pondelok 28. júla 2014

Na tri deti s chorou nohou
Boli rozkošné. Ajo s Dominikou simulujú telefónny rozhovor – jeden s mobilom, druhá s kalkulačkou pri uchu.
„Ahoj, Dominika, ako sa máš?“
„ Dominika ... ová.“ – zrejme rozumela ´ako sa voláš´
„A čo robíš?“
„Telefonujem.“
Volám: ich:
„Detičky, ideme si ľahnúť.“ – Všeobecný nesúhlas.
„Urobíme si v izbičke stan.“ – „Hurá!“
Dali sme na zem karimatky, deky, hračky, ja vedľa nich (unavená ako baník po dvojitej šichte) som si ľahla na váľandu. Je jasné, že som nespala. Ale aspoň na chvíľu poležať!
Chlapček volá o najmladšej: „Domi smrdí. Iste sa pokakala.“ Vyskočím na rovné nohy. Fakt: blato v nohavičkách.
Inokedy: „Sofi, čo robíš?“
„Varím.“  (Mieša varechou naprázdno v umelohmotnej mise).
„A čo to bude?“
„Guláš. Ochutnaj.“
Po chvíli:
„Babka, poďme hrať človeče.“
„Dobre. A čo tak s kockami, kto častejšie zagúľa šestku?“
„Nie! Ja chcem KLASICKÉ človeče.“
„No dobre.“
Domika sedí na záchode a vraví:
„Budem kakať, ale ty, babka, nerob blbosti.“ (rozumej, všelijaké povzbudzujúce grimasy).
Andrej miluje bicyklovanie, ale aj počítačové hry. Na bicykel som ho samého nepustila, „dusili sme sa“ v byte, kým sa nevrátil dedo, ale ani počítačové hry som mu nechcela dovoliť. Ako to urobiť? Odpojila som káblik z rootera. Počítač išiel, ale internet nie. Síce som zmeškala jednu dôležitú pracovnú ponuku a správu od syna z Londýna, ale aspoň sa decká pohrali, chvíľu reptali na „pokazený“ počítač, ale potom objavili plyšáky a autíčka. Andrejko sa hral na učiteľa, plyšáky a dievčatá boli zoradené na koberci, Ajo ukazoval paličkou na dvere a „vyvolával“ ich postupne, aby hádali, aké je to písmeno a koľko je dva plus tri. Podchvíľou „mančaft“ okríkol: „A ty čo tam vyrušuješ, Bibík? (rozumej, plyšový macko). Čo si taký neposedný? A vôbec: čo ste všetci takí nepozorní? Čo ste v noci robili? Myši lapali?“

Potom sme si poležali v spálni (o spánku nemohlo byť reči), hrali hru „na čokoládky“ a skrývali sme plyšového tigríka, potom deti objavili zabudnuté keksíky, vrhli sa na ne – všade plno omrviniek, ktoré Sofinka s vďačnosťou chcela aspoň z koberca pozametať, ale prakticky ich rozmetala, potom sme šli obedovať, ľahko uhádnuť, ako to dopadlo,  jedla iba Dominika – je to pedantne vychovaný, do dva a pol roka kojený papkáčik, systematicky spapala celý tanier slepačej polievky aj s mäskom, Ajo a Sofi vyhlásili, že nie sú hladní, potom mi Sofi chcela urobiť radosť, tak zahlásila, že zje, ale pod podmienkou, že bude jesť studenú polievku, samozrejme, zjedla len asi tri lyžice, potom ďalej šantili a vymýšľali, až kým neprišiel dedko a nevzal ich von. Ajo šliapol do pedálov, dievčatá naštartovali jedna odrážadlo, druhá kolobežku, a ja som mohla napísať toto extempore. 

štvrtok 24. júla 2014

UHÁDNETE, KTO  POVEDAL

-         slečne: „Máte veľký jazyk a malú pusu“?
a)     milenec
b)    zubár
c)     anglický lektor

-         „a predsa sa točí?“
a)     Galileo Galilei o Zemi
b)    automechanik po oprave prevodovky
c)     krajčírka a zvonovej sukni

-         prečo povedala starenka „Fuj, fuj, čokoláda?“
a)     lebo sa jej prejedla v luxusnom domove dôchodcov
b)    lebo sa opäť posrala

-         kto povedal o cisárovi, že je nahý?
a)     cisárovná nadránom
b)    krajčír
c)     malý chlapec

„Nedotýkajte sa mojich kruhov“?
              a) Archimedes o svojich kruhoch v piesku
              b) mimozemšťan farmárovi o svojich kruhoch v obilí
              c) unavená pani kozmetičke o kruhoch pod očami

-         Kto povedal: „A je to?“
a)     chlapec na konci školského roka
b)    Pat a Mat
c)     dedko po úspešnom orgazme



streda 23. júla 2014

PERLY

Ajko precvičuje písmenká s dedom. 
Dedo: - Babka, podaj mi ešte jeden alebo dva veľké papiere.
Ajo: - Ja myslím, že jeden stačí.

X

Sofia. - Babka, daj mi dve vreckovky, aby som nebola smutná. (Jednu použije na slzičky).
- Sofia, bil ťa dnes Marek?
Sofia, hrdo si vykračujúc, s úsmevom: - Bil!

X
Dominika podvečer odrazu vbehla do kuchyne, vybrala zo šuflíka malú lyžičku a odbehla do obývačky. To sa mi zdalo podozrivé, tak som sa šla pozrieť. Potvorka malá využila moju nepozornosť a našla na stolíku krém SUDOCREM, čo jej dávam na prdelku, keď má červené. Už si ho tak fajne nabrala na lyžičku a hovorila mastička, mastička. Ešteže ho neochutnala, asi by jej nechutil 
X
Včera poobede Domi zaspala na našej posteli a my sme si robili každý svoje, keď tu zrazu po asi hodinke v úplnej tichosti s kľudom zliezla z postele a prištvornožkovala za nami do pracovne. A dnes ráno zas, podobne ako jej staršia sesternička, objavila čaro zmäknutého masla na kraji stola :)

X

Sofi (vyčítavo):
-       Nikto mi nič nepovie!
-       Prečo, Sofinka?
-       Som si kýchla!
-       Prepáč, na zdravie!


streda 2. júla 2014

Prázdniny

Či možno zažiť krajšie leto,
Než s vnúčatkami po boku?
Vrieskajú, šantia, rujú sa a pištia,
Vyvádzajú, keď sa hrajú,
Hneď plačú a hneď sa smejú,
Spokojné, sýte, rozkošné.
Hrám futbal, hokej, stále prehrávam,
Plyšáky kŕmim, báby obliekam.
Natieram chleby, pečiem, varím,
Neletím kamsi na Kanáry.
Utieram zadočky a slzičky
Tých mojich rozšantených maličkých.
Rada, hoc unavená, veru tak.

Bo zo mňa ukrajuje rak.