piatok 16. novembra 2018

Všetko zlé je na niečo

dobré.
- Sekne ťa v krížoch, trpíš sťa hovädo, na druhý deň vstaneš a prejdeš pár krokov. To  je slasť!
- Bolí ťa noha, keď vravím, že bolí, tak poriadne, ako vojnového veterána, nevládzeš chodiť, aj s barlou len tak-tak. Blíži sa noc, dovlečieš sa s obavami k posteli, na ktorú padneš ako vrece zemiakov a naveľa zaspíš. O dve hodiny sa zobudíš, že ti treba ma malú. Horko-ťažko sa pozviechaš, pomocou barly a pridržiavania sa o stenu sa doplazíš k WC, medzitým si cvrkneš do gatí - a to sa opakuje každé dve hodiny. Ale pozor! Zakaždým už vstávaš ľahšie, bystrejšie sa pohybuješ smerom k záchodkom, ba nakoniec nepotrebuješ ani barlu.  Aha ho! Jedna choroba porazila druhú! A do rána si zdravá ako korytnačka. Nehovorím, že ako rybička - nie taká bystrá, ale ako pomalá, stará, múdra, rozvážna korytnačka áno. Yes!
A tento príbeh je pravdivý. Rozprávala mi ho jedna zaslúžila babička kdesi na Spiši. A volala sa A.M.M. Sedlačková.

nedeľa 11. novembra 2018

Ráno


RÁNO
Prečo zrána používam
štvorslabičné slová?
Bo som stará, unavená.
Zopakovať znova?

Kde sú časy, keď sa ráno
Odvíjalo skokom!
Hup a vstať! Skok a umyť!
Schystať veci, kávy glg,
Do šiat šup
a  do práce hop!
Ešte som aj medzitým
Tancom vyjadrila žiar.
Pohľad do zrkadla ukázal
zväčša usmievavú tvár.

No a dnes?
Čistý des!
Ledva vstanem z postele.
Všetko bolí, dolámaná,
sťa po fláme, Anna.
Zrkadlo mi rečie dnes:
„Stará baba, proste des!“
Do kúpeľne dotiahnem sa,
pomaly sa sprchujem.
Potom tiahnem na raňajky,
vôbec nelevitujem.

Ráno hlúpo začalo.
Čosi sa mi stalo.
Telo nie je na poriadku,
asi odumiera?

Ale kdeže, milá Hana!
Toľký pesimizmus zrána!
Kde je tvoj viera?
Pozri z okna. Biely deň!
Trochu, pravda, sadá hmla.
Ale ešte vonku nie je,
ani v mojom vnútri TMA!

Tak sa vzchopte, moje čuvy,
Treba chystať, treba prať!
A do práčky nahádzať.
A koberce vysávať.

O chvíľočku  sa už pripriem
k ľahkým prácam domácim.
Kým si telo na starobu zvykne,
Robme ešte niečo s tým!


.

piatok 9. novembra 2018

Kolobeh

Kolobeh

Staré papiere. Koncentrovaná múdrosť, alebo semenište prachu?
Šup s nimi do zberu!
Deti majú dobré body. Doma sa uvoľnila polička - na futbalové oblečenie.

Ešte je treba zbaviť sa ďalších papierov.
Babke to trhá srdce.
Spomienky, koncentrované vedomosti.
Ale treba sa ich zbaviť, aby mladí
dostali priestor.
Veď aj tak si ho vezmú.
Aj tak všetko po nás prevezmú.
Do hrobu si papiere nevezmeš,
čo z vedomostí ostalo,
to si už zúročila.
Makulatúra je len semenište prachu.
Dnes sa vedomosti, pojmy, dojmy, básne a výlevy
ukladajú do malinkej skrinky.
Úžasné, koľko vedomostí sa vojde do počítača!

Za papiermi plakať?
Nnetrvá večne. En-en-vé.

(en-en-vé bola obľúbená hláška, alebo ak chcete, šifra mojej tety s jej priateľkou Gizkou. Ako dieťa som ich počúvala, významu ich rozhovoru som nevenovala pozornosť, len ma zaujal ich výrok "en-en-vé, ktorý z času na čas použili. Raz som k nim pristúpila a zahlásila: "He-he, a ja už viem, čo to vaše "en-en-vé" znamená!" "Áno, a čo?" vyzvedali tety.
"To keď si niektorá z vás prdne, tak povie "en-en-vé"!
No viete si predstaviť ten ich rehot? Najmä teta Gizka, tá sa až zachádzala od smiechu. "No, Anička, ty si ale podarená! To je podarené!" (Gizka ma poznala od malička, milovala ma).
A môj výrok sa už šíril v kruhu pobožných priateliek. Mal príchuť jemnej pikantérie.)

nedeľa 21. októbra 2018

LIEK


LIEK

Dokedy ešte, Pane Bože,
Mám ťahať ten svoj ťažký kríž?
V bolestiach plahočiť sa,
či to nevidíš?

A dennodenne znášať
bodavé bolesti.
Snáď sa viac na mňa
úbohého nezmestí!

Ale keď občas oblaží ma
úsmev našich maličkých,
cítim, že ešte chvíľu zvládnem
znášať kríž všedných dní.

Keď občas pohladí ma
mäkká detská ručička,
a keď sa zadívajú na mňa
úprimné velikánske očičká,

pocítim teplo nielen v srdci,
ale aj na boľavých hnátoch.
Ten balzam zázračný
mi uľavuje ťarchu dní.
Je lepší ako Diclobene,
Kam sa tá reuma ženie?
Lepší sťa nechtíková masť.
Utíši, šťastie nechá rásť,
prerastie cez bolesť.

Takýto život dá sa,
fakticky, poľahky,
viac-menej lážo-plážo dá sa
takýto život dá sa zniesť.

nedeľa 7. októbra 2018

Upratujem, upratujem, balastu sa zbavujem

Vnúčatá potrebujú skrinky, tak mi neostáva nič iné, iba prikročiť k radikálnemu pretriedeniu svojich papierov a kníh.
Papiere, papiere! Večný kameň sváru v našej domácnosti. Manžel ma s tým ustavične zvykol atakovať, pričom zabúdal na to, že mi tie papiere pomohli k peniazom.
On zase zhromažďuje skrutky, železné predmety a iné rárohy v pivnici. A nikdy sa nevie odhodlať k tomu, aby to upratal. Keď ho vyzvem, oborí sa na mňa, vraj som pivnice balastom zapratala ja.
No dobre, upraceme tie pivnice spoločne! Mohol by pomôcť Andrejko, je veľmi praktický a vie rýchle upratovať, napr. svoj písací stolík.
Ale najsamprv idem vypratať jednu skrinku v detskej izbe plnú starých žiackych zošitov, anglických učebníc, mojej korešpondencie spred x rokov, pamätných zápiskov, literárnych a prekladateľských pokusov, atď, atď.
Začala som tým, že som všetko vybrala do koša na bielizeň aj na zem. Ráno je pošmúrne, počkám, kým sa rozjasní a kým manžel zoženie krabice od banánov, kde budem ukladať papiere do zberu.  Medzitým sa mi rozjasnilo akurát v hlave a vypracovala som si metódu, postup, systém. Hoci podľa môjho manžela, ak žena hovorí o systéme, ide o vopred prehranú záležitosť.
Nuž neva. O hodinu sa do toho pustím! Zatiaľ si čítam anglické vtipy zo starej konverzačnej príručky. Je to psina.

Výroky, ktoré stoja za to

Dominika sa čvachtá v blate Jej ospravedlnenie:
"Keď ja tak milujem bahno, že mu nemôžem odolať!"
x
"Andrej, umy si uši!"
"A načo? Veď ich nevidno! Je to najmenšia časť!"
x
Sofia: "To ti garantujem, že zajtra bude pekne!"
x
Dominika: "Mami, wi-fi na tablete ZAMDLELA!"
x
Sofia: "Babka, si unavená? Tak ja pre tie zákusky SKOČÍM!
x
Andrejov zápas dopadol veľmi dobre.
Už prehrali iba 9:10.
x
Púšťam Sofii vodu na kúpanie.
Pribehne a dodáva si studenej:
"Babka, JA POSÚDIM, či je voda dobrá!"
x
Sofia má plačlivú náladu.
"Čo sa ti stalo, Sofinka?"
"Keď ja som chcela umývať riady, a babka ma predbehla!"

- No neľúbili by ste také dieťa?

sobota 22. septembra 2018

Fyzično a psychika

spolu súvisia, nech mi nikto netvrdí opak. Pozrite sa: Prednedávnom ma pozvali na konferenciu do Bruselu, na ktorej mal o stave Únie rečniť aj Bill Gates. Moje nadšenie bolo ohromné. v tej chvíli ma prestali bolieť nohy, behala som ako mladica, artróza ustúpila o 50%.
Znovu si zacestovať lietadlom! Navštíviť bývalé kamarátky, aj bývalé kolegyne! Poprípade nadviazať nejaké kontakty. Bol by to pekný výlet. Tie pekné predstavy vo mne potlačili bolesť.
Kým som však uvažovala nad tým, či sa prihlásiť, lebo pravdu povediac, o preplatení cestovného a diétach nebola reč, teda stručne a jasne, behom tých pár dní sa kapacita obecenstva naplnila a v prihláške sa objavili červené písmenká, že už nie sú miesta.
Bola som smutná, ale nie zúfalá. Čo mi však ostalo? Zlepšený zdravotný stav. A preto hor´sa do života, postaviť sa jeho výzvam čelnou stranou, bojovať, ruvať sa, vychovávať deti, znášať manžela, nepriazeň osudu statočne a s nadhľadom. Som to zase ja, YES!