MODRÝ PONDELOK
Detičky sú v škole a škôlke. - Ako dobre, že sú zdravé!
Andrej išiel do školy sám. - Už vie dať pozor na kruhovom objazde. Išiel skoro, išiel rád. Teší sa na kamošov. Netrápi ho, že
a) dostane zlú známku
b) spolužiačka mu neopätuje úsmev
c) niekto sa mu vysmeje
d) niekto ho zbije
To všetko sa môže stať, ale chlapec sa vrhá do života s optimizmom, mladosti vlastným.
Sofinku odviedol do škôlky dedo. - Robieva to rád, aj napriek bolestiam žalúdka a reume. Šetrí moje nohy. A z lásky k Sofinke, ktorú mu dievča zhusta opätuje.
Ostávam v pyžame. Je príjemné. Aj televízne papuče sú fajn. Sedím a premýšľam, že by bolo dobré namočiť bielizeň, ale asi to ešte dnes neurobím. Morgen, morgen...
Telefonicky si objednám liek. U sestričky, aby mi ho "predpísala", že si prídem pre recept okolo obeda. Samo, že to musí dať doktorke na podpis. Ale zalichotila som jej, pozdvihla jej ego. A prečo nie? Sestričky to nemajú ľahké.
Fíha, ale to si budem musieť okolo obeda vyzliecť pyžamo, osprchovať sa, obliecť, a naštartovať pešobus.
Ranná rozcvička? Dnes nie. A prečo? Pre staré vreco!
Nemusím variť! Máme od víkendu, navaril môj syn, chef par excellence!
Mali by ste vidieť detičky, ako cez víkend krásne papali. Veď aj rastú ako z vody.
Takže ešte chvíľku si povoľkám. Mám starosť o manželovo zdravie, ale pokúšam sa zahnať tie obavy. Nie, teraz nie! Teraz mám modrý pondelok.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára