pondelok 21. septembra 2015

Ako si prilepšiť na dôchodku

Ako si prilepšiť na dôchodku

Vezmete si na starosť dve malé deti. Alebo aspoň psa. Pri nich máte o aktivitu, občas aj adrenalín postarané. Hoci sa hlási staroba so svojimi bežnými symptómami. Napríklad bolesť kĺbov, reuma, nedoslýchavosť, únava.
Vysvetlím na príkladoch: strašne sa vám nechce vstať, lebo ste sa už uložili do postele s obľúbenou knihou či krížovkou. Vnučka zahlási: „Babka, treba mi kakať. Poď mi zasvietiť.“ Ja: „Ale, Sofinka, veď ty už dočiahneš na vypínač.“ „Áno, ale poď so mnou!“
Hra vonku s loptou. Treba dávať pozor, aby nevybehla na cestu. Lopta alebo vnučka, alebo vnučka za loptou. To si aj zabeháte.
Chôdza hore schodmi. V škole, či škôlke nemôžete ísť hore schodmi pomaly, lebo by vás protiidúci prúd valiacich sa žiakov prevalcoval. Poradím: raz za čas sa uchýliť k liekom, tzv. „painkillers“, čiže proti bolesti. Majú aj nevýhody, preto len v najnutnejších prípadoch.
Nedoslýchavosti jednoducho nedáte zelenú. Niet kedy. Pretože tí malí fagani stále niečo chcú. Raz chleba s maslom, potom buchtu, potom cukríky, potom ešte párok, a na záver čokapík. Medzitým vás vyzvú, aby ste si s nimi zahrali florbal, „Človeče“, „Zlatú bránu“ alebo „Čierneho Petra.“ No a to prispeje k celkovej únave, nedá sa nič robiť, pravidelne vyhlasujete prestávky. To malým anjelikom len vyhovuje, lebo niekedy stačí dať impulz, ukázať im, že sa s nimi chcete hrať, sa im venovať, slovom, vycítia vašu lásku – a o chvíľu si vystačia samé a hrajú sa spolu. (Preto je dobré mať dve). Vy si za ten čas dáte kávu, umyjete riady, povešiate bielizeň, prezriete poštu, atď.
Nuž, to bolo o prilepšení v zmysle kalokagatia, čiže rozvíjanie tela aj ducha, čo vedie k zlepšeniu zdravia, pocitu užitočnosti, radosti zo života.
Jáj, vy ste chceli počuť návod, ako získať na dôchodku peniaze navyše? Tak na to rovno zabudnite! Správni starí rodičia alebo opatrovatelia detičky jednoducho rozmaznávajú. A viete, koľko dnes stoja sladkosti, hračky, svetríky? Veľa. Nedávno Sofinka drankala o plyšovú figúrku „mimoňa.“ Pekná, ale stála takmer 11 ečiek. Váhala som. Potom som si spomenula na slová jej detskej doktorky: „A rozmaznávajte ju, babi, rozmaznávajte!“ (Nemá mamu). A mimoň sa ocitol v jej rúčkach, hoci som pôvodne chcela byť „výchovná“, vysvetliť jej, že je to podobná hlúposť, akých má doma plnú detskú izbu.
Tak teda, milí moji, prilepšujeme si na dôchodku, predlžujeme si život, tvárou v tvár radosti zabíjame bolesť.
C´est la vie.