streda 26. októbra 2016

Veselo i vážne

Sofia si dala vietnamský balzam do nosa a prehlásila: "Je to pôsobivé!" (že je silný).

Andrej: "Dedko, ty aj na staré kolená ješ ešte štipľavé?"

Sofia mala menší úraz na hojdačke, na vine bol nechtiac chlapček, ktorý ju chcel rozhojdať. Prišla domov plačúc so zakrvácaným nosom. Na druhý deň ho mala modrý až žltý. Potom to komentovala: "Každá šelma poznačená!"

S Andrejkom sme "dali" kratšiu konverzáciu v angličtine. Kupodivu odpovedal gramaticky správne. Nato sme sa opýtali dedka, či nám rozumel. On, že nie, ale nevadí, len nech trénujeme. Tu mi napadlo, že tak budem Andreja motivovať k učeniu angličtiny: Každý deň si po anglicky povieme niečo zdanlivo tajné. Sofia bude natŕčať ušká - a ak bude chcieť vedieť, o čom sa bavíme, bude nútená sa naučiť tie frázy aj ona. Vot kakaja štuka!

piatok 21. októbra 2016

Nové záľuby

Nové záľuby


Vonku vytrvalo leje,
melancholicky.
Lež babke smutno nie je,
bodrá ako vždycky.
S deťmi sa starne do mlada.
To má rada, to má rada.

Lebo tie zlaté detičky
majú zas nové koníčky.
Sofi maľovanie, Andrej basketbal.
Kde len na to chlapec vzal?
Dievča kreslí s nadšením.
Rada jej to ocením.

Po chvíli, pravda, detičky
volia si staré koníčky:
počítač, telka
dokola.
Tie lákadlá nič nezdolá.

Preto im ordinujem
časomieru:
zazvoní budík, stopnem veru,
„surovo.“
Dosť bolo hier, úlohy písať!
A hotovo.

Babin plač

Babin plač

Denne sa pechorím.
Aký to má význam?
Zdanlivo žiaden,
čestne sa vám priznám.

Som žena v domácnosti.
Nechodím do práce.
Iba drobné povinnosti
priťahujú liace

čoraz väčšmi, každý deň.
A ja, ľudia, nevládzem!

Prečo musím deti chovať,
ako vlastné opatrovať,
utierať zadočky, natierať chleby,
a nikdy sa nepomýliť
v podávaní liekov -
lebo taká je doba,
sme alergici, astmatici,
bronchitici, lakto-intolerantní.
A v tej šnúre všedných dní,
ranných zhonov, množstve drobných prác,
už nám šibe na kvadrát.
Cez deň a večer – ibidem.
Vari už k tichu neprídem,
leda na smrteľnom loži?
Ojojój, ešte radšej nie!
Radšej to denné trápenie
nás, matiek Božích!

Cudzie slová

CUDZIE SLOVÁ

Používajú, lebo žijú medzi dospelými.
Sofia: „Dedko, nespievaj, som na ten spev ALERGICKÁ!“ - ale pritom sa usmieva, nemyslí to vážne.
Andrejovi: „Ja to nebudem REŠPEKTOVAŤ!“
Tatíkovi: „Hm, ten koláč je DELIKATESA!“
Ja na okne, Sofia kráča s dedkom a Ajkom do školy: „Babka, ADIEU! ARRIVEDERCI!“

utorok 18. októbra 2016

C´est la vie

C´est la vie

Keď sa ti ráno do ničoho nechce,
C´est la vie.
Keď sa ti decko poza chrbát chechce,
C´est la vie.

Keď bolia nohy, chrbát, hlava,
C´est la vie.
A nepomôže veta „To sa stáva,
c´est la vie!“

Keď staroba sa neodbytne hlási,
C´est la vie.
A nevyzerá to na lepšie časy,
C´est la vie.

Keď vzdycháš za tým, čo už bolo,
C´est la vie.
A osud uštedril ti tucet gólov,
C´est la vie.

Keď jeseň pľuhavá ťa stíha,
C´est la vie.
Vtedy sa v diaľke nádej mihá.
C´est la vie.

Nádej tkvie v Sofinkiných očkách,
čistých sťa studničky.
A ešte Andrejkovej paničky
sa možno hádam dočkáš.
C´est la vie.

piatok 14. októbra 2016

sms-ka

Sms-ka manželovi, ktorý išiel na zájazd so spevokolom

Úplne nevhodná:
- Ahoj, ako? Máš ma rád?
- Drahý, cítim sa taká osamelá!
- Keď prídeš, niečo dobré dostaneš!

Neutrálna:
- Pekne ste spievali?
- Je v Záhrebe pekne?
- Pekné baby, morský vzduch?


Podpichovačná:
- Aká bola noc? Bujará?
- Si rád, že máš odo mňa pokoj?
- Voľný ako vták?


Náladu mám na sms-ku prvého typu, tá je však, ako som uviedla, NEVHODNÁ.
Podpichovačnú nepošlem, aj keby som „TRAFILA“, neprizná sa.
Najvhodnejšia je neutrálna, tá je však NIČNEHOVORIACA.
Čiže záver: NEPOŠLEM ŽIADNU.

Voľný víkend

Voľný víkend

som sama, môžem si robiť, čo len chcem, nemusím variť, prať, žehliť, ísť do hudobky, deti baviť, dávať na ne pozor, písať s nimi úlohy, vypínať im počítač, hrať sa s nimi, atď. Išli s ockom do Blavy navštíviť sesterničku. Dedo zase odcestoval so spevokolom do Chorvátska.
Tešila som sa na chvíle bezstarostného voľna, ale teraz mám zmiešané pocity. Cítim, že mi bude smutno, že sa budem o nich báť, že ku koncu budem počítať minúty, kedy sa vrátia.
Také sme my babky, yes.

Bolesť a radosť

Bolesť a radosť

Včera som šla do hudobky a oproti mne kráčal, lepšie povedané, smiešne bežal, lepšie povedané, pokúšal sa bežať starší pán, bolo evidentné, že ho príšerne bolia nohy, čo sa mu zračilo aj na tvári, za úsmevom skrýval plač,vnučka dva metre pred ním cupitala ľahučko ako srnka a pokrikovala: „Aj tak ťa predbehnem, dedko!“
Pomyslela som si: „To aj ja tak vyzerám?“ Ak aj celkom nie, o chvíľu budem! Nuž, máme svoj údel, starčekovia a starenky. Keď ja sa ešte za starenku nepokladám!

X

Sofia je uštebotaná ako vtáča, statočná školáčka, šikovná klaviristka, ba konečne ju začína baviť aj kreslenie! Vývoj ide dopredu. Včera lúštila krížovky z časopisu Vrabček, išlo jej to, keď porovnám Andrejka v jej veku, tiež to rád robil, ale nie na začiatku 1. ročníka, nevedel ešte čítať a tlačeným písať. Sofia vie, ba v polovici lúštenia vopred uhádla jednu tajničku!

X

Zo Sofiiných hlášok (takmer drzých):
-„Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!“
-Ironicky: „Si predstav!“ Napr. „Sofinka, máš úlohy?“ „Si predstav!“
-„Viem, ale nepoviem!“

X

Z Andrejových výrokov:
- „Babka, prečo mi dávaš na desiatu len jeden rohlík?“
- „Strašne sa teším na basketbalový krúžok!“
- „Z vlastivedy jednotka. Plný počet bodov!“
Ja: „Vieš, že máš z teorky jednotku? Bola som učiteľovi ukázať tvoju domácu úlohu, aj ťa ospravedlniť, že v piatok neprídeš, lebo ideš do Blavy.“
Andrej: „Fakt? No super!“
Ja: „A učiteľ ti stihol napísať ďalších päť riadkov nôt, ktoré treba podpísať.“
Andrej: „No fuj!“
(Vysvetlenie: baba bola akčná, ale učiteľ nebol padnutý na hlavu). Aspoň sa chlapec naučí. Repetitio est mater studiorum.

streda 5. októbra 2016

Učenie

Rátali sme s Andrejom slohové úlohy z matiky. Mal tam zapísať, koľko bolo v záhrade detí a koľko dospelých, (keď detí bolo 4x menej). Zápis znel: Dospelí: 20 Deti: 20:4. Odpoveď: Dospelých bolo 20, detí 5. Samozrejme, že napísal "dospelích". Tak som mu vysvetľovala, že 1. pád množného čísla je dospelí, ďalšie pády už s ypsilonom. Začudovane pokrútil blonďatou hlavičkou a s úsmevom sa opýtal: "To chceš povedať, že sa píše aj "deťý"? Veru, veru, tá naša slovenčina je niekedy divná! (smajlík)

Sofinka píše s dedom, lebo ja na to nemám trpezlivosť. Rúčka je spočiatku tvrdá, kým sa vypíše. Ale výsledok je celkom pekný. Veď aj dostáva včeličky. dnes doniesla z písania štyri pečiatky - to ako jednotky. Vravím, dve sú dedkove!

Teším sa na klavírovanie. Naučila som sa doprovod k jej skladbičkám. Bude to super, bude to cool, bude ju to nútiť dodržiavať rytmus! A estetický dojem ani nehovoriac!

Nuž a podobných drobných zážitkov je viac. Ani sa nenazdáš, a je tu večer. Počasie nám hrá do karát, vonku prší. Sofia si ako spomienku na predčinžiakové hry nakreslila do prvouky obrázok ihriska. Úloha znela: "Nakresli, akú triedu by si ešte chcel mať v škole." To by bolo, aby bolo v triede pieskovisko a preliezky!

No dobre, prenechám PC na chvíľu Ajovi, už tu pri mne stepuje. Dostane 30 minút.

utorok 4. októbra 2016

Rastú

Rastú

Nebudem písať o nakupovaní čoraz väčších nohavíc, ponožiek a tričiek. To je telesný vývin, ide rýchle, vďaka Bohu! Ani o veľkom apetíte na papanie, čo sa prejavuje vo väčšej spotrebe chleba, mäsa, ovocia, atď. (A sladkostí – tých im však nedoprajeme toľko, koľko by chceli, lebo je to nezdravé, ba Sofinke priam škodia).

Chválim duševný vývin svojich vnúčat. Veci, úkony, učivo, noty, o ktorých som ešte „včera“ silno pochybovala, že sa ich vôbec niekedy naučia, dnes zvládajú. Nevravím, že hravo, ale ide im to.

Minule Sofiina učka celá ohúrená vraví synovi: „Sofia vie čítať!?!“ To kto ju naučil? Jurko na to: „Nuž, venovali sme sa jej a niečo pochytila od brata.“ Pravda je taká, že sa to naučila céélkom sama!

Akurát myšlienku na tréningy „aikido“ u Ajka sme vypustili, pretože by to bolo veľa. Najmä pre nás – odprevádzať ho tam. Možno na budúci rok. Zatiaľ hrá futbal.

No a tých žartíkov a veselosti, čo si s nimi užijeme! Sofia je hravá, rada sa skrýva a v skrýši čuší ako zajko, darmo ju vyvolávam. Len odrazu vyskočí – a náramne sa chichoce z toho, ako ma dobehla! Rada sa hrá so psami, na hojdačke sa hojdá dovysoka, na preliezkach stvára výmyky. Andrej je čoraz odvážnejší v gymnastických výkonoch. Behá obratnejšie, skáče z veľkej výšky, len na hojdačkách a preliezkach je opatrnejší. Povedzme to tak: je atlét, ale nie gymnasta.
A páčia sa mu dievčatá. Minule šiel dedo k pradedovi, chcel vziať deti so sebou. Sofia šla vďačne, Ajo bol vonku na bicykli. Po krátkej úvahe zahlásil: „Mne sa nechce. Ostanem tu.“ Vyzrela som z okna. No jasné! Dôvodom boli dve pekné spolužiačky, ktoré sa hrali na našom ihrisku.

Dobrodružná výprava

V mladom veku: na Slavkovský štít, Téryho chatu, Sliezsky dom. V strednom: cesta za prácou letecky do Bruselu (každý jeden let bol pre mňa malým dobrodružstvom).
Dnes (pozdný stredný vek až staroba): na peši k lekárke, odtiaľ do lekárne, potom do Lidlu a späť (s nutnou prestávkou na záchod). Už to je dobrodružstvo, koľko vydržím bez návštevy hygienického zariadenia. V lekárni mali zázračnú hovoriacu váhu! Povedala mi, že mám super tlak, dobré srdce, len tukový index je horší, hrozí mi mozgová príhoda, preto sa mám viac pohybovať. No a v obchodoch - to je moje! Dnes som nekúpila žiadne oblečenie, iba ryby a zeleninu.
Domov som sa doknísala ako kačka. Peši aj napriek dažďu, aj napriek artróze.
Absolvovala som dobrodružnú výpravu. Kým oschnem, dám si zázvorový čaj a naťukám niečo do počítača. Práve ste to prečítali.