streda 29. apríla 2015

Perličky z posledných dní

PERLIČKY Z POSLEDNÝCH DNÍ

Naša cesta do Nemecka
Rozhodli sme sa pocestovať s deťmi vlakom. Dobrý nápad. Akurát že práve v deň našej cesty štrajkovali nemeckí železničiari. Vlak nás vypľul v Drážďanoch, do Berlína sme dojachali autobusom. Ani S-Bahny nechodili podľa harmonogramu. Tak sme sa tralákali traja dospelí a dve deti so šiestimi kusmi batožiny podzemkou, nadzemkou a na peši, až sme napokon dorazili do cieľa. Utrmácaní, ale šťastní.
Na spiatočnej ceste sa už štrajk nekonal, pani sprievodkyňa mala na tvári úsmev od ucha k uchu a deťom dala „detské“ cestovné lístky na hranie. Aká pozornosť!

Sofinka pomáha
„Vodu! Vodu! Potrebujem súrne vodu!“ kričal manžel od kotlíka, lebo mu už smudol základ na guláš. Prvá zareagovala Sofinka. Niesla dedkovi v drobných dlaniach vodu z rybníčka.

Ajo hrá na gitare, Sofi na klavíri
V Berlíne sa predviedol, celkom sa páčilo. Dobre, že si potrénoval súťažné skladbičky, lebo len čo sme sa vrátili domov, mali v ZUŠ gitarovú súťaž. Umiestnil sa v „striebornom“ pásme a dostal čokoládu. Boli sme radi.
Sofi má šancu umiestniť sa na súťažiach v zlatom pásme, lebo včera jej učiteľka povedala: „Sofinka, to nie je možné, ako ty rýchle chápeš! Ani nestačím vysvetľovať.“ Možno to povedala preto, že Sofi je zlatá, ale rozhodne tým výrokom príjemne pošteklila Sofinkino aj babkino sebavedomie. Sofia vyhrávala aj v Nemecku u brata, prítomní zatlieskali.

Pozitívne zážitky
Pekné hračky, super počasie, milí ľudia, počasie ako vystrihnuté z katalógu cestoviek, výborné jedlo a pitie, torty ľahučké ako vánok, psi a deti behajúce po tráve, radosť z darčekov, dobré správy z banky. Dosť. Obyčajne keď sa vychvaľujem, vzápätí sa niečo „poťapká.“ Tak už len dodám: o chvíľu k nám príde Dominika!

PRÍHODA

PRÍHODA
Potrebovala som kópiu občianskeho preukazu. Keďže som sa práve nachádzala v blízkosti Mestského úradu, zašla som priamo na matriku.
„My kópie nerobíme. Urobia vám ju v novinovom stánku vo vestibule.“
OK. Zbehla som na prízemie. Pri stánku stála očividne ustaraná pani rómskej národnosti. Stredné roky, pekná, iba krátke melírované vlasy neupravené, zlepené od potu, každá kučera trčala iným smerom. Pobádala ma, aby som ju predbehla, lebo že jej vec bude dlhšie trvať, lebo potrebuje niečo napísať.
Zvláštne. Rómovia sa na úradoch obyčajne predbiehajú, nikdy „nemajú čas“, hoci väčšina z nich nepracuje.
Keď mi pani zo stánku urobila kópiu, začula som, ako oslovila Rómku: „Takže píšem: ZRUŠENIE ŽIADOSTI O ROZVOD, dobre?“ Až vtedy som si všimla muža, predtým stál obďaleč, pristúpil k žene, rovnako rozrušený ako ona. Nedočkavý, neistý, ale s nádejou a túžbou v očiach.
Odišla som s úsmevom, ani som si nepýtala obľúbený časopis. Predo mnou sa totiž odohrávala dráma, ktorá smerovala k happy endu. A to bolo fajn.

pondelok 20. apríla 2015

NOČNÉ BABKOVINY

FRAŠKY

Keď je život ťažký,
píšem ľahké frašky.

HERCI

Hoci nie je lord,
Harrison Ford
má v sebe vznešenosť, mužnosť, odvahu.
Nikdy nemal nadváhu.
Hrá drsných chlapov,
odvážnych dobrodruhov
a rytierov svojich dám.
Harrison Ford
je viac než lord.

X

Christopher Lambert
je smelý, nebojácny,
ale aj nežný.
Keď sa na mňa z telky zahľadí,
strácam všetky starobabské zábrany.

X


Kedysi to bol aj Gérard.
Dépardieux.
Dépardijé.
(To meno ma zabije)
Dnes mi neimponuje.
Stratil pre mňa šarm.
Odchlastal sa z mojich snov.

X

Eric Roberts.
Ďalší týpek s krivým nosom.
On však nevie, kto som, čo som.
Vo filmoch riadny darebák.
Má svoj drsný šarm.
Hoc talentom ho sestra tieni,
predsa pre mňa ľahostajný neni.




nedeľa 19. apríla 2015

Ajo a Sofi

Ajo rastie ako z vody

Ajo rastie ako z vody, aj konečne trochu dostáva farbu a mocnie. Každé dve hodiny pýta jesť. Voilà.

Sofinka vystrája

Sofia je urečnená, včera behala po chodbe a spievala, odrazu sa chytila za ústa a rozplakala sa. Ja: "Sofinka, čo je? Bolí ťa zub?" Ona: "Nie, kúsla som sa do jazyka!"

Alebo si vymyslela, že prádlový kôš bude jej kolíska. Vystlala vankúšmi a vliezla doň. Lenže v nestráženej chvíli si dala "kolísku" na válendu, dovtedy sa "hojdala", kým nespadla s celým košíkom na zem. Opäť rev. Odrela si čelo.

Obe deti

sa začínajú ľúbiť ozajstnou súrodeneckou láskou. Rady sa spolu hrajú, spievajú, hrajú na hudobných nástrojoch, vymýšľajú pestvá. Samozrejme, že ak sa niečo pokazí, rady zvalia na toho druhého. Učíme ich pravdovravnosti, zatiaľ však prevláda to typicky detské "žalovanie".



sobota 11. apríla 2015

DETI

DETI
Je po operácii trochu rozmaznaná, ale v norme.
Dedkovi na nákupný zoznam, žartovne nazývaný „blbenka“, pripísala: PERŇIKI.
No nekúp jej obľúbené perníčky! Kým ešte nezháňa pervitín, ktorý je tiež slangovo nazývaný „perník“, tak je dobre.
Rada robí grimasy, líška sa, ba vie aj poďakovať. Keď odo mňa dostala novú skladačku (puzzle) o krtkovi, povedala ako slušne vychovaná, distingvovaná dáma: „Jéj, babka, ďakujem, si milá!“ – a pritúlila sa mi hlávkou k nohám.
Naše deti sa rady hrajú nielen s modernými, ale aj s tzv. „retro“ hračkami. Plechová mechanická lienka, autobus, a najnovšie dostali od návštevy plnú tašku plechových autíčok od ich detí, keď boli malé, lebo tie deti a vnúčatá už majú moderné hračky. Tie hračky sú nezničiteľné. Rozhodne sú pevnejšie než tie moderné. Akurát že budeme dávať pozor, keď pôjdeme na pieskovisko, aby nejaké dieťa neskĺzlo po šmýkačke rovno na ostrú hranu plechovej vyklápačky.
Keď som naznačila, že radi prijmeme dary od iných ľudí, prichádzam k faktu, že asi naozaj nie sme snobi. A momentálne je naša finančná situácia taká akurát. Preto sa Ajko vôbec nedomáhal peňazí „za kúpačku“, ani netušil, že je taký zvyk. Teší sa z drobných, ktoré občas dostane do pokladničky. Na čo je dobrá chudoba!
Vnúčatá od nás preberajú niektoré „dospeliacke“ frázy. Napríklad Sofia si zvykla používať zvrat „nejde o to“ – a za tým rozvinie svoje argumenty, Andrej pozná význam slov „redundancia“, „extravagantný“, „inteligentný“. Vnúčik je primerane inteligentný, v druhej triede už veľa číta, celé knihy, napr. Buratina, Jaroslavu Blažkovú, rozprávky, knihy o záhadách, o pátračoch a novšiu detskú literatúru z knižnice. Ľahko sa učí naspamäť.
Sofia si vyhráva pesničky na klavíri, už sa snaží aj o jednoduchý doprovod
v ľavej ruke. Keď sa jej niečo podarí, obzerá sa od klavíra na divákov a veselo sa smeje. Minule sme pozerali Formanov film Amadeus. Syn sa usmial a povedal, že odteraz nebudeme hovoriť „Sofia, smeješ sa ako pripečená,“ ale „smeješ sa ako Mozart“. Z toho si dievča vydedukovalo, že Mozart = hlupák. To nič, o rok, o dva bude hrať jeho geniálne skladby.
Dosť vychvaľovania. Deti majú aj negatívne sklony, od ktorých je ťažké ich odúčať. Ale snažíme sa o to. A ak sa to občas podarí, poviem si: „La vie est belle!“

piatok 10. apríla 2015

HAIKU O JARI

HAIKU O JARI

Konečne prišla!
Slnko, kvety, úsmevy -
super nálada.

X

V lese spev vtákov,
neopísateľný šum,
vône od Boha!

X

Po dlhej zime
buďme vďační za ten zrod.
A zložme zbrane!

pondelok 6. apríla 2015

NA ČO SME SÚCI

NA ČO SME SÚCI

Starčekovia, starenky, tešte sa! Ste nádejou ľudstva! Pôjdete sťa prví kolonizátori na Mars. Prečo práve starí ľudia? Lebo mladí by tam v tvrdých podmienkach nevydržali. Je tam silná radiácia, ktorá znižuje dĺžku života a negatívne vraj ovplyvňuje rozmnožovacie schopnosti. Mladé bábovky! My skôr narodení sme ostrieľaní, ošľahaní ostrými vetrami života. Ide o jednosmernú cestu. Starkí môžu dožiť, nebude veľká škoda. Pripravia „pôdu“ pre ďalších osadníkov. A keď tam chcípnu, nebude to taká veľká škoda, ako keby zomrel mladý človek. Veď aj tak už boli „na odpis“, čo už zo seniorov? Aký má z nich spoločnosť úžitok? Iba čo ujedajú chleba mladším.
Akýsi redaktor zakončil článok na túto tému v humoristickom časopise slovami: „Tak čo, pošleme tam naše svokry?“ Náramne vtipné! To teda fakt nemalo chybu! My svokry sa cítime urazené. Na druhej strane chápem, že sranda musí byť, sama si rada prečítam alebo vypočujem vtipy o svokrách.
Ale poďme k myšlienke. Akokoľvek streštene ten nápad vyzerá, nemuselo by to byť zlé. Ja sama by som sa prihlásila, keby som tu, na matičke Zemi, nemala dva obrovské záväzky. No uznajte to vzrušenie, letieť v rakete ako kozmonaut, pristáť na Marse, žiť tam, možno aj stretnúť zelených mužíčkov, či mužov – podľa posledných bádaní sú veľkí – užiť si zábavy, presláviť sa, vstúpiť do dejín, a popritom poslúžiť ľudstvu! Vyzývam seniorov, aby sa hlásili. Bolo by to super, bolo by to kúl, konečne by nás neodstrkovali na vedľajšiu koľaj, stali by sme sa pojmom, finančne by sme zabezpečili rodinu tu na Zemi, a ktovie, či aj nezaložili nejakú novú tam hore? Poslúžili vede, pozdvihli svoje ego, ukázali tým mladým faganom a slečinkám, kto je hrdina! Starčekovia a starenky, hor´sa na Mars!

sobota 4. apríla 2015

Aprílové počasie

Aprílové počasie
Začalo hneď od začiatku mesiaca. Všetci sme svedkami, ako rýchle za sebou sa strieda dážď, sneh, slnko, krúpy, vietor. Celkove je vonku chladno, až surovo. Dcéra mi zo Západného Slovenska poslala fotku Dominiky s vyštípanými líčkami, stojacej medzi dvoma veľkými snehuliakmi, s titulkom: „Keď Biela sobota, tak poriadna!“
Sofinka je po operácii, má sa držať v teple, preto ani nechodí vonku. Ale je zlatá. Kašlem na upratovanie. Teda niečo áno, niečo nie. Hráme sa, aj nové hry so starými hračkami, dávam pozor, aby veľa neskákala. V nemocnici bola s tatkom, hneď po operácii sa mi do telefónu rozplakala. Na moju úzkostlivú otázku, čo ju bolí, zafňukala, že nesmie jesť ani piť! Po chvíli už vraj šantila, syn ju nasnímal ako spieva pesničku o ose, ktorú hráva aj na klavíri.
V tej nervozite a obavách o Sofiu sa mi veľmi nedarí pečenie. Ku podivu boli moje veľkonočné rezy chuťove fajn, len estetika mínus. Manžel pri café pause podotkol: „Prosím si ešte jeden bahnistý kúsok!“
Na Zelený štvrtok sme mali mať špenát, že je zelený, ale odložila som ho na Veľký piatok, kedy mala prísť Sofia, lebo ona špenát, čuduj sa svete, MILUJE! Pamätám sa, že my, ako deti, sme to nechceli, aj všeobecne vraj deti nechcú jesť špenát – viď výchovné príbehy Pepka Námorníka. Ale moje tri vnúčatá ho chcú. Ja ho najnovšie pripravujem so širokými a dlhými talianskymi rezancami, zvanými tagliatelle. Chutné cestoviny, špenát ochutený cesnakom a syrom, to je jednoducho báseň!
S Andrejkom hráme v byte florbal. Našťastie máme dlhú chodbu. Jej steny sú pokreslené červenými čiarami, to sú stopy po červených hokejkách, ktoré sme používali, kým sme nemali florbalové hokejky. A celkom na začiatku sme používali varešky. Keď už boli viaceré naštrbené, usúdila som, že nastal čas kúpiť riadne hokejky. No a ten florbal je vynikajúca vec! Ľahučké umelohmotné hokejky, namiesto puku pingpongová loptička – a ideš! Akokoľvek sa snažím, stále prehrávam. On je Slovensko, ja Bangladéš. Slovensko vedie, pretože Andrej sa hádže o zem, bráni ako divý, aj strieľa presne na bránu.
Dnes mi vymyslel Andrej nové cviky na vyrovnávanie chrbtice. Používaš pri tom florbalky. Jeden sa volá plavec, druhý lietadlo, tretí valec, štvrtý vyrovnávač.
Pre priaznivcov športu avizujem, že všetky naše domáce cviky plánujem nasnímať, hodiť na youtube a dať tak k dispozícii všetkým babičkám, ktoré túžia, alebo ako ja potrebujú sa udržiavať vo forme. Tešte sa! Teda nie na tlstú babku zúfalo sa pokúšajúcu o nejaký fyzický výkon, ale na ideu, lebo sú to naozaj dobré cviky.