Deti sa vyvíjajú. Preukazujú svoje vlohy, lepšie povedané, ich vlohy sa predierajú zo skrytosti navonok.
Sofia spieva podľa cédéčka. Pustí si pesničku, stlmí zvuk a spieva presne ako počuje v predlohe. Cvičí si na tom nielen presnú intonáciu, ale aj rytmus, frázovanie, správnu slovenskú výslovnosť. Pri anglických pesničkách sa zasmejeme, lebo keď nevie, o čom spieva, vychádzajú jej skomoleniny.
Andrej si častejšie brnká na gitare, sníva o založení hudobnej skupiny, aj už vymýšľa názov, ba aj gitaru si pomenoval. Píše mini poviedky, ja mu kontrolujem pravopis, aj hodnotím po obsahovej stránke. Originalitu mu rozhodne nemožno uprieť.
Teda, priatelia moji, aj keď som povedala, že sa už nebudem vnúčatami toľko chváliť, predsa aspoň na svojom blogíku ich vyzdvihnem.
Ináč keď Sofia videla, že Andrej píše, aj ona mi "napísala." Tlačeným, s chybami, ale to viete, že to bolo rozkošné! Ba aj nakreslila môj portrét. Teda ježibabka, ale neva. Dievča sa učí.
Na deťoch je nádherná verva, entuziazmus, s akým sa púšťajú do nových projektov. Jednoducho ich musím obdivovať!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára