nedeľa 31. mája 2015

Neberte mi sny

Neberte mi sny

Prečo sa hnevať na život?
Veď je to iba marivo.
A možno sa nám iba zdá.
Chiméra, sen a chvíľa zlá
pominú, keď sa začne dariť.
Hneď rozplynú sa chmáry -
A pre tú chvíľku slastnej slávy,
zabudneš na nepriateľov dravých,
Veríš, že si to opäť ty,
jediný, vzácny, nevinný,
úspešný, večný, skutočný.
Tak neberte mi tieto sny!

Plakať a smútiť?

Dennodenne sa moriť morom
nekonečných bôľov,
pocitov krivdy, zášti, zlosti?
Už radšej užívať si s gustom
Hoc krátku chvíľku radosti.
Aj ty ju nájdeš, pevne verím.
Priatelia, kniha, drahé pery.
Tak vychutnávaj.
Carpe diem!
Pre slasti dýcham, som
a žijem!

utorok 26. mája 2015

VTIPY

Milujem vtipy. Dám vám ich zopár, nie sú nové. Ale možno potešia. Prosím vás, milí dedkovia a babky, ak viete nejaké dobré, pridajte sa!
Pekný deň praje babička Anička

(obľúbené) VTIPY (o skôr narodených)

Sťažuje sa sused susedovi: "Lekár zistil, že mám sklerózu, astmu, oslabenú..."
"Stručne. Povedz, čo nemáš!"
"Žuby!"

X

Sťažuje sa o desiatej ráno zívajúci dedko babke:
„Neznášam, keď si hneď zrána taká
BEZUZDNE BODRÁ“!!!
Po chvíľke: „Ozaj, kde mám veci na oblečenie, čo som si včera vyzliekol?“
Babka na to veselo: „Vypraté a vyvesené na šnúre!“

X

Dva vrabce sa váľajú v prachu. On a ona.
Dedko s babkou ich pozorujú spoza okna.
Babka: „Dedko, napodobni vrabca!“
Dedko: „Čím, čim čim...“

X

Pekný večer dedkových narodenín.
Babka si kvokne na koníčka a vraví:
„Rob so mnou, čo chceš!“
Dedko (furtácky): „Naozaj?“
„Jasné!“
Dedko vysadne babke na chrbát a zavelí:
„Hijo, heta, na koníčku, do chladničky pre borovičku!“

X

„Pán doktor, a môžem si ešte v starobe užívať?“
„Ale pravdaže, deduško. Lieky.“
X
Babka prišla ostrihaná z kaderníctva.
„Jéj, babička, ty vyzeráš nejako ináč!
„Naozaj, vnúčik môj? A ako?“ – s nádejou v hlase sa pýta babka.
„Ako dedko!“

MODERNÉ BABKY

Ťukajú do počítača,
Sms-kujú,
Posielajú e-maily,
Platia on-line,
Chodia do „fitka“,
Tešia sa na prázdniny
(svoje alebo svojich vnúčat).
X
Neplátajú košele,
Neštopkajú ponožky,
Neštrikujú svetre,
Neháčkujú dečky.
X
Posedávajú na priedomí
S mobilom v ruke
Vedia, že nie zbytočne.
Potrebujú ich deti,
Potrebujú ich vnuci,
a zajtra prídu pravnúčatá.
Upečú koláč svojej mamy,
Uvaria halušky.
X
Ale večer, večer príde chvíľa,
Keď býva smutno.
Keď ich nik nepotrebuje.
Vtedy zapnú televízor
„prolhanou skříňku na civění“
A pozerajú stupídne seriály.

sobota 23. mája 2015

ÚPRIMNOSŤ

Niet nad úprimnosť
- Á, to ste vy? Skoro som vás nespoznala. Vy ste ale PORIADNE pribrali!
(Tento príhovor sa uskutočnil pred rokom, keď som bola, s prepáčením, ešte tlstejšia než teraz. Dnes som na dobrej ceste, strácam kilá, niežeby prudkým tempom, ale pomaličky to ide.)
Tej panej, ktorá mi to povedala, som mohla odkontrovať: - Hej, máte pravdu, a vám tie fúziky stále rovnako sedia! – nepovedala som to, lebo obyčajne, keď ma niekto urazí, som zaskočená, zneistená, neviem pohotovo a štipľavo reagovať. V duchu plačúc prídem domov a mám pokazený deň.

x

- Dobrý deň! Kam tak ŤAŽKOTONÁŽNE kráčate?
- Ále, nakupujem. To viete, mám nadváhu. A vy ako? (žiadalo by sa dodať: - Aj po štyridsiatke stále slobodná? – Opäť som však nič nepovedala. V podstate som vďačná Bohu, že ešte vôbec dokážem chodiť bez barly.
Stará dievka chcela napraviť, čo pokazila, preto dodala: „Ale veď vy nemáte sto kíl!“ Potom sa konverzácia zvrtla na tému mojej dcéry, ktorej nemohla iné než závidieť:
- dobrého manžela
- krásnu dcérku
Vnučku som pred ňou patrične vychválila.

streda 20. mája 2015

Fraška

Fraška

Zvrhlo sa materinské znamienko.
Ale deti ostali slušné.
Schudobneli sme.
Ale nekradneme.
Túžime po úspechu.
Génius v kúte drieme.
A my len drieme, drieme,
Do úmoru drieme.

POKROKY

POKROKY
Sofi sa učí na kolieskových korčuliach. Je veľmi vytrvalá. Keď 20-krát spadne na zadok, 20-krát s úsmevom vstane. Chrániče má na kolenách, lakťoch, zápästí, na hlave prilbu. Ale zadoček dostáva zabrať. Zapracovať jej do nohavíc vankúšik? Hádam nebude treba, ide jej to čoraz lepšie.
Pokiaľ ide o hru na klavíri, vystúpi na triednom koncerte svojej učiteľky s piatimi (držte sa: piatimi!) skladbičkami. Vie ich, len treba dopilovať. Nuž a aby nemala trému! Uvidíme, ako to dopadne. Rada by som jej vystúpenie hodila na youtube. Ak sa mi podarí, pošlem link.
Andrej bude mať gitarový koncert. Pokroky, aj keď pomalšie, už robí aj v matematike. Potrebuje jednoducho dril. Veľmi pekne papá, rastie ako z vody, aj do krásy. Vyzváňajú u nás dievčatá. Čo to bude v puberte? Veď je ešte len druhák!
Plánujeme nejaký krátky výlet k moru, potom sa pokúsim zachytiť atmosféru. Dúfam, že to vyjde. Pre nás je každý deň sviatok, aj tu doma, na ulici. Kopec zážitkov, nových kamarátov, aktivít.
Nuž ale moje dnešné písačky sú akési chválenkárske, nezdá sa vám? Keď s negatívami sa človek nerád chváli, uznajte. Zaumienila som si však, že keď sa stretnem s kamoškami, nebudem sa pred nimi chváliť deťmi. Najmä pred takými, ktoré samé vnúčatá nemajú.

piatok 15. mája 2015

Športový podvečer

Športový podvečer
Predstavte si, že máte na starosti Sofiu, teda živel. Dedo kosí trávnik a pracuje aj s čakanom. Ak nechcete, aby sa dieťa obšmietalo okolo dedových nebezpečných nástrojov, podujmete sa, že sa s ním budete hrať. Lenže Sofi, ktorá má dnes meniny, sa už dosť zabavila so svojou novou hračkou, a chce ísť von. Musíte zavesiť hojdačku, hojdať ju do zbláznenia, potom jej dovoliť vyskúšať Andrejove kolieskové korčule, teda aspoň jednu topánku, druhá nôžka ostane v botaske, volá sa to „korčuľobežkovanie“, ale aj tak ju chcete držať, ona chce sama, preto okolo nej lietate s malou dušičkou, pridržiavate ju, keď padá. Konečne ju to omrzelo! Chce k dedkovi. Len to nie! Už radšej klasickú kolobežku. Andrej sa, našťastie, medzitým hrá s dievčatami o niekoľko vchodov ďalej. Ale aj toho treba občas skontrolovať. Nuž, poviem vám, vážení, že ak to bude takto pokračovať, čaká nás vcelku adrenalínové leto. Aspoň konečne schudnem. Krásne zistenie: vo vypätých okamihoch som úplne zabudla na boľavé nohy. Behala som ako mladica. Doma mi detičky spapali rybičky, pyžamká, zúbky, rozprávka, modlitbička, posledné dve veci už v postieľkach, majú nové obliečky - Sofinke budú sovičky šepkať básničky, Andrejkovi koníčky zaspievajú pesničky, no a schudnutá babička Anička si natrie nôžky Cannabis hojivým balzamom (túto „marišku“ na vonkajšie použitie dostať u nás v potravinách) a napíše tento príspevok. Voilà!

streda 13. mája 2015

BOLESŤ KONTRA RADOSŤ

BOLESŤ KONTRA RADOSŤ

Bolesť:
- keď ťa bolia nohy/hlava/srdce/brucho
- keď tvoje vnúča bolí bruško/hlavička/ručička/nožička
- keď má vnúča teplotu/zvracia/plače
Radosť:
- keď spolužiačky vyzváňajú a volajú Aja sa bicyklovať
- keď vnuk volá: „Babka, ešte jeden!“ (krajec chleba/rezeň/banán/cukrík/keks)
- radosť z dobrej známky
- z novej nacvičenej skladby na gitare/na klavíri
- zo športového výkonu
- z naučenej básne
- z vypočítaného príkladu
- z pekného výkresu
- zo spapaného obeda
- z krásneho úsmevu
- z pekne zaspievanej pesničky
Aj zbežný pohľad na vymenované naznačí, že radostí zažívam v súčasnej dobe omnoho viac. Nehovorím, že bolesti nebývajú intenzívne, ale čo tam po nich! Zo srdca ľutujem všetkých, ktorí nemajú deti a vnúčatá.

nedeľa 10. mája 2015

HAIKU O ŽIVOTE

HAIKU O ŽIVOTE

Kolobeh

Zrod, rozkvet a skon.
Proces sa opakuje.
Nový zrod i smrť.

X

Potecha

Život je bolesť.
Lež vnučkino objatie
pričarí úsmev.

X

Život s vnúčatami

Dá sa to „vykryť“,
keď bolesť strieda radosť
z púčkov ružových.

utorok 5. mája 2015

Prišla k nám Dominika

Prišla k nám Dominika
Naša najmladšia vnučka, 4-ročná Dominika, nás poctila svojou návštevou.
Deti si kreslili. Niečo som od Domiky chcela. Slušne ma odmietla:
- Nemôžem. Teraz sa VENUJEM farbeniu!
Inokedy sa maminky opýtala:
- Mami, a čo je to „morská panda?“

- Naše deti ju milujú. Andrej ju vyčkával, mal hru MIKADO. Prišiel na prešmyčku: MIKADO – DOMIKA.
- Sofi sa tešila, ako sa spolu zahrajú. Dievčence síce chvíľami na seba žiarlia, ale to je pochopiteľné.
- Vymyslela som pre ňu improvizované bábkové divadlo. Krabica s otvorom, záclonka, to je opona, zboku vchádzajú plyšáky, sedem kozliatok je 6 Lego kociek, siedme malá figúrka Hello Kitty, to bolo to najmúdrejšie kozľa.
- Kým sú Ajo so Sofiou v škole/škôlke, venujem sa Dominike. Navarí alebo syn, alebo dcéra. Dnes sme napríklad mali excelentné „talianske rizoto“ so syrom grana padano, pórom a zeleným hráškom. Tým syrom sa nechcem chváliť, obyčajne nekupujeme drahé prísady, ale v tomto prípade to bolo čosi fantastické, odporúčam každému, aby si to vyskúšal. Recept vraj nájdete aj na internete. Volá sa jednoducho „talianske rizoto.“ A nemuselo v ňom byť ani víno.
- Na tomto mieste mi nedá nespomenúť výrok mojej tety z Košíc. Keď raz boli u nás, chválila som sa: „Všetky moje deti vedia výborne variť!“ Na to teta zareagovala: „No TY SA MÁŠ!“ Povedala to s ironickým úškrnom, ale dobromyseľným. Celá spoločnosť vypukla v smiech.
- Ale naozaj: jeden syn je kuchár, a vynikajúci. Druhý momentálne pracuje v Londýne, tiež v kuchyni, vystriedal peruánsku, taliansku aj anglickú. No a dcéra má na varenie a pečenie jednoducho TALENT. Keď k tomu pridá ešte svoje vedomosti z VŠ veterinárskej, odbor Hygiena potravín, dokáže v kuchyni priam čarovať. Nakoniec to vyzerá, a chvíľami aj je, že najslabším článkom v kulinárskom reťazci som ja, ich mamička. A malo by to byť opačne.
- Ale vráťme sa k Dominike. Je to inteligentná, krásna modrooká blondínka po ockovi, pohybovo nadaná. Má v sebe rytmus, vie tancovať, šikovne a vytrvalo bežkať, je odvážna v športoch. Takú vnučku som si vždy priala!
- Čo povedala sebavedomá sesternička Ajovi a Sofii, z ktorých každý je od nej starší: „No DETI, poďte už!“
-

V ZUŠ-ke

V ZUŠ-ke
Po lavičkách lezú mravce –
sú to vrtké malé dravce.
V stromoch zas kliešte čakajú,
Kedy sa do mňa zavŕtajú.
Preto sa parím v budove,
na chodbe čakám na vnuka,
preto som radšej tu dnuká.
Z tried znejú tóny klavíra,
zvuk huslí podfarbuje saxík,
do toho bicie tu i tam,
údery radšej nerátam.
Tramtarára, ra-ta-tam.
Nádeje matiek preveliké,
každá má dieťa génia.
Keď privrie oči, čuje koncert,
slávou ratolesti sa opíja.
Ale tie husle, božské tóny,
čo vyludzuje malý Róm,
dávajú tušiť veľmi jasne,
kto je v tej chvíli géniom.
- Keď budeš veľký, čím chceš byť?
pýtam sa toho chlapčeka.
- Učiteľom v hudobnej škole!
odvetí malý Paganini –
radostný úsmev rozžiari mu tvár.
Hudba je ozaj Boží dar.

sobota 2. mája 2015

Černoška

Černoška
Stále som závidela černochom pekne tučné, mäsité pery. Túžila som mať také! Nanešťastie ma Pán Boh obdaril maličkou, aj keď peknou pusinkou s úzkymi perami. Našťastie som videla aj horšie. Napr. jedna pani akoby vôbec pery nemala, namiesto úst mala iba tenkú zovretú čiarku. Zato niektoré spolužiačky boli pekné, tie, čo mali široké pery, boli väčšinou priateľské, veselé, utárané a spoločenské.
Predvčerom večer som chytila akúsi alergiu. Vrchná pera mi opuchla, zväčšila sa do absurdných rozmerov. Po tele vyrážky. Liečila som sa ako starí Rimania – octom. Manžel mi namočil vreckovku do octu a ja som si ju prikladala k pere. Výsledok: na druhý deň bola vrchná pera v poriadku, zato spodná odúlená, obrovská. Oblbovák dithiaden, dieta. Veľa som spala. Čiže som nepravidelná černoška.
Už nechcem byť černoška! Stačí mi obyčajná babička-Anička!

SOFIA TO VIE

SOFIA TO VIE
„Dedko, prosím si cukrík.“
- A prečo by som ti mal dať cukrík? Povedz mi aspoň dva pádne dôvody.
- Lebo som dobrá.
- Hm, to je naozaj dobrý dôvod. A druhý?
- Lebo ťa mám rada (líškavý úsmev, ba možno aj pritúlenie).
- No tak to sú naozaj pádne dôvody. (dá jej cukrík).
- Dedko, a čo sú to padne dovody? Kto padne do vody?