štvrtok 13. augusta 2015
Momentky
MOMENTKY
Bol superácky jasný horúci deň. Uhádli ste: leto sťa vyšité.
Kráčala po korze, vdychovala atmosféru: vôňa stromov jemne parfumovaná smogom a ľudským potom.
Mala namierené do (ale to už v tejto chvíli nie je dôležité), lebo vtom zbadala JEHO. Objekt svojich snov, hádam tých najodvážnejších. Meter deväťdesiat, široký v ramenách, štíhly v bokoch, plavé zvlnené vlasy, modré oči príma kontrastovali s opálenou pokožkou, nohy tiež dohneda opálené v sexy kraťasoch – všetko na ňom bolo sexy, biele tričko napnuté na svaloch, no slovom, kus krásneho chlapa. V najlepších stredných rokoch.
Zastavil sa jej krvný obeh. Na zlomok sekundy nebola schopná premýšľať. Prudko zastala. – Ahá! – napadlo jej. Starý trik starých mám! Pustiť na zem vreckovku. Našťastie mala jednu celkom čistú, nezasoplenú, ba dokonca bavlnenú, nie papierovú.
Keď sa už-už míňali, pustila ju na zem. A v duchu zamrela: aká bude jeho reakcia? Prejaví sa ako džentlmen alebo len tak prejde okolo a opäť (už asi po päťtisíc päťstý raz) nebude z toho nič? Ale pozor! Týpek zareagoval! Zohol sa (pod tričkom sa nádherne rysoval trapézový sval) zdvihol vreckovku, pristúpil k nej ľahkým krokom skroteného geparda a oslovil ju:
„Spadla vám vreckovka, TETA!“
XXX
Tešilo ju, že doktori jej ešte dávali nádej: pečeň zväčšená a biela (u husi je to pochúťka, noblesne nazývaná „foie gras“, u ľudí naznačuje obezitu), ale ešte nie tvrdá, ani napadnutá nejakou pliagou. Srdce nepracovalo do takého rytmu, aký mali doktori predpísaný v tabuľkách, ale neva, ona sa vždy vyznačovala originalitou, tak prečo by jej srdce malo biť podľa akéhosi hlúpeho tuctového vzoru? Tlak síce zvýšený, ale čudujete sa? Pri tých katastrofách a nepokojoch vo svete, aj v jej rodinnom živote? Nasilu ho znižovala akýmisi smiešnymi tabletkami, cesnakom, grapefruitovou šťavou. (Po neblahej príhode v autobuse, keď sa dala do reči s krásnym chlapom, a ten sa od nej inštinktívne odtiahol, lebo jej z huby razilo, užívala cesnak iba na večeru). Nohy ešte vcelku obstojné, kŕčové žily iba začínali, hoci na stehnách sa ukazovala sieť akýchsi modrastých žiliek, ktorú bavilo byť zo dňa na deň hustejšou. Opuchy na členkoch a šľakovú bolesť v nich už brala ako súčasť každodenného života. Nadváha? Obezita? Cítila, že s tým treba niečo robiť. Diéta jej pripadala ako to najkrajnejšie riešenie. Prečo? Lebo milovala jedlo! To jediné potešenie, ktoré jej ešte na svete ostalo. A skvelé pivko po večeri! Pomáhalo odgrgnúť si, zaspať, zabudnúť na bolesti a príkoria.
Takže takáto vcelku zdravá, životom skúšaná, či mierne rozmaznaná – vyberte si, sa raz vybrala letecky do Londýna. A či to zvládne? S tými nohami? S jej vysokým tlakom, arytmiou, artritídou a, bohužiaľ, aj celulitídou?
Zvládla. Konferenciu aj návštevu. Síce ju šokovalo, že
- V jednej „posh“ (nóbl) reštaurácii jej nedovolili vstup v ortopedických botaskách
- V metre bolo ľudí hlava na hlave, a keby mohli, tak aj noha na pleci
- Recepčný v hoteli dovolil návštevu syna na izbe iba na jednu hodinu
- Izba v hoteli bola miniatúrna, WC tiež, pri jeho používaní mala nohu v sprchovacom kúte
- Raňajky boli trojaké: anglické, kontinentálne a halal
- Celá Edgware Road a okolie bola arabská,
ale vcelku si výlet vychutnala.
Hoci
- kráčala pomaly
- často sa musela zastavovať
- veľakrát zablúdila
- takmer nestihla spiatočný let
Pritom však
- pri pomalej chôdzi viac videla
- na teraske pred reštauráciou popíjala kávu a pozorovala ľudí
- keď zablúdila, objavila kostol, ktorý údajne navštevoval Shakespeare.
Aj starý tučný vek má svoje pôvaby. Keby sme povedali „tučný starý vek“, znamenalo by, že ho chválime, lebo slovko „tučný“ sa v súčasnom slangu používa ako synonymum slov „hojný, skvelý, bohatý, super.“ Ale my máme na mysli (čo si budeme klamať do očí) STARÝ a TUČNÝ vek. Tak teda, milí žoviálni starčekovia, milé žoviálne starenky, CARPE DIEM!
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára