Sofia

SOFIA
Je hravá:
- Dedko, a budeme sa cestou do škôlky guľovať?

Veselá:
z detskej izby sa ozýva bujarý smiech.
- Čo vám je také smiešne? – pýtam sa
- My máme prdózu! (po fazuľovej polievke)

Umelkyňa:
- Ideme spať, Sofinka?
- Nie. Ešte si budem maľovať.
Klaviristka:
Zavčas rána: - Už môžem hrať na klavíri?
O ôsmej večer: - Ešte môžem hrať na klavíri? (Nie, Sofinka, malý Alex u susedov spí. Ajo má výhodu, gitaru tak nepočuť.)

Počtárka:
- Babka, poďme počítať! (3+2, 2-1, 10+10)

Potápačka:
Minule som si všimla vo vani, ako dlho vydrží pod vodou. Andrej to nerobí. Nevie, ani nechce.

Skokanka do vody:
To miluje. Zatiaľ ešte z mostíka nie, ale z kraja bazéna s veľkou pasiou.

Dobroprajná:
- Zober si cukrík, dievčatko.
- Ďakujem. A prosím si ešte jeden pre brata. (ten však nie je taký dobrosrdečný, prevláda uňho skúposť. S prevýchovou bude roboty ako na kostole.)

Prítulná:
- Babka, babka, nechcem, aby si zomrela!