nedeľa 6. septembra 2015

Sofia má narodeniny

Dedo: „Sofia, výborné koláčiky! Kto ich piekol?“
Sofia: „JA ... a babka.“ (Fakt kvalitne pomáhala. Pri prvom plechu. Pri druhom už dala prednosť obľúbenej TV rozprávke).

X

Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!

X

Viem, ale nepoviem!

x

- Sofia, čo si si želala pred sfúkavaním sviečok?
- Nemôžem povedať. To je tajomstvo!

X

Andrej: „Babka, môžem si na bicykel obuť nové topánky?“
- Kdeže! Zničil by si si ich!
- Ale veď si povedala, že novú vec treba vziať najprv do kostola. A ráno som v nich už v kostole bol!


X


- Babka, prosíš si čokoládku?
- Nie, ďakujem, dieťa moje!
- No tak si ju odložím „na horšie časy.“


X


Takto a podobne nám deti pred očami dospievajú, vyspievajú, krásnejú a bystrejú. Osud ich obral o matku, zato však majú milujúceho otca, dedka a babku. Nie sú náročné. Trochu rozmaznané, to áno. Ale ktože by ich nemiloval? Aj detská doktorka raz takto ukončila náš rozhovor o Sofii: "A rozmaznávajte ju, babi!"