na ňu nestúpim. Alebo kde som „pichla“ spodné nohavičky, až kým ich nevytiahnem v kostole na omši spolu s modlitebnou knižkou.
2. Teda stanoviť si presné miesta, kde budem chystať napr. bielizeň na oblečenie (k nočnému stolíku), kde budem dávať šatočky, pripravené deťom na druhý deň (na mrazničku), na spanie (každému na jeho posteľ), kde poukladať nakúpené potraviny (všetko, kam patrí, do vetráka, chladničky alebo mrazničky, každé vo svojom obale, poprípade s nálepkou na vrecúšku.
3. Nezabúdať na dôležité doklady – pas, občiansky, atď. Bez ich prekontrolovania ani nevyjsť z domu.
4. O peniazoch ani nehovorím. Možno sa mi prihodí to, čo kedysi tete Kláre, keď si nevedela spomenúť, či dala Monike 200,- Kčs a takmer jej ich chcela dať duplicitne. Dcéra je poctivka (po mne), uistila tetu, že peniažky dostala.
5. Pred nákupom si spísať zoznam, tzv. „blbenku“. To, našťastie, doma praktizujeme už dávno, na stene visí kotúčik, na ktorý si priebežne zapisujeme, čo treba dokúpiť. Aj napriek tomu sa občas na niečo zabúda. Potom drnčia telefóny medzi Kauflandom a bytom, medzi manželom a mnou.
6. Hádam nezabudnem na to, či som raňajkovala, ako sa to stalo tete Kláre.
7. Napísať si na papierik, čo chcem povedať doktorke, na úrade a pod., aby som tam „nehabkala.“
8. Ráno si napísať zoznam nielen nákupov, ale aj aktivít, ktoré chcem cez deň absolvovať. Napr. odviesť Sofiu do škôlky, Andrejovi zabaliť desiatu, prať, žehliť, nakupovať, učiť sa s Andrejom, klavírovať so Sofiou, ísť so Sofiou na plaváreň, ísť na cintorín, kúpiť základné potraviny, atď., atď. Teraz sa chválim, veľa z toho robí dedo alebo Jurko.
9. Cvičiť svoje cviky dvakrát denne v pevne stanovenom čase, nielen vtedy, keď si zmyslím.
10. Držať sa týchto zásad. Ozaj, neviete, aká bola zásada č. 1?

p.s. Teraz som si spomenula na obľúbené guľkované nohavičky. Idem ich vybrať z kabelky. Bye!

pondelok 31. augusta 2015

Úsmevy všedných dní

- Už zase si sa namazala! - zavrčí manžel a pokrúti nosom.
Rozumej: namazala som si kĺby Cannabis krémom.

x

Hádajte, ako vyzerala dlážka pod Dominikinou "ruskou" postieľkou, keď sme posteľ poskladali? - No predsa husto posiata hračkami.

x

Sofia najradšej vyhráva na klavíri v horúcom lete vianočné pesničky.

x

Zaujímavé, vlastne pochopiteľné, že keď bola chorá a mali sme návštevu, nechcela hrať. Keď návšteva odišla, nesmelo skúšala. Nešlo jej to. Teraz je zdravá a "mastí" staré i nové skladbičky ostošesť.

x

Ešte jeden postreh, pre mňa sebakritika: uvedomila som si, že sa netreba s deťmi príliš vychvaľovať, lebo iné detičky môžu mať iný druh nadania, napr. pekne kreslia, alebo výborne robia stojky.

x

Dominika nám bude chýbať. Jej nezbedný úsmev, bystré pohyby, láska k bábkovému divadlu, ktoré som s ňou rada hrávala, lebo hitom tejto sezóny bola Červená karkulka, a tá rozprávka je krátka. No a papkáčik nevídaný! To dieťa keď si sadne k chlebíku alebo polievočke alebo rezňu, nevstane, kým to celé systematicky nespapá!

x

Sofia pri fazuľovej polievke, keď sa Dominika chválila, že má väčšie fazule, čiže ako to nazývajú, "bomby":
"Aj z malej bomby veľký výbuch býva!"

x

Andrejko dojemne vykladá pred návštevou:
"Teším sa do školy! Po prvé preto, lebo stretnem kamarátov. Po druhé preto, lebo sa už doma nudím. A po tretie pre toto - dramatická pauza - a vytiahne nový peračník. Ten mi kúpila MAMA!"

x

Ináč mama bola natoľko neinformovaná, že Sofinke priniesla školskú aktovku, hoci ju bude potrebovať až na budúci školský rok.

x

Tohto roku bude Sofinka chodiť do škôlky, na klavír a na plávanie. Andrej dostal "mokré vysvedčenie", že "plávam kraula". (asi tri tempá).
Na Dominikinom "mokrom" vysvedčení sa skvejú slová: "Viem splývať a púšťať bublinku."

streda 26. augusta 2015

Augustové ráno 3

Augustové ráno 3
Na 11,00 som objednaná na melír. Na 99% to nestihnem. Nuž ale hlavné je, že smiem, dovolila kožná. Dôverujem jej, lebo Sofinku vyliečila.
No nič, skrášliť sa pôjdem zajtra alebo na budúci týždeň.
Dedo sa dnes chystá so sebou na kontrolu do Popradu, Jurko so Sofinkou na kontrolu k detskej.
Dnes teda pomáham s pestovaním detí. Rada. Popritom čítam knihu o Andym Warholovi, je super napísaná, z pohľadu jeho priateľky Ultra Violet – ááách, 60-te roky v New Yorských umeleckých kruhoch, pop art, desní sfetovaní ľudkovia, udávajúci módne trendy, a na pozadí všetkého čudáčik a homoško z Medzilaboriec.
Denníček môj, blogíček, nechávam ťa, lebo ma čakajú babičkovské povinnosti. Dnešná filozofia: „Máš to dobré, len si neškrab!“ – vzťahuje sa na pokožku aj na život.

pondelok 24. augusta 2015

Augustové ráno 2


Na chvíľočku si sadám k počítaču, kamošovi pre informácie verejné aj chvíle dôverné. Dôverné ako dôverné. Väčšinu z toho, čo napíšem, hodím do blogu. „I want the world to know“.
Detičky sa predvčerom kúpali vo vani a včera „plávali“ v piesku. Sofia po večeri, pozostávajúcej z jedného párku a jednej žemle vyhlásila, že je hladná na fazuľovú polievku. Dominika: „A ja chcem čoka!“ (Cereálne guľôčky chocapic zaliate teplým mliekom. Môže byť aj slovenská náhrada, tzv. „čongo“. Decká to milujú. Je radosť taký manšaft kŕmiť. A vôbec. Sú prekrásne. Cez deň ich strážim – včera bol na pieskovisku dedo, ja som ostala so Sofinkou doma, vraj nech nechodí toľko na slnko, keď ešte doberá antibiotiká. V duchu som sa vytešovala, že si niečo pozriem v telke, ale horkýže! Sofinka chcela hrať „monopoly.“ Pritom si ma kupovala frázičkami ako „Mám ťa rada, babka!“ (pritúlenie). A „nechcem, aby si zomrela!“ - úsmev (neviem, kam na to chodí s tou smrťou – je pravda, že prababka zomrela, ale ja sa ešte nechystám). Ibaže by si o mne v kuloároch šepkali. Vedia niečo, čo neviem ja?)
Dedo bol včera ráno psychicky zdeptaný po návšteve očnej. Jeho choroba sa vraj nedá operovať, hrozí mu postupná degenerácia sietnice až oslepnutie. Nuž kto by bol nadšený. Proces možno spomaliť kvapkami.
Tak je to s nami. Jedni rastú a sa vyvíjajú, druhí chradnú a upadajú.
Poďme na veselšiu tému: chudnem, bruško sa pomaly ale isto spľaskáva, pravda, život je bez piva fádnejší, ani do pizzerie s kamoškami nechodím, nebavil by ma pohľad na veselo si popíjajúcich ľudkov, a ja pri čaji – môžu si myslieť, čo chcú, že som namyslená, skúpa, resp. „odľud“, je mi to jedno. Mám rodinu. A veľké záväzky.
Nebolo to veľmi veselé? Tak poďme na vtipy!
Tri sa mi v poslednej dobe zapáčili. Možno poznáte, ale aj tak. Just in case.
No.1
- Viete, prečo urobila blondínka dieru do dáždnika?
- Aby videla, či prší.
No. 2
- Pani Nováková, pomohla manželovi moja terapia? – pýta sa psychiater.
- Áno. Cíti sa ako rybička.
- Naozaj? To rád počujem!
- Nuž, ako by som to... Prestal rozprávať a spať chodí do akvária ...“
No.3
Do obchodu príde informatik a pýta predavača:
- Prosím si prostriedky na čistenie portov vstupu a výstupu,
- Čo?
- Uf, zubnú pastu a toaletný papier,

nedeľa 23. augusta 2015

Augustové ráno

Spia ako bábiky.
Syn odišiel do práce.
Vošla som do zabudnutých, kedysi obľúbených džínsov.
Skoré ráno neskorého leta.
Tušenie krásna
v povinnosti prepletenej s radosťou.

piatok 21. augusta 2015

Deťúrence

sú prekrásne, len sa nesmiem veľmi chváliť. Ako toť so Sofinkou-plavkyňou. Prudko sa v bazéne nachladila. A dnes ráno už kýcha aj Andrejko.
Dominička zatiaľ OK. Rada chodí do "ukrytej plavárne" (krytej) a snaží sa. Odvážne poskakuje vo vodičke a kopíruje to, čo robia ostatné deti. Celkove je pohybove veľmi zdatná, vie bystro utekať a po ceste sa šikovne vyhnúť prekážkam. Susedka mi vravela: "Tá malá beží ako strela!" Tá pani vie, čo hovorí, vychovala dcéru-telocvikárku, aj sama bývala rýchla a výkonná. (Aha, už sa zas chválim. Brzdím.)

Nuž ale treba povedať, že z Andrejka rastie fešák. Trénuje futbal na lúke pred činžiakom oproti cez ulicu, bývajú tam tri deti, z toho jeden siedmak, ten Aja dobre popreháňa. Dievčatko je Ajova rovesníčka, tiež bystrá, korčuľujú spolu na kolieskových. Keď sa zíde viacero detí, hrajú "kohúta", volejbal, či na "bežeckú dráhu" - štyri deti si ľahnú na trávu, piate po nich beží (!) Susedka má na návšteve vnúčika z Anglicka, s tým je tiež kopec zábavy. Takto vcelku pokojne nám plynú prázdniny. Bohužiaľ sa pomaly, ale isto končia.
Sofinka práve vygrcala na gauč živočíšne uhlie. Našťastie tam bola prestretá deka. Práčka má pračku. Takže takto veselo sa nám míňajú prázdniny.

sobota 15. augusta 2015

Nové veselé

Nové veselé, aj trápne zážitky

- Prvý narodeninový gratulant bol GOOGLE. Vďaka!
- Tatra banka sa pripojila gratulačnou sms-kou, že ďakujem.
- Veľmi potešili sms-ky od priateľov, ďakujem vám všetkým tisícim!
- S narodeninami prišla aj bolesť do vnútorného členka na pravej nohe. Doteraz bolel vonkajší na ľavej. Život je zmena!
- Schovala som velikánsku čokoládu, že na horšie časy. Neviem, kde. A hľadáme celá rodina! Keď ju nájdeme, dám vám ochutnať.
- Narodeninové predsavzatie: nepiť pivo. Fíha, už ťahám druhý deň! Dedo Robert by mal zo mňa radosť. Spomínala som vám deda Roberta, nie? Bruchatý Amík, ktorý začal v 64 rokoch cvičiť, a dnes má krásne svaly, na hrudi tehličky, ktoré by mu závidel aj nejeden o polovicu mladší chlap. On si v 64-ke uvedomil, že je načase zmeniť životosprávu. Prestal chlastať pivo a začal cvičiť a posilňovať.
- No a ja som mala včera 64. Čakám na vaše gratulácie.
- Sorry, baby, že nie som dáma. Dámy zatĺkajú vek, a ja som to tak veselo vytrepla do éteru.
- Ale to len kvôli tomu, aby ste potom videli moje video ako cvičím a akú mám krásnu postavu. Dedo Robert, môj vzor.
- Zatiaľ ma preháňajú vnúčatá, momentálne ich mám tri. Dajú zabrať, ale sú kráááásne! Síce teraz je doma syn a dedo, a Andrejko šiel ku kamarátovi, takže mám trochu času na písanie.

štvrtok 13. augusta 2015

Momentky


MOMENTKY

Bol superácky jasný horúci deň. Uhádli ste: leto sťa vyšité.
Kráčala po korze, vdychovala atmosféru: vôňa stromov jemne parfumovaná smogom a ľudským potom.
Mala namierené do (ale to už v tejto chvíli nie je dôležité), lebo vtom zbadala JEHO. Objekt svojich snov, hádam tých najodvážnejších. Meter deväťdesiat, široký v ramenách, štíhly v bokoch, plavé zvlnené vlasy, modré oči príma kontrastovali s opálenou pokožkou, nohy tiež dohneda opálené v sexy kraťasoch – všetko na ňom bolo sexy, biele tričko napnuté na svaloch, no slovom, kus krásneho chlapa. V najlepších stredných rokoch.
Zastavil sa jej krvný obeh. Na zlomok sekundy nebola schopná premýšľať. Prudko zastala. – Ahá! – napadlo jej. Starý trik starých mám! Pustiť na zem vreckovku. Našťastie mala jednu celkom čistú, nezasoplenú, ba dokonca bavlnenú, nie papierovú.
Keď sa už-už míňali, pustila ju na zem. A v duchu zamrela: aká bude jeho reakcia? Prejaví sa ako džentlmen alebo len tak prejde okolo a opäť (už asi po päťtisíc päťstý raz) nebude z toho nič? Ale pozor! Týpek zareagoval! Zohol sa (pod tričkom sa nádherne rysoval trapézový sval) zdvihol vreckovku, pristúpil k nej ľahkým krokom skroteného geparda a oslovil ju:
„Spadla vám vreckovka, TETA!“

XXX

Tešilo ju, že doktori jej ešte dávali nádej: pečeň zväčšená a biela (u husi je to pochúťka, noblesne nazývaná „foie gras“, u ľudí naznačuje obezitu), ale ešte nie tvrdá, ani napadnutá nejakou pliagou. Srdce nepracovalo do takého rytmu, aký mali doktori predpísaný v tabuľkách, ale neva, ona sa vždy vyznačovala originalitou, tak prečo by jej srdce malo biť podľa akéhosi hlúpeho tuctového vzoru? Tlak síce zvýšený, ale čudujete sa? Pri tých katastrofách a nepokojoch vo svete, aj v jej rodinnom živote? Nasilu ho znižovala akýmisi smiešnymi tabletkami, cesnakom, grapefruitovou šťavou. (Po neblahej príhode v autobuse, keď sa dala do reči s krásnym chlapom, a ten sa od nej inštinktívne odtiahol, lebo jej z huby razilo, užívala cesnak iba na večeru). Nohy ešte vcelku obstojné, kŕčové žily iba začínali, hoci na stehnách sa ukazovala sieť akýchsi modrastých žiliek, ktorú bavilo byť zo dňa na deň hustejšou. Opuchy na členkoch a šľakovú bolesť v nich už brala ako súčasť každodenného života. Nadváha? Obezita? Cítila, že s tým treba niečo robiť. Diéta jej pripadala ako to najkrajnejšie riešenie. Prečo? Lebo milovala jedlo! To jediné potešenie, ktoré jej ešte na svete ostalo. A skvelé pivko po večeri! Pomáhalo odgrgnúť si, zaspať, zabudnúť na bolesti a príkoria.
Takže takáto vcelku zdravá, životom skúšaná, či mierne rozmaznaná – vyberte si, sa raz vybrala letecky do Londýna. A či to zvládne? S tými nohami? S jej vysokým tlakom, arytmiou, artritídou a, bohužiaľ, aj celulitídou?
Zvládla. Konferenciu aj návštevu. Síce ju šokovalo, že
- V jednej „posh“ (nóbl) reštaurácii jej nedovolili vstup v ortopedických botaskách
- V metre bolo ľudí hlava na hlave, a keby mohli, tak aj noha na pleci
- Recepčný v hoteli dovolil návštevu syna na izbe iba na jednu hodinu
- Izba v hoteli bola miniatúrna, WC tiež, pri jeho používaní mala nohu v sprchovacom kúte
- Raňajky boli trojaké: anglické, kontinentálne a halal
- Celá Edgware Road a okolie bola arabská,
ale vcelku si výlet vychutnala.
Hoci
- kráčala pomaly
- často sa musela zastavovať
- veľakrát zablúdila
- takmer nestihla spiatočný let
Pritom však
- pri pomalej chôdzi viac videla
- na teraske pred reštauráciou popíjala kávu a pozorovala ľudí
- keď zablúdila, objavila kostol, ktorý údajne navštevoval Shakespeare.
Aj starý tučný vek má svoje pôvaby. Keby sme povedali „tučný starý vek“, znamenalo by, že ho chválime, lebo slovko „tučný“ sa v súčasnom slangu používa ako synonymum slov „hojný, skvelý, bohatý, super.“ Ale my máme na mysli (čo si budeme klamať do očí) STARÝ a TUČNÝ vek. Tak teda, milí žoviálni starčekovia, milé žoviálne starenky, CARPE DIEM!



pondelok 10. augusta 2015

Letné haiku

HORÚČAVA

Stoj. Nenáhli sa.
Leto nás spomaľuje.
Tak postoj, kamoš.

X

Páľava morí?
Aj extrémneho tepla
je niekedy dosť.

X

Lež nechci zimu.
Drkotať zubami a
mrznúť bez slnka.

X

To teplo zavše
vyžaruje z milého
slova, počinu.

X

Tak sa vyhrievaj
na lúčoch lásky, v žiare
priateľstva sa smaž.


piatok 7. augusta 2015

Zatiaľ OK

Sofia robí pokroky v plávaní.
Ale ani klavír ju neprestal baviť.
Andreja gitara. A pekne kreslí.
Našli si na ulici nových kamarátov.
Leto je horúce.
Prázdniny sa prechýlili do druhej polovice.
Upratujeme.
Zavárame.
Ale hlavnou náplňou starých rodičov je rozmaznávanie vnúčat.
Naše to potrebujú.
They need all the love they can get.
Sú zlaté.
Black and White.
Pardon, Andrejko je opálený ako biela káva.
Tešíme sa o chvíľu na Dominiku!
Nášho blond anjelika.
To len bude trio!


pondelok 3. augusta 2015

Pomôcky pre seniorov

Pomôcky pre seniorov

Našla som stránku pre seniorov. Propagujú pomôcky. Hádam ešte nepotrebujem žiadnu z nich. A dúfam, že tak skoro nebudem. Hoci doma mi tvrdia, že tú načúvaciu pomôcku by som si mala zaobstarať. Ako to? Veď ja počujem! A najmä to, čo chcem! Keď niekto zašepká, že mu treba ožehliť košeľu alebo vyprať ponožky, to občas prepočujem. Ale keď volajú: „Nanuková torta, čokoláda, obed!“ – to akosi počujem hneď.
Uvediem zoznam niekoľkých položiek, ktoré portál ProSenior ponúka:
Protišmykové pomôcky
Vychádzkové palice
Elegantný podbradník pre dospelých – modrý
Nákupný vozík schodolez
Navliekač ponožiek
Načúvacia pomôcka
Antidekubitné pomôcky
Niektoré názvy mi pripadajú komické, napr. ten „elegantný podbradník“. Ale iné mi naháňajú hrôzu. Teda fakt. Myslím si, že nebudem nadšená, ak dôjde k potrebe tej špeciálnej postele s antidekubitnými pomôckami.
Nuž ale aby sme prešli na veselšiu nôtu: občas niečo niekam založím a potom to neviem nájsť. Ak si moje počínanie v momente odkladania všimli vnúčatá, mám hľadanie úžasne uľahčené. Majú bystrú pamäť. A najmä si pamätajú, kde som odložila čokoládu alebo cukríky. Preto to robím tak, aby nevideli. Keď potom zabudnem, kde som to podela, nevadí. Aspoň som na chvíľu – na kratučkú chvíľočku ušetrila ich zúbky. Mimochodom, neviete, kde som im skryla žuvačky? To je ešte vcelku prípustné. To im môžem ponúknuť. Len kde sú?
Aha! Voltaren! Čo som sa ho včera nahľadala! Totiž pri bolestiach kĺbov používam radšej Cannabis krém – bylinný balzam s výťažkom pagaštanu konského a cannabis indica, čiže mariškou, gandžou, atď, atď, medzi húličmi to má veľa názvov, vraj je rozdiel medzi cannabis sativa = konope siate a cannabis indica. To je tá marihuana. Je dosť účinná ako krém, len trochu smrdí môjmu okoliu, preto si občas dávam chemickú drogu voltaren. Ten vonia.
Takže, milé starenky a starčekovia, ak som vás upozornila na niektoré pomôcky, urobila som reklamu firme, ktorá ich ponúka, ale dúfam, že som vás pritom aj pobavila.

sobota 1. augusta 2015

Maľujeme

MAĽUJEME

Z času na čas treba. Maľovanie, upratovanie, prerábanie je spojené s množstvom zážitkov. Boli by zábavné, keby sa nestali práve nám.
- Prečo práve mne museli spadnúť dielce novej skrine, keď sme ich prenášali s manželom z auta? Prislabá?
- Prečo práve konštrukcia našej skrine musela byť taká zložitá, že dedo nad ňou špekuloval celý deň?
- Prečo práve ja som musela zlomiť akúsi dôležitú lištu (má vraj držať celú skriňu v pozore)? Prisilná?
- Prečo nikdy nekúpime dosť farby?
- Prečo práve v našom byte je taká zlá elektroinštalácia, že sme museli búrať do steny a kamarát nám prerábal elektriku?
- Prečo som k lososovo-ružovej maľovke v spálni nedostala ružovú látku na závesy s namaľovanými kondormi?
- Preto som sa musela uspokojiť s motívom kolibríkov (na béžovom podklade).
- Nuž čo, malé, ale usilovné. Malé, ale naše. A vraj kolibrík má najvyššiu frekvenciu mihania krídel zo všetkých vtákov.
- Prečo nemôžem nič nájsť v byte, ktorý je „hore nohami?“
- Prečo nachádzam veci, ktoré práve nepotrebujem, pričom keď som ich potrebovala, tak som ich za ten svet nemohla nájsť?
- Prečo by sa vnúčatá v tomto chaose najradšej hrali s drobnými skladačkami? Zákaz!
- Preto si teda v nestráženej chvíli vzali kúsky polystyrénu a drobili ich po byte (Najprv ich však pomaľovali. Mali slúžiť ako meč, štít a podobne, no a s mečom sa šermuje, nie?)
- Prečo Andrejko práve teraz ochorel?
- Prečo som musela ísť so Sofinkou na plávanie ja? Odpoveď: Lebo dedo s tatíkom maľovali. Ostatne, nebol to zlý zážitok. Bola som na vnučku hrdá. Skákala do vody ako profíčka, ponárala sa, vynárala, trepala rúčkami a nôžkami ako divá. Nuž 7-ročný sesternicin vnuk v Bratislave vraj skáče zo 40m mostíka, ale nemenila by som. Ja mám Sofinku, tak nech sa vyšantí.
- Prečo práve počas maľovania dostal Andrejko strašnú chuť hrať na gitare, ktorú nevedel vyladiť, tak som s ňou šla do Hudobných nástrojov, kde mi ju za tri éčka perfektne vyladili? Dedo práve vtedy súrne potreboval moju pomoc ...
- Prečo sme rušili Andrejka pri komponovaní novej pesničky?
- Prečo Sofinka hrala na klavíri práve vtedy, keď dedo nič nevŕtal?
- Prečo sme nemohli nájsť kladivo, špachtľu, skrutky, lepidlo, štetec atď, atď, keď len pred chvíľou sme tie predmety mali v ruke?

Hja, milí moji, pri podobných prácach objavíte svoje netušené schopnosti, obohatíte slovnú zásobu, naučíte sa trpezlivosti, pri varení vymyslíte nové rýchle recepty a hlavne, utužíte rodinné putá. Síce manžel by ma najradšej pretrhol, ale to ho prejde. Dúfam.

štvrtok 30. júla 2015

Moderná doba

Moderná doba
Modern Time

Maľujeme spálňu. Odkladám laptop do skrine. Odťahujeme nábytok. Odrazu syn zvolá: „Aha, tam v rohu, myš!“ Zľaknem sa, ale iba na chvíľočku. Dovtípim sa, že ide o počítačovú myš.
We are decorating the bedroom. I put my laptop into the wardrobe. We move the furniture. Suddenly, my son calls: „Look in the corner, a mouse!“ I get scared. But only for a moment. I understand that it is a computer mouse.

X

Manžel: „USA a USB“
My husband: „USA and USB“

X

Pred sto rokmi: Deti sa hrajú na priedomí s bábikou.
Dnes: Deti sa hrajú na priedomí s notebookom.
100 years ago: Children playing on the kitchen porch with a doll.
Now: Children playing on the kitchen porch computer games with a notebook.




utorok 28. júla 2015

Swimming course

Swimming Course

Hello! My grandchildren, 8 and 5 have just started summer swimming course.
Whose merit is it? Mine, of course, though grandpa claims the first idea was his. Yes, of course, he heard something about swimming courses being organized in our town. But... But in his case there is always a long way from hear to act. I did not hesitate a moment, addressed the man who came with this info, found out details, telephoned the instructor, inspired the kids.
Just in case that one day Sofia is world number one in swimming, just to put things in the right order. (And she WILL BE EXCELLENT, I know! Every grandma knows, every grandma in the world thinks HER GRANDKIDS are the best, she puts hope in them, she sees all unrealized dreams of hers and her children in her grandchildren, isn´t it natural? Yes, it is!)
A propos, Sofia, 5, is also extremely talented piano player. Stream of thoughts in me and every grandma is similar as with swimming. But in this case it is clearly evident that Sofia is a great talent, a prodigy! You can see the video on YouTube under the title „Sofi, 5, faster than teacher“
Well, let´s speak about Sofia and water. Why not dance, you ask? Why not gymnastics? It is very simple to explain: she would not be very good at it, I must admit. But swimming...
We have come back from holiday by the seaside in Croatia. Sofia showed her love for water there. Absolutely! She behaved like a little nymph, a little naiad, she threw herself into waves, swam a little distance under water, than debouched from water all soaked with salt water, her nostrils and all other body cavities rinsed with salt water, (the effect much higher than when we rinsed her little nose with salt water in the bathroom), hair wet, stuck to head, eyes hid after water glasses, but smiling, smiling with happiness for sure because all her face, all her jumping body expressed happiness.
And one more reason why to take this sport for her: she should be very active, she should have as many hobbies, right hobbies, I mean, as possible. Not to sit at the TV and computer screens all days, and not to become a loose woman later on. She must be busy with her hobbies, she must not have time for foolish things. (Grandma says, grandma dreams: I HAVE A DREAM...)
Sofia´s older brother Andrej is completely different as to temperament, talents, even the colour of his skin is different (he is very pale, almost white as he used to be anaemic when he was a little child). He goes to school where he reaches quite good results, better at reading and languages than at maths but he is hard-working, future is before him, he can become a doctor, an engineer, an artist, anything. He learns to play guitar, unfortunately, with less success than Sofia with the piano. For the record of his last performance see: YouTube, Andrej and his guitar. But he can draw very nicely.
And what about swimming? An absolute coward, my poor darling! He doesn´t put his sweet blond head under water. No. Water is an enemy to him. Despite this fact he wanted to enroll in the swimming course, too. I admire him! He is so brave, so courageous!
I love them both tremendously.