nedeľa 24. júla 2016

Piesok, lopta, bicykel

Na pieskovisku je fajn. To, čo dospelým vadí, deti priam milujú. Sedia na drevenej ohrádke, zahrabávajú si nohy až po kolienka, robia koláčiky, tunel pre autíčka, dievčence si ľahli na chrbát, rozkročili nôžky, prinožovali a roznožovali a zároveň rukami upažovali a vzpažovali, cvik sa nazýva "anjelik", efektný je na snehu, na piesku je to pre detičky zaiste fajn, len dospelí majú trochu mrzutosti, lebo decká majú piesok po celom tele, aj vo vláskoch. Sofia s Dominikou nechceli z piesku domov ani keď začalo pršať, na môj argument, že zmoknú, sa dožadovali dáždnika v domnienke, že tak im dovolím ostať na piesku. Andrej využíval pieskovisko ako doskočisko pre skok do diaľky.

Lopta je Andrejkov život! Futbal ho nesmierne baví, nie je super nadaný, ale snaží sa a robí to rád! Na trávniku s jedným siedmakom, keď má ten čas, alebo aj s inými chalanmi, ak sa pritrafia, by kopal do súmraku. Ak sa nikto nepritrafí, kope si sám. Raz pred nami vykopol loptu na vysokú borovicu, sňal mu ju tatík, ktorý si aspoň preopakoval lozenie po stromoch z mladosti. Keď zas inokedy vykopol loptu na rovnú strechu garáží, šiel mu po ňu obetavý sused. Dostal sa k nej tak, že si najprv stúpol na strechu svojho auta, potom sa vyšvihol na garáže. Ešteže veľa neváži! Je to lesný ochranár a turista. Andrej sledoval aj majstrovstvá v telke, zbieral nálepky futbalistov a lepil ich do albumu.

Dedo učil Dominiku bicyklovať bez pomocných koliesok - dievča robí pokroky. Vlastne všetky moje vnúčatá vedia bicyklovať, korčuľovať, Sofi aj lyžovať, začínajú plávať. Hovorím to s hrdosťou, lebo ja osobne som športové drevo.

No ale už musím prestať ťukať, lebo dievčence si zmysleli maľovať a Dominka používala fixku tak vehementne, že má zelený jazyk aj zúbky, hádam jej to idem nejako vypláchnuť. Ahá, už to za mňa urobil Andrej, je zlatý.

štvrtok 21. júla 2016

Aká je Dominika

Aká je Dominika

Vytrvalá

Prešla 10 km, z toho 5 hore kopcom, 5 dolu, a ani kúsok ju Juro neniesol.

Milá

Už Jurka nevolá „ujo Juro“, ale „Jurko“.

Slušná

- Babka, mazaj pre kolobežku!
- Dominika, ako to rozprávaš? Hovorí sa „prosím“!
- Prosím ťa, babka, mazaj pre kolobežku!

Srdečná

Darovala Sofii svoju novú plyšovú hračku.

Malá diplomatka

- Dominika, kde je lepšie: v Dubnici alebo v Spišskej Novej Vsi?
- V Brátislave!

nedeľa 17. júla 2016

Prší

Prší

Čo s deťmi na prázdninách, keď vonku prší? Vymýšľam hry, drobné práce, zábavné aktivity. Vcelku sa darí.
Aj navarím, aj si pospím. Zabudla som podotknúť, že mi pomáhajú dedo a tatík.
Máme nežné mená: tatík je "ňaňo", dedo je "niňo", ja som len nedávno dostala meno "ňaňa" (takmer som poskočila od radosti), a vraj Miško bude "ňoňo".
Čosi úporne vysvetľujem Andrejkovi. Andrej: "Babka, NEDRAMATIZUJ!"
Andrej namaľuje obrázok, Dominička dostane za úlohu vymaľovať ho. Slnko je žlté, auto červeno-zelené, obláčik psychedelicky hýri farbami - a okná na domčeku sú začiernené ("pravý Adams!" - konštatoval Jurko).
Pri hrách sa chvíľu hrajú svorne, potom sa dvaja spolčia proti tretiemu, pričom zostavy sa obmieňajú, je to pestré.
Dominika má dobrú fantáziu, vie hádať hádanky, rozprávať vtipy, spievať pesničky.
Keď som unavená, dávam im hry "z postele": ja ležím, ony hádajú hádanky, skrývajú plyšáky, vymýšľajú príbehy. Činnosť v spálni vydrží maximálne hodinu, potom sa žiada obmena.
Vypytovať sladkosti vypytujú, ale nie vždy dostanú. Napr. v mrazničke je nanuková torta, už-už som ju šla krájať, ale vtom ma Jurko zhatil: "Sofia ju nemôže! Takže nedostal nikto.
Prestalo pršať! Poďho do čižmičiek a na chvíľu von!Som zvedavá, v akom stave sa vrátia, do ktorej kaluže Sofia spadne tentoraz.

piatok 15. júla 2016

Full house

Full house

Je to skvelé, leto je fajn, len ty, baba, kmitaj! Na chvíľu nás bolo deväť. Jedli sme tak, že poniektorí dospelí si nenápadne odniesli misku do izby a tam svoju porciu zhltli.
Teraz je nás „iba“ sedem. A máme tu povestný Spišský trh.
Sofia priehľadne zahovára: „Kým pôjdeme do trhov, ten, kto si chce zahrať „Vyšník mení“, nech zdvihne ruku!“ Dedko nereaguje.
Dominika: „Dedko, no už poďme na tie kolotoče!“ Dedo: „Počkaj trochu.“
Andrejko: „Dedko, dedko, na trhu majú dres Messiho!“ Dedo: „Ten ti kúpi tatík.“

Keď im dedko splnil najakútnejšiu potrebu povoziť sa na kolotoči a dať si zmrzlinu, ktorú vďačne zapili „ľadovou drťou“, išli sa ešte rozšantené pohrať pred činžiak. Podotýkam, že v noci a ráno výdatne popršalo, tak som ich vyzývala, aby sa vyhýbali mlákam. Márne. Sofia sa šmykla a spadla do blatistej kaluže! Vôbec ma to nepotešilo. Prekrásne svetlé tričko s nápisom „Pretty Little Me“, čo by sa dalo preložiť asi ako „Krásavienka“, som odpierala pol hodiny, sandálky šli hravo, legíny, gaťky a ponožky som namočila do NAMA a potom asi 5-krát prala, voda bola stále čierna. Loptu ste si zabudli vonku! Vyzriem z okna, a už ju drží v ruke jeden zdatný rómsky mladík. „Necháš tú loptu!“ kričím naňho. „Ale šak ja nič“, vyhovára sa a púšťa loptu z rúk.

Dievčence sa rady vykúpali, kúpu sa rady, aj na kúpalisku.

Predvčerom im Monika urobila v pieskovisku tunel pre autíčka, objavili pôvab nôh zahrabaných do pol lýtok, potom doma som im kázala sa vyzuť pri dverách, aj tak bolo piesku všade.

A dnes ráno omrviniek z desiatich rožkov, musela som vysávať.

Miško doniesol z lesa huby, urobíme polievku, dúfam, že sú jedlé. (tvrdia to dvaja členovia rodiny). Ak by som niečo fakt nechcela zažiť, tak je to výplach žalúdka. Ako druhý chod budú palacinky, už aby som začala vyrábať, hoci deti šli s Jurkom do trhov, tak asi nebudú tak skoro hladné. Aspoň stihnem.

Palacinky upečené, polievka sa varí, deti došli z mesta domov – šťastný úsmev v tvári!

Andrej dostal dres Messiho. Dominika si obliekla po šatočkách dres Hamšíka – napodobňuje staršieho bratranca.

nedeľa 10. júla 2016

Nedeľný obed

Nedeľný obed eňu-ňu-ňu.
Všetci sa na ňom podieľame.
Aj mäsko, aj prívarok máme.
Leto je vzácny milý hosť.
Za oknom zeleň prebujnelá.
Sadáme si za stôl rodina celá,
je nás veľa, je nás veľa,
je nás krásne dosť.

Kapustový prívarok ako od babičky
uvarila Monička.
Privial nám spomienky
na dávne chvíle.
Na drahú mamu,
často tak samučičkú-samu,
my deti vo svete
rozlietané.
Na drahú mamu!

Vzácna chvíľa pohody
v lone matky prírody. Otvorím okno
– a mám les!
Vyrástli borovice do výšky,
ktoré môj syn preskakoval ako maličký.

Žijeme si tu sťa v raji.
V malom meste v borovicovom háji.
Nerušia nás kapustové prdíky
našej milej Moniky.

Rodina vzácne pokope
kolo nedeľného stola.
Vonku je letne a nám je vzletne,
pohoda by bola.

Po koláčoch z cukrárne
sa detičky rozihrali.
Veselo, vrúcne, naozajsky.
Dievky sa pasujú do roly
raz doktorky, raz predavačky.
Andrejko s nimi.
Zabudli sa biť.

A už aj hor´sa na bicykle!
Poďmeže mládež „vyvenčiť“!
Ide sa k pradedovi
(daj mu Pán Boh zdravia).
Pohrať sa v záhrade
a so šteniatkom Belou.
Ja zdolávam hŕbu riadu
s ľahkosťou a vervou.

Zabudla som pripomenúť,
že som si aj pospala.
Ale už som opäť hore
a pracujem.
Tralalá!

piatok 8. júla 2016

Veselá diéta

Veselá diéta

Dobrý prostriedok na schudnutie: nosenie tučnučkej Sofinky po Slovenskom raji, keď kilometre pribúdajú. Bohužiaľ, nosil ju ocko, ktorý je taký štíhly, že keď ho uvidela mužova sesternica z Moravy, zahlásila: „Bóže, ten je hubenej! Hned bych mu dala deset kilo.“ Sofiu by mal nosiť ujo Mišo, ktorý má takú tú „chlapskú nadváhu.“ (Nebol na výlete). Našťastie Miško je vysoký a fešák, jemu všetko pristane. Napriek tomu sa dal na diétu. Začína 5-dňovú očistnú kúru na zeleninových šťavách a ražnom chlebe.
Včera sme zažili veselé chvíle pri telke, keď Mišo zo žartu dobiedzal do Sofinky, že je chutnučká, že ju ZJE! Sofia sa ohradila: „Nesmieš ma zjesť, lebo ja som mastná!“ a hneď na to: „A ty máš diétu!“ Všetci sme sa smiali, aj Sofinka, ktorá to celé zavŕšila poznámkou: „To bol „záder“!

Nuž ale Sofinka má zdravotné problémy, ktoré detská gastroenterologička rieši tabletkami, zákazom jesť sladkosti a zavedením bezlaktózovej diéty. Spočiatku som mala problém, čo uvariť, potom sme zistili, že jestvuje bezlaktózové mlieko, tvaroh, syry, jogurty, takže to ide. Dievča je zlaté. Keď ju niekto ponúkne čokoládou, „dôležito“ sa ohradí: „Ale ja NESMIEM čokoládu, lebo je z kravského mlieka!“ Bokom so smutnou tváričkou: „Ale ja mám čokoládu tak rada!“ Teraz má svoje mliečko „Lakto mínus“. Horšie je to so sladkosťami, ktoré miluje. Cukríky skrývame, vydeľujeme deťom po jednom.

Andrej sa rád napapá, pritom je bledý a chudý. Rýchlo rastie. Aj dosť športuje. Taký futbal človeka iste unaví! Jeho častá veta: „Babka, som hladný!“ Má rád pikantné veci, uprednostňuje salámu pred šunkou, francúzsku horčicu pred slovenskou. (Nechcem však, aby mal v budúcnosti problémy so žlčníkom a pod, preto som prestala kupovať štipľavú salámu a francúzsku horčicu, hoci naši chlapi to majú radi). Samozrejme, miluje aj sladkosti. Včera mu dal otec čokoládu, ale Sofinke nie. Tá sa rozrevala. Utíšili sme ju cukríkom a ovocným nanukom.

Pýtate sa: „A čo babka?“ Odpovedám: „Ááále, ale, ale… Schudnúť je ľahké. Viem ako na to. Aj som to raz dokázala. Lenže práve v tejto chvíli sa mi nechce! Potrebujem ENERGIU, potrebujem VZPRUHU, aby som dokázala ťahať loďku života, ktorá uviazla v bahne tučného jedla!

pondelok 4. júla 2016

Deti v lete

Deti v lete

Po pažiti pobiehajú,
veselo sa tvária,
futbal, skejtbórd, bicykel
cudzie slová dávno naše,
veľmi milé, krátia chvíle.
Pime z letnej čaše!


Sofia vo vode

Pohľad šťastia v prírode:
naša Sofi vo vode.

Cez prestávku

v hraní:
Andrej brnká Metallicu,
Sofi zahrá „Tanček“,
pookreje babka pri tom,
ba aj dedko-starček.


Chvíľami

sa cítim zdravá.
Umývam okná,
periem, varím.
Tie činnosti potrebujem.
Tak nech sa nám darí!


Malé nezdary

Zmrzol úsmev na tvári?
Malé letné nezdary:
odreté kolienka,
pod nohy hádzané polienka.
Nepodrástol koláč?
Vykypela kaša?
To nič!
Neprestáva hravo kypieť
nášho žitia čaša.

sobota 2. júla 2016

Citáty o deckách

(s mojím komentárom). Vybrala som ich na spestrenie, aj na poučenie.

Citáry o deckách
(s mojím komentárom)

Matka přistihla Pepíčka od sousedů jak si hraje s Máničkou na doktora. Popadla ho za ucho a šla si k sousedům stěžovat. Sousedka to hájí: "Ale to je v jejich věku normální, že chtějí mít první sexuální poznání." "Kdo mluví o sexu, on mý dceři odoperoval slepý střevo!"

- je to brutus! A veľmi nepravdepodobné.

Trestáme děti, když lžou, ale hrozně je mlátíme, když řeknou pravdu v nepravý čas.
(Oldřich Fišer)

- to je fakt. Deti sú krásne čisté tvory, úprimné a nevinné, nepochopia ľstivé polopravdy.

Byl jsem od počátku zázračným dítětem. Všichni o mně už od dětství říkali, že to bude zázrak, když ze mě něco bude.
(Paul Cézanne)

- staré, ale dobré! Výrok môže použiť nielen Ander z Košic, ale aj ktorýkoľvek bežný Slovák.

Děti jsou naše radost. Vedle toho se člověk z vlastní zkušenosti přesvědčí, že genialita je dědičná.
(Alexi Andrejev)

- toť svätá pravda! Vo svojich deťoch aj vnúčatách sa vidím, sú to malí géniovia! Ba v mnohých smeroch sú ešte geniálnejší, než ja!

Člověk nemiluje děti, protože jsou to děti, ale zamiluje si je skrze náklonnost, která vzniká při jejich výchově.
(Gabriel García Márquez)

- i tento citát môžem potvrdiť. Vnúčatá vychovávam, prežívam s nimi ich malé úspechy aj nezdary, a popri tom ako sa vyvíjajú, milujem ich čoraz viac!

Žádné dítě není tak roztomilé, aby matka nebyla šťastná, když konečně usne.
(Emerson)

- aj s týmto citátom vrelo súhlasím!

Hlavní otcova povinnost vůči dítěti je účastnit se při jeho početí.
(Václav Dušek)

- tak tomuto je hovorím „blbý fór“!

Kdo dal život dítěti, stává se jeho dlužníkem.
(Fabre)

- duchaplný citát. Nielen dať život, ale aj vychovať sme povinní tie malé vtáčatká. Je to ťažké, to je fakt, často pritom padáme od únavy, ale musíme ísť ďalej!