utorok 24. októbra 2017

Deti

Zmýšľanie dospelých je odlišné od toho detského. Dospelí sme zbytočne ustarostení, ustráchaní, máme malé pochopenie pre zábavu.
Deti opačne.
Príklad: Ajo dvakrát prišiel cca o hodinu neskôr domov, raz zo školy, raz z hudobnej školy. Ja ustráchaná na okne, raz som mu aj išla oproti. Vysvitlo, že raz hral so spolužiakmi na školskom dvore futbal, nemali loptu, tak použili šišku, druhý raz sa na dvore ZUŠ-ky ohadzovali s kamarátom s lístím.
Aja keď pošleme so smeťami, stihne si na tráve, resp. pieskovisku kúsok pocvičiť. Rád robí hviezdy, saltá a podobné kúsky. So Sofinkou to skúšajú aj v byte na starom matraci. Mám obavy o akvárium.
Dominika je už zdravšia. V telefóne mi povedala: "Babka, už som čulšia!" Prajeme skoré uzdravenie, Dominička!

štvrtok 12. októbra 2017

Na hojdačke

Na hojdačke

Chvíľu si hore, hneď zas dole.
Väčšinou dole -
a či v strede?
A to platí
pri chôdzi, behu,
v ľahu aj sede.

Všeobecne je to tak:
šťastie sa k starkým skláňa málo.
Svetové nápady,
záblesky šťastia,
či priazeň osudu
navštevujú mladých,
mocných a krásnych.


Včera som chvíľu myslela,
že idem naspäť do Bruselu.
Oni ma volali!
Oni ma verbovali!
Oni ma chceli!
Presne viem, kde ten úrad sídli.
Place Ambiorix,
blízko môjho prvého podnájmu.
Pekný park, fontánky,
starci na lavičkách debatujú,
okolité domy starobylé,
štýlové,
hoci s typicky špinavými záclonami.

Veď uznajte, priatelia:
junior communications specialist
- Brusel, Maastricht, Afrika.
Nie, to sa ma netýka.
Videli ste už 66-ročného juniora?

(O paličke o chvíľu?)

Tak som sa im porúčala
budem doma variť prať,
deťom zadky utierať.
Upratovať a hniesť cesto:
tam je moje miesto!

štvrtok 5. októbra 2017

ÚTECHA

ÚTECHA
V podobe dietok
Na sklonku života,
Či na začiatku
Jesene
Kalendárnej
Aj mojej vlastnej.
Čaptavo chodíš, Anička.
Nahrbená, chodidlá kladieš od seba,
Ako starý klaun.
Keď ťa napodobnila vnučka,
Všetci sa smiali
Okrem teba.
V parku ešte tráva,
Ale aj žlté lístie.
Skvelá telocvičňa.
Ajo si kráti chvíle
Čakania pred kostolom
Saltami, hviezdami a podobne.
Sofinka je macík,
Nevie mlynské kolo,
Zato veselo šantí
A občas povie múdrosť
Múdrosť decka hraničiacu s genialitou
A mne je teplo pri srdci.


XXX

Otvorili kostol.
Spovedechtiví katolíci,
Statoční Cirkvi robotníci,
Pokorné ovečky.
Aj my sme z toho stáda.
A som celkom rada.

Katolíci utvorili rad,
Rad pri spovednici.
Andrejko šiel tam, kde nebol rad
V nádeji, že tam dôjde ďalší kňaz.
Ale kňaz nechodil,
Andrejko prešiel do pôvodného radu,
Poprosila som pani, ktorá nás videla vonku,
Či sa môže postaviť za ňu.

Medzitým Sofinka
Filozofovala v lavici
S modlitbou na perách
A knižkou pri líci,
Jej detské modlitby
Boli iste vyslyšané.
Veď boli úprimné,
Naivne dojemné,
Významovo objemné,
Lebo len dietky chápu veľkosť Božiu
A majú nádej, že ich vyslyší.

A po spovedi cukríky,
Keksíky a bábiky
Na odľahčenie chvíle.
Z vďačnosti, že sú milé.

Na zelenej tráve žlté lístie,
Ešte nie suché, čerstvo spadnuté,
Dali sa na ňom robiť kúsky
Akrobacie príchute.

Chlapec bol šťastný,
Babka dvakrát.
A Sofinka poskakovala
Ako kozliatko
Chrúmajúc zakázané
Cukríky.
Baba, budeš sa z toho spovedať!