nedeľa 29. novembra 2015

Miništrant

MINIŠTRANT

To musí byť robota mojej mamičky. Tam zhora. Lebo sme ho k tomu neviedli, ani sme veľmi nechceli, aby chodil. Nahovorili ho dvaja spolužiaci. V obavách, aby neprechladol, som mu kúpila teplý sveter a prešívanú vestu. Nabudúce už vestu nechce, lebo že vyzeral s bielou košieľkou zviazanou v páse tlstý.
Predtým nie veľmi chcel chodiť do kostola. Ešte pred takým polrokom. Vyhlasoval, že je tam nuda. Teraz ich na náboženstve učia, čo sa tam deje, aj podstupujú prípravu na prvé sväté prijímanie. Spočiatku to bral ako nutnosť. Vraj prvé sv. prijímanie znamená, že ho pekne vyobliekajú, a on dostane „hodinky zadarmo.“
Teraz je rozumnejší. Ba keď príde po miništrovaní domov, tvári sa priam preduchovnelo, nechce jesť ani piť.
Pýtam sa ho, či nechce niekedy na detskej svätej omši čítať alebo nosiť obetné dary. Vraj nie, on chce iba miništrovať, a pri miništrovaní obsluhovať.
Pečiatková súťaž: prvoprijímajúce deti majú malé zápisníčky, do ktorých im katechétka po každej svätej omši dá pečiatku. Pán dekan, beťár, neprezradil, koľko pečiatok je potrebných k tomu, aby bolo dieťa pripustené k prvému svätému prijímaniu. Z toho dôvodu sa deti zúčastňujú vo veľkom počte, aj Rómovia. Poniektorí prídu v sprievode vychovávateliek z Detského domova, iní s rodičmi. Medzi ľudom panuje podozrenie, že po prvom svätom prijímaní Rómovia prestanú chodiť. Ale veru aj „bieli.“ Pán dekan vystríhal pred chovaním niektorých rodičov, ktorí v prvom, druhom a treťom ročníku dajú dieťa na náboženstvo, a vo štvrtáku ho prehlásia na etiku!
Dúfajme, že Ajovi jeho zbožnosť vydrží. Pravda, budeme ho viesť aj k osobnostnému vývoju: aby bol prajnejší voči sestričke, dokázal v prvom rade plniť svoje školské povinnosti, až potom sa zabávať, obmedzil PC a TV, viac čítal, pravidelne sa modlil. Je to ťažká práca. Ako som spomínala, „roboty ako na kostole!“

Sofia

SOFIA
Je hravá:
- Dedko, a budeme sa cestou do škôlky guľovať?

Veselá:
z detskej izby sa ozýva bujarý smiech.
- Čo vám je také smiešne? – pýtam sa
- My máme prdózu! (po fazuľovej polievke)

Umelkyňa:
- Ideme spať, Sofinka?
- Nie. Ešte si budem maľovať.
Klaviristka:
Zavčas rána: - Už môžem hrať na klavíri?
O ôsmej večer: - Ešte môžem hrať na klavíri? (Nie, Sofinka, malý Alex u susedov spí. Ajo má výhodu, gitaru tak nepočuť.)

Počtárka:
- Babka, poďme počítať! (3+2, 2-1, 10+10)

Potápačka:
Minule som si všimla vo vani, ako dlho vydrží pod vodou. Andrej to nerobí. Nevie, ani nechce.

Skokanka do vody:
To miluje. Zatiaľ ešte z mostíka nie, ale z kraja bazéna s veľkou pasiou.

Dobroprajná:
- Zober si cukrík, dievčatko.
- Ďakujem. A prosím si ešte jeden pre brata. (ten však nie je taký dobrosrdečný, prevláda uňho skúposť. S prevýchovou bude roboty ako na kostole.)

Prítulná:
- Babka, babka, nechcem, aby si zomrela!


štvrtok 26. novembra 2015

Domáca masáž

Domáca masáž

Ahoj, ľudia, podelím sa s vami o rodinný masážny vynález. Môžete si ho ľahko vyrobiť aj vy. Potrebujete jeden tvrdší a hrubší podsedák, my to voláme "podritník", ktorý skrútite do valčeka a na štyroch miestach pevne zviažete hrubším špagátom. Tento valček si pôvodne urobil manžel, keď ho boleli kríže. Ľahol si na dlážku a pod kríže si dal valček.
Mne valček pomáha:
a) proti bolesti nôh, večer si ho v posteli dávam pod lýtka alebo chodidlá, tým mám nohy vo zvýšenej polohe
b) proti bolesti chodidiel: valček si dám pod bosé chodidlá buď v posteli alebo keď sedím, a chodidlami po ňom šúcham. Výborné sú uzly, aj špagát samotný. Videla som, že existuje prístroj na masáž chodidiel, ale zatiaľ mi vyhovuje domáci vynález.
c) dávam si ho za chrbát, keď sedím pri počítači - na výšku medzi operadlo stoličky a chrbát. Dobre hreje, a keď sa po ňom pošúchate, aj pomasíruje chrbát.
Viel Spass!
Vaša babička Anička

pondelok 23. novembra 2015

Čo detičky

Čo detičky „zapotili“ 2

- Sofia na odchode z domu: „ADIEU“!
- Andrejovi, ktorý šiel do školy: „A zapni hlavu!“
- Vytiahla si rozkývaný zub, držala ho v zakrvavenej servítke, chodila po byte a prehlasovala: „Som na seba taká pyšná!“
- Andrej dvakrát miništroval. Nahovorili ho dvaja spolužiaci-dvojičky, veľmi nadaní na šport aj beťárstva. Andrejko bol nadšený. Vyzeral ako vymenený, dospelejší, zažil aj obdivné/závistlivé pohľady spolužiakov a spolužiačok (!), prehlásil, že odteraz je to jeho hobby, teda niečo v tom zmysle.

pondelok 16. novembra 2015

Čo detičky "zapotili"

Čo detičky „zapotili“
I.

Andrejko: „Prestáva ma to baviť! Žiaden počítač, žiaden televízor, len stále tie nudné počty!“

Sofia: „Prosím si čokoládu ´studentská pečeň´“ (namiesto ´pečeť´)

Dominika: „magdarínka“ (mandarínka)

PARÍŽ

PARÍŽ

Mesto – sen.
Na Seine.
Romantika, Eiffelovka,
Šansón, utopený vo víne.
Davy, davy turistov.
Prečo si mi učaroval, Paríž?
Si biely ako nádej.
Melodická tvoja reč.
Notre Dame pod krídla
prichýlil mnohých žobrákov.
Z niektorých hyeny sa vykľuli.
Strieľajú do ľudí!
Marseillaise, znej.
Na barikády!
Na biele mesto skočil besný pes!

piatok 13. novembra 2015

Vtipy o chorej babe

Staroba-choroba

Nebudem vám vymenovávať svoje diagnózy. Určite by ste ma niektorí kolegovia-dôchodcovia pretromfli. Preto iba podotknem, že momentálne ma trápi strata hlasu. A to je pre ženu, normálne utáranú, spevavú, radu držiacu v rozhovoroch prím, priam katastrofa!!!

Deti milujú kreslený príbeh „Upovídaná Marta“ – o sučke, ktorá spapala písmenkovú polievku, a potom tárala a tárala. Vidíte – a my sme mali predvčerom písmenkovú polievku, detičky ju čítali a papali, aj ja – a tak rada by som rozprávala, chrlila zo seba prúdy slov, viet, súvetí! Musím však čušať, ležať, piť zázvorový čaj a kalciový sirup.

Dať niečo veselé? No prosím! Príde baba do lekárne a pýta sa lekárnika:
- Prosím vás, máte nejaký zaručene dobrý prostriedok na chudnutie?
- Áno. Náplaste.
- Hej. A kde sa lepia?
- Na ústa.

Príde baba k lekárovi a hovorí:
- Pán doktor, môj muž sa chová čudne. Každé ráno vypije kávu, zje šálku, a uško nechá tak.
- To je divné!, čuduje sa lekár. – Veď ušká sú najchutnejšie!


Vraví doktor babe: „No vidíte, pani, kašlete oveľa lepšie než včera!“
Nečudo, pán doktor. Veď som celú noc trénovala!


Príde baba k lekárovi a hovorí:
- Pán doktor, strašne ma bolí brucho.
- A čo ste jedli?
- Rybaciu konzervu.
- Tak to určite ryby neboli čerstvé.
- Neviem, neotvárala som.

Baba sa sťažuje gynekológovi:
- Pán doktor, pri pozeraní TV ma pri sexe strašne bolí pravý bok!
- A čo tak obrátiť sa na druhý bok?
- No dobre. Ale čo seriál?

utorok 10. novembra 2015

VÝVOJ

VÝVOJ
Rastieme do krásy, vyvíjame sa k spokojnosti oteckovej a starých rodičov. Mama na nás kašle.
Andrej už nenosí pod nohavice pančušky, ale spodky, takzvané „ceple gače“, alebo skrátene, Cégéčky. Sofia má na vystúpenia pekné šaty, a k nim legínky a topánočky „balerínky“. V škôlke nosí na prezliekanie tepláky. Dominika vraj nechce tepláky, iba legíny. Zrejme tepláky pre ňu znamenajú niečo neženské, málo pôvabné. Ej, veru, parádnica je to, naša mažoretka!
Papajú priam ideálne. Je radosť ich živiť. Pravda, sladkosti musím ukrývať, lebo by boli schopné sa živiť iba nimi. No a potom trpia zúbky. Dnes idú obe k zubárke, možno bude aj rev! Okrem toho Sofinka má problémy s kakaním, zapeká ju, lebo všetko sa na ňu „lepí“. Je dobrá guľka. Na kakanie berie kvapky.
Na klavíri a gitare hrajú čoraz lepšie. Sofia pochopila fintu, že udrieť oboma rukami súčasne, ale pravá stojí a ľavá ide ďalej, potom ľavá stojí a pravá ide. Učila som ju to všelijako: „stáť“ a „ísť“, alebo „stoj“ a „choď“. Keď to pochopila, bolože to heuréka! Ten pocit šťastia na oboch stranách ťažko popísať!
Andrej si sám od seba zabrnká na gitare: hneď ráno, potom, keď príde zo školy, ba aj pred spaním. Palec sa mu „gitaristicky“ vytáča smerom von. Teorku sa nerád učí, občas ho ňou ale mučím.
Nuž veru, zlaté sú tie naše dietky. A čoraz lepšie plávu. So zimnými športami to neviem ako bude, taľuldo sa bojí kúpiť im korčule na ľad, aby sa nedobili. Radšej by začal lyžami. Len nevedno, kedy. Zatiaľ nám na tých pár vločiek, čo u nás napadnú, postačia sánky.
Duševný vývoj ide ruka v ruke s telesným. Hej, ibaže oveľa ľahšie si zapamätajú pikantný vtip ako nejaké učivo.
Musím končiť, lebo Sofinka pribehla, vraj som pri PC už veľmi, veľmi dlho. Ja jej na to: „Počítač je môj, ja som si ho kúpila“. Ona na to: „No a čo, dedko je tu šéf. Tak nemudruj, a daj mi ho!“ No povedzte, kde je tu logika? Žeby takzvaná „ženská“?

piatok 6. novembra 2015

AFORIZMY

AFORIZMY alebo po našom AFOHRYZY

Kedy optimizmom srším?
Keď vyleziem spopod sprchy.

X

Čo mi silu do života dáva?
Vnúčatká a ranná káva.

X

Prečo občas klesnem unavená?
Lebo som, aká som, som jednoducho žena.

X

Mala rada život naživo.
A nie iba televízne marivo.

X

Cestovanie milujem.
Široká je naša Zem.
Prejsť ju celú nemôžem.
Ale ja to veľmi chcem!

X

Románová láska.
Dýchali sme jeden vzduch.
Teraz po nej zostal iba
v skriniach slabý puch.

X

Ale chcelo by to humor!
Vyšší štýl a prudký vzlet!
Nosíš v tele zhubný tumor?
Na to radšej nemyslieť!





streda 4. novembra 2015

INŠPIRÁCIE

INŠPIRÁCIE
G. B. Shaw vraj čerpal námety z tajného odpočúvania rozhovorov ľudí na ulici, na trhu, či v bare. Dobré, čo? Ja by som to ešte spojila s atmosférou, ktorú dáva genius loci, čiže duch určitého miesta. Napríklad taký cintorín. Poprechádzaj sa po ňom v tichosti, a hneď máš námet či už na hororovú poviedku alebo úvahu o živote a smrti, alebo na nejaké iné mystery.
Cintorín s realitou – pre niektorých možno trochu morbídne - spojil jeden Berlínčan. V poslednej vôli vyjadril želanie, aby sa v blízkosti jeho hrobu postavilo detské ihrisko, lebo mal rád deti. Odkúpil v kúte cintorína pozemok, na ktorom dal nainštalovať hojdačky, preliezačky, lavičky, pieskovisko. A to je fakt, na tom cintoríne som bola. Vojdete ako na cintorín, prejdete pomedzi hroby, na konci je ihrisko. Tuším je tam zákaz vodiť psov, čo je pochopiteľné (aby vám náhodou psíček nedoniesol v papuli ľudskú kosť). Deti sa tam hrali, aj moje a bratove vnúčatá, ale atmosféra sa mi zdala akási pokojnejšia ako na bežnom ihrisku. A starý pán v hrobe sa vytešoval. Tu sa priam núka predstava, že starký v noci vstáva z hrobu a ide sa pohojdať. Duch na hojdačke, pre okoloidúceho záhadne rozkývaná hojdačka vŕzgajúca do noci.

Na našom cintoríne ma už tiež všeličo napadlo. Napríklad téma zjavovania sa fešného chlapíka, ktorý ma vezme do tanca.

No ale poďme aj na iné miesta, ktoré majú svoju „atmosféru.“ Isté zákutia v meste, záhradné reštaurácie, v Bruseli parky – ale tam bolo treba dávať pozor, osamelé ženy niekedy prepadávali, aj za bieleho dňa.

Čakáreň u lekára. Ak nezaplatíš za prednostné ošetrenie, načakáš sa do zblbnutia a vypočuješ si chtiac-nechtiac všelijaké príbehy od spolutrpiteľov. A nielen príbehy, ale aj rady, recepty na choroby aj na život. Moja mamička sa rada púšťala do rozhovoru s ľudkami v čakárni. Raz pritom natrafila na chlapíka z rodnej dediny, ktorý poznal jej mamu, aj z rozprávania starú mamu.
Čakanie na letisku som si skracovala obzeraním tovaru v butikoch, občas som vyskúšala vzácny parfém, napr. chanel allure, škoricový odtieň alebo tak - a potom mi ruka voňala ešte na ceste naším nie najčistejším rýchlikom po Slovensku. Zapotená, unavená, strhaná, ale ručička ako rukavička. V odletovej hale som si zašla na kávu, pritom pozorovala partiu pri susednom stolíku. O čom sa asi zhovárajú, aký je medzi nimi vzťah, kam cestujú? Bolo to zaujímavé.

V téme by sa dalo pokračovať. O chvíľu však prenechám PC svojej rodine, pôjdem si dať rannú sprchu a zájdem na cintorín. Určite mi niečo napadne.

utorok 3. novembra 2015

Čo pre mňa znamená

Čo pre mňa, ako babku, znamená:

Namazať sa – natrieť si kĺby hojivým krémom cannabis
Dať si cannabis – pozri vyššie
Urobiť si dobre – a) obuť teplé papuče a sadnúť k telke
b) nakupovať handričky
Trochu sa prejsť – na cintorín (bývame pri ňom) a späť
Väčšia túra – do banky, k lekárke a späť
Vysokohorská túra – výstup na tretie poschodie
Chlast – minerálka, káva, čaj – trikrát za sebou
Neviazaná zábava – hodiť sa do kresla s rozviazanými šnúrkami na teplákoch
Sladký život – zákusok so šľahačkou, zmrzlina, poláskanie od vnúčat
Užívať si – oddychovať nikým nerušená pri domácich prácach
Športové popoludnie – odprevadiť vnúčatá do hudobnej školy a späť
Ručné práce – ťukanie do počítača
Pečenie – predsviatočné plytvanie potravinami
Hobby – pranie
Povinné čítanie – čítanie špiny na tanieroch a ich následné umývanie
Nepovinné čítanie – romány v posteli, kým nezaspím
Krížovky a vedomostné súťaže – relax, blízky sexu
Výlet – cesta do obchodného centra

nedeľa 1. novembra 2015

No fuj!

No fuj!

Stále som do bravčova. Videla som sa na mobile, keď ma pred chvíľou odfotila Sofinka. Plus na videjku, ktoré nasnímal Andrejko.
Žeby som nasadila prudkú diétu? Mala by som. Poďakuje sa mi rodina, keď ma budú na záchodovú stoličku dvíhať, v posteli obracať a dolu schodmi vodiť.
A čo to tak rozvoniava?
Cukor, koláč, čierna káva?
Omyl! Z rúry vône omamné,
tukotvorné, výdatné.
Pečie sa tam odznova
krkovička bravčová.
Predsavzatie do budúcna? Anča, nežer, budeš buchta!