pondelok 7. septembra 2015

Ahojte

Ahojte, dievčatá,

Neviem, kedy sa stretneme na našu pizzu. Začal sa školský rok a musím kmitať, jednoducho nemôžem povedať „non serviam.“ Stredu a piatok klavír a gitara, utorok a štvrtok si zrejme dáme od polovice mesiaca plávanie (teraz čistia bazén). Ostanú pondelky. Pravda, veľa srandy si so mnou neužijete, lebo od 14. augusta nepijem. Ale tú pizzu s čajíčkom si dáme.
Kúpila som si nové topánky. Sofia má balerínky, ja „baleríny“. Skôr pripomínajú lode. Takmer polmetrové, aj tak ma tlačia. Hádam povolia, že aspoň k nohaviciam na prechodnú sezónu. Sofinka si ich obula a promenádovala, lepšie povedané, nemotorne korčuľovala po chodbe. Andrej zahlásil: „Babka si kúpila polmetrové topánky, a aj tie ju tlačia!“
Esteticky sedia k dlhým nohaviciam, len nesmiem ukázať opuchnuté členky, lebo umelecký dojem by klesol na mínus desať.
Čo mám nového? Chystám sa do tzv. „spánkového centra.“ Nemocnice, v ktorej sa jednu noc vyspíš, doktori ťa napoja na prístroje, ktoré zistia, prečo chrápeš. Áno, veru tak, chrápu väčšinou tuční muži. A zo žien ja. Manžel sa bojí o môj život, lebo chvíľami chytám až apnoe. Okrem toho ma vyháňa uprostred noci zo spálne. Viem, poviete si, je to od neho surové, ale vás už, dievky moje, nikto do postele ani neprivolá, ani z nej neodoženie. SAD, BUT TRUE.
No, ale poďme od silnejšieho (iba zdanlivo, dievčatá, iba zdanlivo!) pohlavia k ratolestiam, púčikom ružovým, detičkám zlatým. Sú rozkošné!
- Sofia: Nemôžem toľko jesť, lebo potom lámem gauč! (Minule skákala, až sa zlomila jedna doska. Ide o staré jednoduché ležadlo, už sa chystáme kúpiť novú pohovku, ale stále ešte nie najonakvejšiu, lebo máme malé deti. Hlavne, nech bude rozťahovacia a oprateľná).
- Sofia: A ja nekúpim novú dosku, lebo, po prvé neviem, kde novú dosku môžem nájsť, a po druhé, mohli by ma ukradnúť Cigáni.
- Ajo: Babka, a čo je to tá re-ka- pi- tá –lucia?
- Sofia ráno: „Nie som hladná na chlebík“. Ja: „A čo by si si dala?“ Sofinka: „Tiramisu.“
- Dominika: „Mami, Andrej, dedko, či ty, babka, pozri, čo dokážem!“ – a už sa predviedla s ďalším gymnastickým číslom. (ešte v lete, teraz je v Blave).
- Sofia: „Babka, babka, môžem dostať tvoj mobil?“ (sú v ňom hry). Nedovolím. Sofia: „Ale veď ja ti nevyplytvám kredit, budem hrať pomaly!“
No uznajte, že s takými zlatíčkami plynie život ľahšie!