štvrtok 29. decembra 2016

Pokým dietky

Pokým dietky ešte spia

Pokým dietky ešte spia,
vychutnávaj chvíľu.
Ranná káva.
Kúsky sna
sú síce v nenávratne,
ale pokoj v dome vládne,
to je platné, to je platné.

Opakujem svoje slová
ako z pokazenej platne.
Tak sa mi to zrána ľúbi,
keď je vonku ešte matne

a ja sliepňam pri kompíku
po pravici káva, čaj.
O chvíľu ten kolotoč začne.
Ty, baba, sa obracaj,
Pane Bože, pomáhaj!

Zimná nálada

Dajže, Bože, trochu sniežku
našim maličkým.
Nech sa môžu spúšťať z briežku
a chodiť von na postriežku,
v snehu robiť anjela.
Bolo by to priveľa?

Život s deťmi

je výhra.
Nemáš kedy
myslieť na starnutie.
Keď sa občas uzrieš v zrkadle,
čosi ti matne napadne,
ale nejdeme to rozoberať.
Treba variť, treba prať
deťom rožky natierať.

streda 28. decembra 2016

Pokroky a výroky

Deti skúšajú "dospeliacke" veci: varia si čaj, krájajú chlieb, Sofia chcela silou-mocou čistiť škrabkou zemiaky. Stojím pritom nad nimi ako poradca, aj ako prvá pomoc v zálohe. Nechcem vidieť obarenú, či porezanú rúčku.
Raz darmo, vyvíjajú sa, každým dňom dospievajú.
x
Sofia sa ma pri lúpaní zemiakov pýtala: "Babka, ty sa o mňa bojíš, babka?"
Pritakala som.
Ona na to: "Neboj sa o mňa, chcem mať dom bez starosti!"
x
Vyhrávajú koledy aj Metallicu, Niekedy, keď Sofia hrá na klavíri a Andrej na gitare, cítime sa ako v hudobnej škole a kričíme "dosť".
Inokedy si Andrej sadne s gitarou k Sofii, ktorá sedí za klavírom, a snaží sa ju doprevádzať, občas Ajo skúša na klavíri a Sofia na gitare.
x
Včera nám napadlo trochu snehu, išli sa prebehnúť pred činžiak. Zakázala som im v zime používať hojdačky. Odrazu počujem zvonku veselý smiech. Vyzriem z okna: decká hojdali plyšáky.
x
Naša smutná realita:
Sofia:
BABKA, A ČO JE TO MAMA?

utorok 27. decembra 2016

Sentencie

- Spustiť sa vraj dá pri rôznych príležitostiach, nielen na lyžiach.
x
- Sofia: Babka, poslúchaj dedka, lebo on je tvrdý! Ale fakt!
x
- Prišlo si k nám Jezuliatko,
milostivé Pacholiatko.
My sa ti klaniame,
bažanta chlastáme.
x
Z vianočných návštev nemám strach.
Prichádzajú
V ETAPÁCH.
x
Vianočné pečenie so Sofinkou
rovná sa fantázia bez hraníc,
krúžok šikovných rúk,
"Šikulkovo" v našej kuchyni.
x
Pokojné sviatky
- do kostola bežme!
Prevarila, prepiekla
som sa plavne cez ne.
Pojedli sa zákusky, pojedli sa rezne.

utorok 20. decembra 2016

Prvý zimný

Prvý zimný deň

Prišiel netypicky.
Zrejme otepľujeme.
Globálne.
Pritom sa nenávidíme.
Lokálne.
Darmo čakáš na biele páperie.
Možno by milostivo zakrylo
špinu veľkomiest,
ulice postriekané krvou.
Vinu nezmyješ.


Zimné prázdniny

Deti sa tešia.
Úprimne.
A my, babky, s nimi.
Vianočná radosť na spadnutie.

Príď k nám, príď k nám, Jezuliatko,
milostivé pacholiatko.
Budeme ťa kolísať,
abys´ mohol dobre spať.

Ale sa ti nedarí.
Hľa! Smútok máš na tvári!
Radosť len sťa pozlátko
ťažko zotrie nenávisť

medzi ľuďmi,
vyznaniami,
veriacimi fanatikmi,
takzvanými katolíkmi,
medzi dvoma manželmi,
čo líhajú oddelene.
Pes a mačka sú si radšej.
Koláčmi zlo nezatrieme.

piatok 9. decembra 2016

Už sa všetci tešíme

Už sa všetci tešíme

V predvianočnom zhone
zabúdaš na oné -
na to hlavné, milé, krásne,
Jezuliatko naše jasné.

Narodené v biede, špine
(hygienu v maštali nehľadaj),
ktoré lúčmi svojej lásky
zohrieva dnes celý svet.

Veru. Zázrak!
Milostivé Jezuľa
očičkami zagúľa,
ručičkami zaťapká,
úsmevom svet prežiari.

Roztop svojím úsmevom
nenávisť a nevôľu
nás ľudí žiť pospolu,
navzájom si pomáhať
ťažkosti tak premáhať.

Skrášli všednosť našich dní,
daj mier medzi národmi.

Zasej dobro v každom z nás,
pomôž zášti prekonať
a blížneho milovať.


Kožuch, po druhé

Na vianočných trhoch som zistila, že fakt medvedica. Mamutica nie, nemám kly.
Čím sa uteším?
že Sofinka pekne hrá na klavíri, Ajko na gitare, že sa pomerne dobre učia a vcelku
LA VIE EST BELLE!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

utorok 6. decembra 2016

Kožuch

Beznádej strieda beznádej.
V snahe splniť svoj zimno-vianočný sen som sa dala na prehľadávanie internetových stránok s kožuchmi. Väčšinou sa mi nepáčili. Pred chvíľou ma síce zaujali dva modely „socikstyle“ - vystihli
a) môj vkus
b) pradávnu nesplnenú túžbu
Viete, čo znamená „socikstyle“? Áno, ako zo socíku. Dnes sa nenosia. Takže zamietam.
Páčili sa mi aj plášte v nejakom ženskom časopise (cca dva roky starom) u kaderníčky. Išlo o látkové plášte s extravagantnými kožušinovými goliermi. Zrejme aj vnútro mali podšité kožušinou.
Ale suma sumárom bol výber chabý, povedala by som, že ma neoslovilo takmer nič.
Keď sa tak nad tým zamyslím, kožuchy asi prestali byť „in“. V dnešnej uponáhľanej dobe jednoducho nepotrebuješ, nevynosíš, preto ho ani nechcem. Hurá, ušetrím!
Okrem toho tučná krívajúca baba v kožuchu by vyzerala ako mamutia samica. Ďakujem, nie!
Vaša Anica-mamutica

pondelok 5. decembra 2016

Mikuláš

MIKULÁŠ
Mikulášku, dobrý strýčku,
modlím sa ti modlitbičku.
Zlož tú svoju plnú nôšku,
daj nám z darov svojich trošku.
Či koláčka makového,
Či koníčka medového.
Veď ty strýčko Mikuláš
mnoho dobrých vecí máš!

- spievavali sme ako deti horlivo. Aj moje vnúčatá pesničku poznajú. A podobne ako my nerozumejú tej „nôške“. Ja som si ako dieťa predstavovala, že je to „nôžka“, čiže malá noha, ale prečo plná? Asi že tučná. Mikuláš má byť bucľatý, no nie?

Toto píšem o pol siedmej. Jurko vypil kávu, našiel si v okne čoko a chystá sa do práce. Sofinka okolo nás drepčila už od šiestej, vylúpla si cukrík z adventného kalendára, našla balík, so všetkými sa hneď delila, ba jednu vec sa rozhodla dať pani učiteľke. Namietam, že učka je dosť „pri tele“, netreba jej sladkosti.

Andrej ešte spí. Sofiu som uložila na válendu vedľa PC a požičala jej svoj mobil.
Rozmaznané ráno.

Čo som dostala ja? Nový anti-vírusový program od uja Kasperského, ktorý som si de facto sama kúpila, aj sama nainštalovala. V okne ma čakala jedna veľká nula.

Ale nebuďme zatrpknuté. My ženy sme tu na to, aby sme robili radosť svojim blízkym. Naše miesto je pri sporáku a pri kuchynskej výlevke. Preto aj máme kratšie chodidlá než muži (aby sme sa k tej výlevke lepšie zmestili). A ešte jedna vec: súrne potrebujem nový parfém a kožuch. Musím „zatlačiť“ na Ježiška. Čo tam po Mikulášovi!

nedeľa 4. decembra 2016

Problémy

To sú problémy?

- mám vyprať kuchynskú záclonu dnes, deň pred Mikulášom, alebo až zajtra, po otvorení balíčkov?

- bude Sofia vo štvrtok vystupovať v hudobke, keď ju obchádza nádcha?

- napíše Andrej test dobre alebo zle?

- stihnem sa dať ostrihať?

No uznajte, že oproti celosvetovej kríze v podobe tyranských vlád, stúpajúcej kriminality, neznášanlivosti medzi skupinami obyvateľstva a štátmi, hroziacemu rozpadu EÚ, hrozbe tretej svetovej vojny, sú moje problémy úplne malicherné.

Na spestrenie ponúkam niekoľko „perličiek“ zo života našich detičiek:

- Sofia (pomaly a dôrazne, so šibalským úsmevom): „Babka, päť mi-nút! Päť mi-nút ti-cho!“ (prevzala od ocka, drzaňa malá).

- syn Jurko (s úsmevom): „Nestaraj sa! Staraj sa o svoje deti, nie o moje!“

- Andrej vopred počíta slová v pripravovanom diktáte preňho, aby nepísal dlho.

- Sofia veselo lúšti krížovky v časopise „Vrabček.“

- Andrej hrá na gitare Metallicu, aj koledy.

- Sofia hrá na klavíri pesničky, skladbičky, aj koledu.

pondelok 28. novembra 2016

Memento

MEMENTO

Cez vrstvy tuku sa ťažšie
prehryzneš k zdravému jadru.
K dávnej prapodstate.
K tomu, čo ti káže dávať,
obetovať sa pre iných.

Keď potom prídu žalúdočné ťažkosti,
ber ich ako memento zhora,
memento, že v momente
sa treba zmeniť
k tomu dávnemu,
starému dobrému
štíhlučkému ja.

Začni diétou.
Nielen tuky, sladkosti a chlast,
ale vyslovene sa vyhladovať.
Potom pokračovať
kolibríčimi porciami.

Ideme na to, sestra oslica?
Jasné, že ideme!

Večer si povieme,
ako sa nám darilo.

Fíha, tá básnička, resp. úvaha bola ako vystrihnutá z kresťanského časopisu. Pardon, nie celkom. Ledaže by si všetko to odriekanie robila z lásky k Bohu.

Len aby neostalo len pri slovách!

Slová, slová, slová …

Naplniť ich činmi, toť moja adventná úloha.

streda 23. novembra 2016

Každodennosť

Zdravie

Asi vás to nebaví,
ale ja mám obavy.
(večná téma
pertraktovaná na staré kolená),
Asi vás to nebaví, sa vie,
že mám večné obavy
o svoje zdravie.

Deti

Holúbätá, žriebätá,
šteniatka,mláďatká!
Zlaté, milé,
krátia chvíle
staroby.
Občas priečne,
hoci driečne,
neposlušné, hlavaté,
pri úlohách zaspaté,
ale na hry – chvalabohu,
prejavujú vlohu.
V šantení sú veru NAJ.
A ty, baba, pozor daj!

Poteší ma

- pekný deň
po bolestnej noci.

- vybavená záležitosť,
aj pomalšie hoci.

- dosť bubákov na prežitie
viacej nestrovíš.
Od dobroty kury dochnú -
ty to víš.

- seriál M.A.S.H.,
sem-tam dobrá krimi,
posedím pri hrdinoch,
prežívam s nimi.

Vývoj vnúčat -
aj naše zásluhy!
Netreba hľadieť
okato na druhých.

Sú, aké sú, ľúbime ich.


pondelok 21. novembra 2016

Nové výroky a pokroky

Nové výroky

Dominika: "Babka, NEDRAMATIZUJ!"

Sofia v reakcii na moju hlášku, že chcem hovoriť svoju obľúbenú modlitbu "Pod tvoju ochranu sa utiekame,..." pohotove vyhlási: "Tú čítam ja!" - a víťazoslávne sa zaškerí. Čoby čítať, už ju vie naspamäť! Aj celé pasáže z litánií.

Andrej, keď sa dedko išiel sprchovať: "Aby si sa páčil kočkám?" Na moje pokarhanie reagoval: "No čo, keď vy si ma stále doberáte s nejakými spolužiačkami, budem si aj ja vás!"


Andrej na moju fotku z roku 1989: "To si nemohla byť ty!" (Poznámka na okraj: Páni, aká som bola krásna! Zaľúbila som sa do seba. Viem, že mladosť sa už nikdy nevráti, ale pokúsim sa trochu schudnúť. Našťastie mi jeden zo synov povedal, že jemu sa väčšmi páčim teraz. Mám svoj fanklub!)

Sofinka sa na mňa šibalsky pozrie, sadne za klavír a bezchybne spustí skladbu, ktorá jej ešte včera nešla. Rozležalo sa jej v hlavičke.

Dominika pricupká ku mne a poprosí: "Babka, poďme hrať bábkové divadlo! Ale že tam bude vystupovať aj táto plyšová myška!" Čo mám robiť? Hlodavce neznášam, štítim sa ich a keď ich uzriem v reále, vrieskam. Moje vnučky ich milujú. Dominika: "Pozri, aký je ten potkanček milučký!" - dcéra veterinárky, ktorá robila pokusy na myšiach. Ba má aj plyšového netopiera a sovu. Sovu mám celkom rada. Ale myši a potkany nenávidím.
Decká majú gumového pavúka, ktorého mi Sofia nenápadne položí na plece. Keď to zbadám, robím sa, že ma veľmi vystrašil. Ale myška je horšia. Dievča malo pavúka v škole, dúfam, že dnes nevzala aj myš!

sobota 19. novembra 2016

Srdce na dlani

Bravčové srdce na smotane,

uvarené mojou dcérkou, mi náramne chutilo. Je to, ľudia, tvrdý sval! Dve hodiny sa dusilo. V kuchte! Pumpa zrejme musí byť mocná.

Ľudské srdce

je podobný sval. Hádam ho mám dosť mocné. Zatiaľ slúži, bije pre mojich drahých. Tik-tak, tik-tak. Bim, bam, bim, bam.

Srdce na dlani

vám básnik podáva vo svojej prostote. A vy takto? Zneužívate? Nuž ale hádam nie!

Srdce v nohaviciach

som mala párkrát v živote. Úzkosť a strach v nočnom lese, strach pred skúškou, pred operáciou, pred pôrodom.

Medovníkové srdce

je obyčajne tiež dosť tvrdé. Nejedávala som ho. Dala do vitríny, aby mi pripomínalo darcu. Z lásky Fero, Jano, Jožo, Karol, Marián. Koľko chlapcov, toľko sŕdc.

Srdiečko moje,

ešte bi! Prežili sme biedu, prežijeme hádam aj blahobyt, no nie?

streda 16. novembra 2016

Voľný deň

Voľný deň

Tralalá, tralalá,
dobre som sa vyspala.

Bodrá babka zrána tiká,
pre ostatných šlamastika.

Lebo ešte v ríši snov
chcú zotrvať sedmospáči,
tak sa im to, dietkam, páči,
ešte chvíľu v ríši snov.

Preto bez zbytočných slov
babka sadá k pécéčku.

Vľavo tanier, vpravo káva,
to si ale babka dáva!

Zbohom diéta – výmysly
tých, ktorým to nemyslí.

Na raňajky müsli?
Somarina!
Klobásky a slanina!

Šimek: Tělo potřebuje hodně jíst,
aby se dokázalo obezitě bránit!

Začína babka nový deň.
Ostatní ešte spia.
Začína babka nový deň,
veselá, obézna.

utorok 15. novembra 2016

Adrenalínové ráno

sa vlastne nekonalo. Pôvodne som mala odviesť deti do školy, lebo oco išiel do roboty a dedo na krv. Mala som obavy od večera, preto som si nachystala kôpky oblečenia, zavčas rána som pracovala na príprave raňajok a desiaty. Keď Jurko s dedkom odišli, iniciovala som ich obliekanie, čo sa mi ako-tak podarilo. Moje raňajky však deti odmietli, na knedlík vo vajíčku nemali chuť. Andrej si dal chleba s horčicou, chrenom a klobásou, Sofia si natrela chlieb lekvárom a na to naukladala kúsky mäkkej salámy. Na celej veci ju najviac bavilo krájanie tej salámy na tenké pásiky. Moje nervy! Nemohla som jej nôž vytrhnúť z rúčky, aby sa neporezala. Musela som preto dávať pozor, ako krája. Samozrejme, že zjedla iba tri hryzy. Chystala som sa, ako sa budem s nimi knísať do školy a potom vyliezať na druhé poschodie bez výťahu. našťastie sa dedko vrátil a odviedol ich.

nedeľa 13. novembra 2016

Sme silné

Osnovu popretkával útok.
Noc ukrajuje z chleba dní.
Dušu mi premkol tichý smútok.
Život však posmeľuje: „Neblázni!“

Na nebi Superluna kraľuje.
Z diára dníčky skrajuje
a deti rastú ako z vody.
Tak už to chodí,
tak už to chodí.

Pomôže snáď len dobrý skutok,
keď dušu premkol tichý smútok.
Osnovu popretkával útok
a smútky vystriedala radosť.
Ten útok každodenných drobností
premyká telo do kosti
a nedá, nedá dlho lkať,
či do žiaľu sa potápať.

K žene sa priviň, nebožiatko!
Aj rodná hruda je ženského rodu.
Poláska, pritúli,
ťuťuli muťuli.




pondelok 7. novembra 2016

Plnohodnotné popoludnie

Uf, to je dlhý nadpis! Ale výstižný. Učenie, hudba, basketbal, florbal, všetko v byte, lebo vonku prší.
- Niežeby sme sa s dedom chválili, bolo to jednoducho treba urobiť.
- Niežeby všetko išlo hladko, boli aj nervy.
- Niežeby som si nevedela zábavu predstaviť aj ináč.
- Niežeby som netŕpla, kedy rozbijú loptou alebo hokejkou sklenené dvere.
- Niežeby bola medzi pedagógmi perfektná súhra.
Ale urobili sme, čo bolo treba a ako sa v danej chvíli a za daných okolností dalo.

Ups! niečo zachrapčalo, idem skontrolovať nábytok ...

nedeľa 6. novembra 2016

POSTREHY

POSTREHY

- Som dobrá, fakt. Urobiť na raňajky knedlík vo vajíčku, to chce inšpiráciu! Aj praženica minule mala úspech. Nuž, keď Sofi nesmie mliečne veci, ani maslo, musím improvizovať!

- Deň do amerických volieb. Sledujem kampaň, nie som z celého vývoja nadšená.

- Ako nasýtiť hladujúcich? Ako presvedčiť tučných Amíkov, aby venovali polovičku svojej nadváhy chudobným Afričanom? Bolo by to prospešné pre obe strany. Mám istú ideu, ktorú zatiaľ neprezradím.

- Sofia hrá veľmi dobre podľa sluchu. Už je však najvyšší čas začať tvrdo trénovať etudy podľa nôt. Dnes ideme na to!

- Ajo robí v hre na gitaru pokroky. So školou pôjdu vystupovať do Domova dôchodcov, potešiť starčekov a starenky.

piatok 4. novembra 2016

Mozart a Salieri

Mozart a Salieri

A stále sa ich rodí hojne
tých Mozartov a Mozartíc.
A mne slzy kanú z líc,

že ich už ver´ nedoženiem,
že nemám šancu, ľudkovia!
Ozval sa vo mne Salieri.
Nájde sa niekto, kto mi verí?

Vľavo hľaď, vpravo hľaď,
všade nadaná mlaď.
Do Anglie, Ameriky, Holandska či Nemecka,
vycestujú ako nič
tie decká.

My sme tedy nesmeli.
Bolo to fakt v prdeli.

Ale sťažnosť nepodávam.
Pánu Bohu ďakujem
a k výšinám posielam mu
svoju lásku vrelú.

Že mi na tri a pol roka
umožnil ísť do Bruselu.

Nadanie a ambície.
To je vlastné mladosti.
A ty, baba, deti chovaj,
var a per a lieč a peč,
a keď bolia staré hnáty,
za pecou sa rýchle schovaj!

streda 26. októbra 2016

Veselo i vážne

Sofia si dala vietnamský balzam do nosa a prehlásila: "Je to pôsobivé!" (že je silný).

Andrej: "Dedko, ty aj na staré kolená ješ ešte štipľavé?"

Sofia mala menší úraz na hojdačke, na vine bol nechtiac chlapček, ktorý ju chcel rozhojdať. Prišla domov plačúc so zakrvácaným nosom. Na druhý deň ho mala modrý až žltý. Potom to komentovala: "Každá šelma poznačená!"

S Andrejkom sme "dali" kratšiu konverzáciu v angličtine. Kupodivu odpovedal gramaticky správne. Nato sme sa opýtali dedka, či nám rozumel. On, že nie, ale nevadí, len nech trénujeme. Tu mi napadlo, že tak budem Andreja motivovať k učeniu angličtiny: Každý deň si po anglicky povieme niečo zdanlivo tajné. Sofia bude natŕčať ušká - a ak bude chcieť vedieť, o čom sa bavíme, bude nútená sa naučiť tie frázy aj ona. Vot kakaja štuka!

piatok 21. októbra 2016

Nové záľuby

Nové záľuby


Vonku vytrvalo leje,
melancholicky.
Lež babke smutno nie je,
bodrá ako vždycky.
S deťmi sa starne do mlada.
To má rada, to má rada.

Lebo tie zlaté detičky
majú zas nové koníčky.
Sofi maľovanie, Andrej basketbal.
Kde len na to chlapec vzal?
Dievča kreslí s nadšením.
Rada jej to ocením.

Po chvíli, pravda, detičky
volia si staré koníčky:
počítač, telka
dokola.
Tie lákadlá nič nezdolá.

Preto im ordinujem
časomieru:
zazvoní budík, stopnem veru,
„surovo.“
Dosť bolo hier, úlohy písať!
A hotovo.

Babin plač

Babin plač

Denne sa pechorím.
Aký to má význam?
Zdanlivo žiaden,
čestne sa vám priznám.

Som žena v domácnosti.
Nechodím do práce.
Iba drobné povinnosti
priťahujú liace

čoraz väčšmi, každý deň.
A ja, ľudia, nevládzem!

Prečo musím deti chovať,
ako vlastné opatrovať,
utierať zadočky, natierať chleby,
a nikdy sa nepomýliť
v podávaní liekov -
lebo taká je doba,
sme alergici, astmatici,
bronchitici, lakto-intolerantní.
A v tej šnúre všedných dní,
ranných zhonov, množstve drobných prác,
už nám šibe na kvadrát.
Cez deň a večer – ibidem.
Vari už k tichu neprídem,
leda na smrteľnom loži?
Ojojój, ešte radšej nie!
Radšej to denné trápenie
nás, matiek Božích!

Cudzie slová

CUDZIE SLOVÁ

Používajú, lebo žijú medzi dospelými.
Sofia: „Dedko, nespievaj, som na ten spev ALERGICKÁ!“ - ale pritom sa usmieva, nemyslí to vážne.
Andrejovi: „Ja to nebudem REŠPEKTOVAŤ!“
Tatíkovi: „Hm, ten koláč je DELIKATESA!“
Ja na okne, Sofia kráča s dedkom a Ajkom do školy: „Babka, ADIEU! ARRIVEDERCI!“

utorok 18. októbra 2016

C´est la vie

C´est la vie

Keď sa ti ráno do ničoho nechce,
C´est la vie.
Keď sa ti decko poza chrbát chechce,
C´est la vie.

Keď bolia nohy, chrbát, hlava,
C´est la vie.
A nepomôže veta „To sa stáva,
c´est la vie!“

Keď staroba sa neodbytne hlási,
C´est la vie.
A nevyzerá to na lepšie časy,
C´est la vie.

Keď vzdycháš za tým, čo už bolo,
C´est la vie.
A osud uštedril ti tucet gólov,
C´est la vie.

Keď jeseň pľuhavá ťa stíha,
C´est la vie.
Vtedy sa v diaľke nádej mihá.
C´est la vie.

Nádej tkvie v Sofinkiných očkách,
čistých sťa studničky.
A ešte Andrejkovej paničky
sa možno hádam dočkáš.
C´est la vie.

piatok 14. októbra 2016

sms-ka

Sms-ka manželovi, ktorý išiel na zájazd so spevokolom

Úplne nevhodná:
- Ahoj, ako? Máš ma rád?
- Drahý, cítim sa taká osamelá!
- Keď prídeš, niečo dobré dostaneš!

Neutrálna:
- Pekne ste spievali?
- Je v Záhrebe pekne?
- Pekné baby, morský vzduch?


Podpichovačná:
- Aká bola noc? Bujará?
- Si rád, že máš odo mňa pokoj?
- Voľný ako vták?


Náladu mám na sms-ku prvého typu, tá je však, ako som uviedla, NEVHODNÁ.
Podpichovačnú nepošlem, aj keby som „TRAFILA“, neprizná sa.
Najvhodnejšia je neutrálna, tá je však NIČNEHOVORIACA.
Čiže záver: NEPOŠLEM ŽIADNU.

Voľný víkend

Voľný víkend

som sama, môžem si robiť, čo len chcem, nemusím variť, prať, žehliť, ísť do hudobky, deti baviť, dávať na ne pozor, písať s nimi úlohy, vypínať im počítač, hrať sa s nimi, atď. Išli s ockom do Blavy navštíviť sesterničku. Dedo zase odcestoval so spevokolom do Chorvátska.
Tešila som sa na chvíle bezstarostného voľna, ale teraz mám zmiešané pocity. Cítim, že mi bude smutno, že sa budem o nich báť, že ku koncu budem počítať minúty, kedy sa vrátia.
Také sme my babky, yes.

Bolesť a radosť

Bolesť a radosť

Včera som šla do hudobky a oproti mne kráčal, lepšie povedané, smiešne bežal, lepšie povedané, pokúšal sa bežať starší pán, bolo evidentné, že ho príšerne bolia nohy, čo sa mu zračilo aj na tvári, za úsmevom skrýval plač,vnučka dva metre pred ním cupitala ľahučko ako srnka a pokrikovala: „Aj tak ťa predbehnem, dedko!“
Pomyslela som si: „To aj ja tak vyzerám?“ Ak aj celkom nie, o chvíľu budem! Nuž, máme svoj údel, starčekovia a starenky. Keď ja sa ešte za starenku nepokladám!

X

Sofia je uštebotaná ako vtáča, statočná školáčka, šikovná klaviristka, ba konečne ju začína baviť aj kreslenie! Vývoj ide dopredu. Včera lúštila krížovky z časopisu Vrabček, išlo jej to, keď porovnám Andrejka v jej veku, tiež to rád robil, ale nie na začiatku 1. ročníka, nevedel ešte čítať a tlačeným písať. Sofia vie, ba v polovici lúštenia vopred uhádla jednu tajničku!

X

Zo Sofiiných hlášok (takmer drzých):
-„Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!“
-Ironicky: „Si predstav!“ Napr. „Sofinka, máš úlohy?“ „Si predstav!“
-„Viem, ale nepoviem!“

X

Z Andrejových výrokov:
- „Babka, prečo mi dávaš na desiatu len jeden rohlík?“
- „Strašne sa teším na basketbalový krúžok!“
- „Z vlastivedy jednotka. Plný počet bodov!“
Ja: „Vieš, že máš z teorky jednotku? Bola som učiteľovi ukázať tvoju domácu úlohu, aj ťa ospravedlniť, že v piatok neprídeš, lebo ideš do Blavy.“
Andrej: „Fakt? No super!“
Ja: „A učiteľ ti stihol napísať ďalších päť riadkov nôt, ktoré treba podpísať.“
Andrej: „No fuj!“
(Vysvetlenie: baba bola akčná, ale učiteľ nebol padnutý na hlavu). Aspoň sa chlapec naučí. Repetitio est mater studiorum.

streda 5. októbra 2016

Učenie

Rátali sme s Andrejom slohové úlohy z matiky. Mal tam zapísať, koľko bolo v záhrade detí a koľko dospelých, (keď detí bolo 4x menej). Zápis znel: Dospelí: 20 Deti: 20:4. Odpoveď: Dospelých bolo 20, detí 5. Samozrejme, že napísal "dospelích". Tak som mu vysvetľovala, že 1. pád množného čísla je dospelí, ďalšie pády už s ypsilonom. Začudovane pokrútil blonďatou hlavičkou a s úsmevom sa opýtal: "To chceš povedať, že sa píše aj "deťý"? Veru, veru, tá naša slovenčina je niekedy divná! (smajlík)

Sofinka píše s dedom, lebo ja na to nemám trpezlivosť. Rúčka je spočiatku tvrdá, kým sa vypíše. Ale výsledok je celkom pekný. Veď aj dostáva včeličky. dnes doniesla z písania štyri pečiatky - to ako jednotky. Vravím, dve sú dedkove!

Teším sa na klavírovanie. Naučila som sa doprovod k jej skladbičkám. Bude to super, bude to cool, bude ju to nútiť dodržiavať rytmus! A estetický dojem ani nehovoriac!

Nuž a podobných drobných zážitkov je viac. Ani sa nenazdáš, a je tu večer. Počasie nám hrá do karát, vonku prší. Sofia si ako spomienku na predčinžiakové hry nakreslila do prvouky obrázok ihriska. Úloha znela: "Nakresli, akú triedu by si ešte chcel mať v škole." To by bolo, aby bolo v triede pieskovisko a preliezky!

No dobre, prenechám PC na chvíľu Ajovi, už tu pri mne stepuje. Dostane 30 minút.

utorok 4. októbra 2016

Rastú

Rastú

Nebudem písať o nakupovaní čoraz väčších nohavíc, ponožiek a tričiek. To je telesný vývin, ide rýchle, vďaka Bohu! Ani o veľkom apetíte na papanie, čo sa prejavuje vo väčšej spotrebe chleba, mäsa, ovocia, atď. (A sladkostí – tých im však nedoprajeme toľko, koľko by chceli, lebo je to nezdravé, ba Sofinke priam škodia).

Chválim duševný vývin svojich vnúčat. Veci, úkony, učivo, noty, o ktorých som ešte „včera“ silno pochybovala, že sa ich vôbec niekedy naučia, dnes zvládajú. Nevravím, že hravo, ale ide im to.

Minule Sofiina učka celá ohúrená vraví synovi: „Sofia vie čítať!?!“ To kto ju naučil? Jurko na to: „Nuž, venovali sme sa jej a niečo pochytila od brata.“ Pravda je taká, že sa to naučila céélkom sama!

Akurát myšlienku na tréningy „aikido“ u Ajka sme vypustili, pretože by to bolo veľa. Najmä pre nás – odprevádzať ho tam. Možno na budúci rok. Zatiaľ hrá futbal.

No a tých žartíkov a veselosti, čo si s nimi užijeme! Sofia je hravá, rada sa skrýva a v skrýši čuší ako zajko, darmo ju vyvolávam. Len odrazu vyskočí – a náramne sa chichoce z toho, ako ma dobehla! Rada sa hrá so psami, na hojdačke sa hojdá dovysoka, na preliezkach stvára výmyky. Andrej je čoraz odvážnejší v gymnastických výkonoch. Behá obratnejšie, skáče z veľkej výšky, len na hojdačkách a preliezkach je opatrnejší. Povedzme to tak: je atlét, ale nie gymnasta.
A páčia sa mu dievčatá. Minule šiel dedo k pradedovi, chcel vziať deti so sebou. Sofia šla vďačne, Ajo bol vonku na bicykli. Po krátkej úvahe zahlásil: „Mne sa nechce. Ostanem tu.“ Vyzrela som z okna. No jasné! Dôvodom boli dve pekné spolužiačky, ktoré sa hrali na našom ihrisku.

Dobrodružná výprava

V mladom veku: na Slavkovský štít, Téryho chatu, Sliezsky dom. V strednom: cesta za prácou letecky do Bruselu (každý jeden let bol pre mňa malým dobrodružstvom).
Dnes (pozdný stredný vek až staroba): na peši k lekárke, odtiaľ do lekárne, potom do Lidlu a späť (s nutnou prestávkou na záchod). Už to je dobrodružstvo, koľko vydržím bez návštevy hygienického zariadenia. V lekárni mali zázračnú hovoriacu váhu! Povedala mi, že mám super tlak, dobré srdce, len tukový index je horší, hrozí mi mozgová príhoda, preto sa mám viac pohybovať. No a v obchodoch - to je moje! Dnes som nekúpila žiadne oblečenie, iba ryby a zeleninu.
Domov som sa doknísala ako kačka. Peši aj napriek dažďu, aj napriek artróze.
Absolvovala som dobrodružnú výpravu. Kým oschnem, dám si zázvorový čaj a naťukám niečo do počítača. Práve ste to prečítali.

piatok 30. septembra 2016

Najnovšie "pikošky"

Najnovšie „pikošky“


Syn Jurko, ktorému opatrujem deti (keď nesúhlasí s mojím počínaním): „Ty sa staraj o svoje deti, nie o moje!“ - a vzápätí sa usmeje

Chlapček z ulice spadol z preliezok a škaredo si rozťal obočie. Zakrvavený prišiel k nám, lebo domov sa bál ísť, aby otec naňho nekričal, má ho vraj prísneho. Jurko ho vzal k nim domov, počkal, kým so sestričkou nezašli do bytu a potom neskôr sa šiel pozrieť, videl, ako chlapcov otec štartuje auto – zrejme išli Kuba pozašívať. Zaujímavé bolo, že chlapec po celý čas ani nemukol!

Často mám dojem, že decká až prehnane strážim. Ale vidíte, čo všetko sa môže stať!
Ono nech človek stráži koľko chce, aj tak celkom neustráži. Sofia tiež robí na preliezkach „divoké“ cviky, aj na hojdačkách. Uff! Stalo sa nie tak dávno, že jedno dieťa zabila rozhojdaná oceľová hojdačka. A rodičia boli neďaleko!
Andrejko raz spadol z drevenej „lanovky.“ Odvtedy už na ňu nesadne.

Dnes šiel Andrej s triedou do Prešova do planetária. Dúfam, že sa šťastlivo vrátia! Ja pôjdem so Sofiou popoludní do hudobky.

Večer sme sa modlili litánie. Sofinka chcela predriekavať. Čítala takmer bezchybne. Akurát mala problém s dlhšími spojeniami ako napr. „Zrkadlo spravodlivosti“.

Niekedy ma večer veľmi bolia nohy (musím si zase dať predpísať nejaké „painkillers“), tak si sadnem do postele, opriem sa o vankúš, a bábätká prilezú za mnou na modlitbu. Sú to vzácne chvíle. Občas ľahnem aj poobede, najmä v nedeľu, vtedy prídu ku mne, ale spať nechcú, preto si dávame hádanky, rozprávame vtipy, hráme „meno, mesto, zviera, vec“ a podobne.

Ocko a dedo zakazujú kupovať nové hračky. Dokonca väčšina hračiek vo veľkom koši ostala po maľovaní detskej v pivnici. Predvčerom sme však boli s Ajkom kupovať puzdro na gitaru, vedľa je malé papiernictvo, kde majú aj zopár hračiek. Ajko si vydrankal autíčko – model Lamborghini. Nuž keď jemu modré, tak Sofii ružové, uvažovala som. Môj kauf sa doma nestretol s pochopením, preto som robila na decká nátlak: „Najprv úlohy, potom sa môžete pohrať.“
Ľudia zlatí, ako sa tie bábiky večer hrali! Púšťali si ich po chodbe, výskali od radosti – dedo sa až čudoval, aké sú šťastné. Sofia si svoje ružové autíčko prepašovala do školy. Vraj sa páčilo. Aj učiteľke. Poviem vám, také lamborghini mať v reále, nepohnevala by som sa!

No ale dosť už rozmaznávania. Idem si upiecť pstruha na obed, mužovi dusenú zeleninu.

utorok 27. septembra 2016

Moje nervy!

Áno, som láskavá a trpezlivá babička, ktorá rada perie, upratuje, robí s vnúčatami úlohy.

V poslednej dobe som ale dosť často nervózna. Žeby to bolo z mojej "stredozemskej" diéty?

Napríklad dnes. V hudobke ma išlo rozhodiť. Z jedných dverí bicie, trieskali do bubna o dušu spasenú, darmo, že mali vyčalúnené dvere. Z druhých dverí sa ozývalo krákanie - nejaké hlasové cvičenia na hodine spevu. Dosť výrazná bola flauta, doprevádzaná na piáne. To všetko po dobu takých 40 minút.
Nie div, že som Sofinku nepočula, ako hrá. Išlo ma od nervozity rozhodiť!

Alebo doma. Som hladná, lebo diétujem, to je normálne. Na večeru už nemôžem vydržať, reku, urobím si zo starého chleba chlebík vo vajíčku. Urobím prvé štyri chleby, príde manžel a pustí sa do nich. Urobím ďalšie štyri chleby, pribehnú decká, prilákané čerstvou vôňou.
Podobné to bolo aj s praženicou. Hlavné, že im chutí! Plesnem sa po bruchu a idem hladná spať. Alebo si dám niečo iné, ale nie je to ono!

No a ešte k tomu nepijem alko. Les jours sans alco sont tristes.

Vysvetľujem vnúčatám teorku - nechápu! Alebo nechcú chápať?

Neposlúchajú, deň neklape tak, ako by mal, alebo ako si to v danú chvíľu predstavujem. Život sa neodvíja podľa mojich predstáv. Zem sa nekrúti podľa mňa. Vesmír sa vymkol zo svojich koľají!

Od konca

Od konca

Som upratovačka v Centre voľného času Búrlivé výšiny.
Poviem vám, čo som začula na kurze tvorivého písania:
Jedného dňa lektor: „Poviem vám koniec príbehu a vy napíšete takú poviedku, aby sa k nej ten koniec hodil“.
Uvádzam presné znenie toho „konca“:
- a žili spolu, až kým nepomreli.

Ľudkovia písali, ťukali do laptopov, až sa im z kečky parilo, presne ako som si myslela, zamilované drísty, moderné rozprávky, úplne nerealistické, lebo dnes sa každý druhý vzťah po krátkom spolužití rozpadá a necháva obe stránky síce poučené, ale nešťastné, teda o nejakom trvalom vzťahu dnes treba hovoriť s maximálnou opatrnosťou.

Až na jedného humoristu a satirika, toho by som hneď brala do tímu, keby som nebola obyčajná upratovačka, ale šéfka vydavateľstva.

Takže ten pán – Homoľa sa volá – napísal tento príbeh (uvádzam doslova, po vášnivej noci a troch pohárikoch brandy mi ho preposlal e-mailom):

Bulďo bol starý mládenec. Občianskym menom sa volal Bukvica, ale bol nízky, „naváľaný“, na tvári sa mu ustavične zračil zachmúrený výraz, preto mu prischla prezývka „Bulďo“, teda akože „Buldog“. Niežeby mu staromládenecký stav celkom vyhovoval, ale zvykol si. Do roboty, z roboty, doma telka, noviny, cigaretka, pivo. V stredu a piatok do herne s kamarátmi. Nemožno povedať, že by pestoval hazard, nie, celkom mu neprepadol. Ale bavilo ho štekliť šťastenu (keď sa už naňho vysrala čo sa týka dobrej ženy a detí), nech teda aspoň občas prihodí nejaké tie euráče. Nech je sranda. Aj sa mu darilo. Nenadarmo sa vraví: „šťastie v hre, nešťastie v láske“ - a naopak.
Tak teda Bulďo si z vyhratých peňazí ušetril slušnú kôpku, ktorú sa rozhodol investovať do leteckého zájazdu na Kanárske ostrovy.
Čo vám mám povedať? Všetko sa odvíjalo ako v romantickom filme: šťastný prílet, super hotel, teplá morská vodička, pekné kočky na pláži – hoci čiernej od sopečného popola, ale dalo sa to vydržať. Tak si povedal, že skúsi nadviazať nejaký ten prázdninový vzťah, nezáväzný flirt, aby mal v zime na čo spomínať.
Anabelle bola Francúzka. Mladá, krásna, vášnivá. Rozumeli si vo všetkých ohľadoch. Jazykovú bariéru prekonávali posunkovou rečou. Postupne sa navzájom od seba naučili dôležité výrazy, ktoré potrebovali pre svoje súžitie. On: „Je t´aime! Encore une-fois! Voux-tu coucher avec moi?“ Ona: „To bolo super, ty kokso! Ešte raz! Ideme na pivo?“
Čo vám poviem? Z Bulďa sa aspoň na tri týždne stal vášnivý Romeo. Hlavné, že svojej Anabelke platil v drahých reštauráciách fajnové jedlá a lahodné drinky, vodil ju do kina, do herne a na diskotéky.

Čo ale čert nechcel, Bulďove úspory sa míňali závratnou rýchlosťou. Keď sa tri dni pred koncom zájazdu ocitol takrečeno na nule (niečo si nechal, našťastie, doma, ale nemal účet v banke, takže na Tenerife nemohol pokračovať vo veselom hýrení), Anabelka odrazu k nemu ochladla. Na konci mu nenechala ani adresu. Zúfalo zamilovaný Bulďo si zaumienil, že ju nesmie stratiť. Preto jej nahovoril, že na Slovensku má otca, bankára, a pozval Anabelku na návštevu. Ešte jej natáral, že momentálne je u otca v nemilosti, lebo sa neoženil, ale že keď otec uvidí Anabelku, „pustí žilou“, otvorí sejf a kúpi im byt aj auto. Anabelke pri slove „banquier“ zasvietili nádherné mandľové oči, okolo nich sa objavili nezbedné vrásočky. Po chvíľke zdanlivého uvažovania s návštevou súhlasila.

Po vášnivej korešpondencii sa dohodli na termíne návštevy na Vianoce. Bulďo bol pripravený klamať do poslednej chvíle. Vlastného otca ani len nepoznal, ale náhradného si zaobstaral. Nahovoril staršieho kamoša - majiteľa herne, aby mu cez Vianoce „robil“ otca. Reku nech to dopadne ako che, ale pokúsi sa Anabelku nejako k sebe pripútať. Prvýkrát v živote bol zamilovaný, a hneď FEST.

Lenže plán zlyhal. Prešibaná Anabelka hneď odhalila, že Bulďo je trochár. Citovo k nemu ochladla, zato sa vášnivo privinula k zdanlivému budúcemu svokrovi, majiteľovi herne. Aj keď nebol bankárom. Chodili spolu v trojici: Bulďo, Majo a krásna Francúzka. Vysedávala v baroch Bulďovi na kolenách, ale horúce pohľady posielala Majovi. Bulďo si to nemohol nevšimnúť. Preto jej jedného večera – konkrétne deň pred Silvestrom, všetko prezradil. Že je chudobná sirota, ale že ju miluje. Anabelka len zaklipkala umelou riasou a povedala: „Eh, bien. Je sais tout.“

A po Novom roku odletela do Francúzska, do svojej malej izbičky neďaleko Moulin Rouge.

Nešťastný koniec milostného príbehu ma neprekvapil, jediný reálny príbeh zo všetkých zamilovaných sračiek. Sledovala som, čo povie lektor pánu Homoľovi. Pochválil ho a pozval na pohárik. Všetko viem, veď tam upratujem! Tých dvoch bolo spolu vídať čoraz častejšie. Ale to je už iný príbeh.

piatok 23. septembra 2016

Povzdych

POVZDYCH

Plynú dni a hodiny.
Pod zápačou rodiny
žijem život drobných dní.
Žiadne vzrúšo, verte mi.

Občas ma aj kde-tu bolí.
Prečo nie som z Acciarolli?
Tam by som viac hrdlačila,
málo jedla, vodu pila,
stovečky sa dožila.
Rybky papám vcelku rada.
Aj papriku, paradajky.
Ale občas, znenazdajky,
odvalím si slaniny.
Sťa slovenské maminy.

Daj mi, Bože, dlho žiť
a detičky opatriť.
Prispieva mi k mieru, šťastiu
vidieť, ako kvitnú, rastú.

Múdrejú a dozrievajú,
tešia ľudí smiechotami.
- Ach, detičky, chcela by som
žiť tu ešte chvíľku s vami!

štvrtok 22. septembra 2016

Čo povedali a vyviedli

Čo povedali a vyviedli

Dobrá pamäť
Sofinka sa modlila „Verím v Boha“. Vie to celé z počutia, nikdy sme to nememorovali. Až na malý „preklep“: namiesto „zostúpil k zosnulým“ povedala „zostúpil zo smoly“.

Ako ide škola
Vcelku dobre, až na písanie a kreslenie. V tom je menej zručná – musíme cvičiť.
Andrej začal školský rok s dvoma jednotkami, akurát vstupné testy zo slovenčiny a matematiky mal na 88 percent, čiže dvojka. No a včera mi ukázal domácu úlohu z matiky, ktorú si robil v družine. Odčítanie pod seba mal zle. Precvičili sme. Teóriu z hudobky už celkom zabudol, cvičili sme stupnice a intervaly.

Postřižiny
Veľmi radi obaja strihajú. Včera si odstrihli z kečky. Všimli sme si na Sofinke pri raňajkách, že má nejakú nepravidelnú ofinu. Najprv zatĺkala, vraj jej to urobila kamarátka. Potom prezradila na Andreja, že aj on si odstrihol. Preto mi napadlo, že to asi bol spoločný nápad dvoch súrodencov, a že Vanda by si také niečo netrúfla. Naveľa sa priznala.

Ešte o skrášľovaní a babkinej zábudlivosti
Prudko sa ochladilo, zrána býva iba pár stupňov nad nulou. Veľmi som im chcela dať na hlavu tenučké trikotové čiapky, ktoré som kúpila v Kremnici – natiahnu si ich na hlavičky a vyzerajú ako trpaslíčkovia, je to móda. Na Andrejovej sú na béžovom podklade namaľované hnedé jelene, na Sofiinej na belasom podklade malé prasiatka Pepa.
No čo vám poviem: hľadala som ich po skriniach celé dni. Až včera mi napadlo, že mohli spadnúť zozadu z „ponožkovej“ poličky na nižšiu poličku – a tam sú kdesi vzadu zhúžvané. Aj tak bolo.

Andrej chce veľkú gitaru
Učiteľ je ochotný vymeniť struny na gitare jeho uja Miša, ktorú som si pôvodne kúpila ja, ešte počas štúdií. Nikdy som sa však na nej nenaučila hrať. Zato Mišo ju pekne využil. Na skautingu a na internáte. A teraz by mohol jeho synovec. Ak však nebude dobrá, vďačne kúpim novú. Stará gitara je príkladom toho, že niekedy svoje nesplnené sny a túžby vidíme zrealizované u detí. A to je krásne, HOWGH.

streda 21. septembra 2016

Acciarolli

je mestečko južne od Neapola, mnohí obyvatelia sa tam dožívajú stovky aj viac. Čítala som článok na cnn, preposielam. Ich strava je mierna, ba chudobná, tvrdo pracujú ako rybári, majú svoje záhradky, majú sa radi, nezanedbávajú sex. Ba jeden starček tvrdí, že "mu to ešte občas funguje". Nuž, domnievam sa, že životný štýl a strava robia veľa, ale prispieva k tomu aj tá stredozemská klíma a vzduch od mora.
Ich recept na dlhovekosť v skratke: biedne jesť a tvrdo pracovať. Keď si všimnete v článku na fotkách ich ruky,sú to ruky ťažko pracujúcich ľudí.
Link na článok:

http://edition.cnn.com/2016/09/21/health/how-to-live-to-100-acciaroli-centenarians/index.html


Prajem veľa zdaru a pevnej vôle pri diétnom stravovaní!

Anna

utorok 20. septembra 2016

Kto stvoril

Kto stvoril
žmurkajúce hviezdy,
lietajúce vtáčky,
vlniace sa more?
- Náš Otec Boh!

Touto piesňou začínajú výuku náboženstva prváčence. Má chytľavú melódiu, deti si ju pospevujú aj doma.
Dnes ju pozmenili:

Kto stvoril
vlniace sa vtáčky,
lietajúce more?

x

Učenie je zábavné,
ale keď si včera dopísali úlohy
a ocko im dovolil na chvíľu von,
bolaže to nespútaná radosť a výskanie!
Hojdačky, naháňačky,
šantenie!
V tej chvíli si už babka pripravuje
notovú osnovu na veľkom papieri,
Sofiu ešte večer precvičí z C-duru.
Andrej tiež celkom zabudol, čo sú intervaly
a nepamätá si poradie stupníc.
Nenápadne im to vsúvam do povedomia,
aby sa im to dostalo do podvedomia.

x

Obdivujem Sofiu, aké odvážne kúsky predvádza
na preliezačkách. Keď visí zavesená za nohy
dolu hlavou, bojím sa, že spadne, volám na ňu, aby prestala,
ale ona sa mi len smeje.
Na prekrvenie mozgu je to zaiste
dobrý cvik, ale nie pre babku na pozeranie.

x

Vypestovať v nich zodpovednosť k učeniu
bude ťažké, možno aj nemožné!

pondelok 19. septembra 2016

Early morning chores

Early morning chores

Každé ráno je treba okolo detí urobiť veľa úkonov. „Chores“ znamená drobné rutinné povinnosti. Niekedy sme na to traja – ocko, dedko a babka, inokedy dvaja.
Mamičky so školo,- či škôlkopovinnými deťmi to poznajú:
zobudiť,
umyť,
Andrejovi vypláchnuť nos
Sofii dať vypiť teplú vodu nalačno (nekaká)
pripraviť raňajky, každému iné
pripraviť desiatu, každému inú
pripraviť im vodu alebo čaj do fľaštičky
pripraviť Sofii obed do obedárika (má bezlaktózovú dietu)
dozrieť, aby sa obliekli
skontrolovať, či si vzali pomôcky, resp. peniaze na ten deň (učebnice si dali do tašiek večer, úlohy napísali, učivo sa naučili, hudobné nástroje pocvičili)
Sofiu odprevadiť do školy
odniesť do jedálne Sofiin obed,
pripomenúť Andrejovi, že o jednej má gitaru
dať mu gitaru do ruky a hodinky na ruku

Našťastie, hudobná škola je hneď v susedstve základnej školy. Andrej chodí sám. Pre Sofiu, keď má klavír, ideme: vyzdvihneme ju z triedy, prezujeme, oblečieme a odprevadíme na hodinu. Pred triedou na ňu čakáme, kým skončí. Hodina nástroja trvá pol hodiny, teorka 45 minút. Po hodine sa rada hrá na dvore ZUŠ-ky, zbiera gaštany, opadané lístie, v zime stavia snehuliaka a pod.

Ešte väčšie šťastie, než to, že ZUŠ je blízko školy je to, že škola je blízka nášho baraku. Akurát musia decká dávať pozor na dosť frekventovanom kruhovom objazde, kde sa autá rútia zo štyroch strán.

Pri všetkých týchto povinnostiach sa stane, že niečo zabudneme. Ale snažíme sa nie. Keď sa tak nad tým človek zamyslí, všetko to by mala robiť ich mama. Nuž, mama nie je, robíme to s ockom starí rodičia. Včera pred spaním som mala stres, normálne som si opakovala, čo mi treba ráno urobiť, zostavovala si v duchu itinerár povinností.

Že staroba je nuda? Pre mňa nie!

Reklama na čili čokoládu

Reklama na CHILI ČOKOLÁDU

Len si tak sedím,
ťukám do počítača,
pijem kávu
a jem čili čokoládu.
- Skočila som na návnadu.

Nie je veľmi ostrá!
Čili jemne zvýrazňuje
chuť horkej čokolády.
Hlavne, že ma deti rady.

Že ako-tak poslúchajú,
sledujem ich, keď sa hrajú.
Píšem s nimi úlohy,
noty ich učím,
Sofiu hrať na klavíri.
Na gitare Andrej cvičí sám
- vtedy v duchu zaplesám.

Neposlušnosť?
Hlavatosť?
Sebectvo a márnivosť?
Chili v živote
zdôrazňuje príjemnú chuť.

Dejme si čili – je to skvělé!
Dejme si čili, čili
špetku pikantnosti
do nudy života
přimíchejme.

Bude to dobrý -
VŠECHNO BUDE FAJN!




















Nezvyčajné babkine recepty

Kurča na kile soli

Kurča na kile soli!
Čo si blázon?
Už len tá predstava
bolí!

Ale kdeže!
Milí fajnšmekri,
labužníci, gurmáni!

To kuriatko šťavnaté je,
chutnučké a chrumkavé.

Kilo soli obetujem,
nedám ani štipku tuku.

Budem štíhla ako laň.
Dobré kura.
Nehanbím sa zaň.


Moja „BLOODY MARY“

Dva diely papriky
jeden diel paradajok -
pokrájam, jemne posolím
a nechám dlhšie stáť.
Zlejem červenú šťavu.

Je to super, je to kúl,
koncentrované vitamíny
(môže byť mierne pikantné,
ak bola paprika mierne pálivá).

Na povzbudenie nepotrebuješ
ani kvapku alkoholu!

Zdravie z božej lekárne!
Dúfam, že recept som neprezradila
márne,
že si ho vyskúšate.

Odmenou mi bude
váš skvelý pocit,

vaše zdravie zlepšené.
VTEDY STÚPNEM NA CENE.


Reklama na vyprážanú zmrzlinu

Kto to kedy videl?
Nechutnosti prídel?
Vyprážaná zmrzlina -
to musí byť niečo hnusné!

Ale kdeže!
Je to fajn!
Labužník si zgustne!


sobota 17. septembra 2016

Závan smrti

Závan smrti

- Nedáte si kávičku, pane doktore? Ještě ráno ji navařila nebožká.
- Ne, děkuji. (zo seriálu o básnikoch v Čechách).

X

Manžel ide na pohreb kolegovi zo spevokolu. Včera mali gulášpartiu a tam spomínali, že nebohý už síce na skúšky spevu nechodil, ale občas ich prišiel pozrieť, ba v lete ich prosil, že keď bude gulášpartia, aby ho zavolali. Nuž, guláš bol, ale bez neho. A dnes mu zaspievajú „Aká si mi krásna, ty rodná zem moja“ plus ešte jeden „doják.“

X

Čítala som, že sa utopil jeden slávny herec južanských telenoviel. Vraj keď kričal o pomoc, mysleli si, že ide o nakrúcanie, tak mu nikto nešiel na pomoc. Ja som sa tohto leta topila nie v divokej rieke, ale v Jadrane, blízko pri brehu. (v zradnej priehlbine). Pamätám si, že vodička bola nádherne teplučká, hodila som sa do nej ako vypasená tulenica. Keď som necítila dno pod nohami, spanikárila som. Začala som sa nechutne trepať a volať o pomoc asi v štyroch jazykoch. Vytiahli ma, chvalabohu, rýchlo, a chorvátski doktori mi poskytli všestrannú starostlivosť – infúzie, dýchanie cez masku, lieky. A „vytiahli“ zo mňa aj značný finančný obnos. Nemocnicu v Dubrovniku môžem aj pokritizovať. Neboli schopní mi dať suchú košieľku. Asi dve hodiny som ležala v mokrom tričku. Vraj suché oblečenie nemajú. Keď ma preložili na inú izbu, videla som, kam dávajú suché košieľky: do jednej bol oblečený môj vankúš. No a ešte som zazrela staré známe praktiky – na recepcii stála na pulte darčeková taška s prezentmi - zaiste od vďačného pacienta.
Mňa tá smrť len tak „lizla“, aj tak ďakujem Bohu, že ma zachránil. A možno aj Panna Mária z neďalekého Medžugorija, ktorú sme boli v ten deň navštíviť.

ÚSPECH

ÚSPECH

vnúčat je balzamom na babkinu dušu.
Veď každá babka JE PRESVEDČENÁ, že jej, a iba jej vnúčatá sú
NAJKRAJŠIE
NAJMILŠIE
NAJŠIKOVNEJŠIE
NAJMÚDREJŠIE
NAJGENIÁLNEJŠIE.

Potvrdzuje to aj doterajšia skúsenosť:

Sofinkine úspechy v hre na klavíri
Dominikine výkony sťa mažoretky, speváčky a maliarky
Andrejkove úspechy vo futbale, v čítaní, v hre na gitaru


Preto ma vôbec neprekvapilo, že 5-ročná Dominika vyhrala v Bratislave detskú súťaž v maľovaní pod názvom „Farebná hudba“. Pravda, zásluhy si určite pripisuje druhá babka, ktorá je amatérskou maliarkou, jej gény padli na úrodnú pôdu, ale všetci sme z Dominiky šťastní!

Babka vie poláskať a potešiť aj v prípade chvíľkového neúspechu. Kto iný?

Voľný deň

Voľný deň

Čo je voľný deň pre workoholičku? Zaručene začne:
- prepierať v rukách drobné kúsky bielizne
- piecť koláč (keď už mám to voľno, urobím deťom radosť)
- v pokoji vysávať celý byt
- lúštiť krížovky – ale na čas! (prekonám svoj rekord?)
- robiť si starosti o svoje zdravie (každú polhodinu si zmeria tlak, preštuduje na internete diagnózu, ktorú si práve vsugerovala, zistí, že má všetky symptómy, celá nešťastná zje aspoň štyri tabletky)
- ukladá vypratú bielizeň
- žehlí nevyžehliteľné kúsky
- číta svoje memoáre
- píše svoje memoáre.
VOILÀ!


štvrtok 15. septembra 2016

Trápenie aj radosť

Trápenie aj radosť

Občas mám taký silný pocit, že to s nimi nezvládam. Že u nich nemám žiadnu autoritu, rešpekt, že ma vôbec neposlúchajú. Ako napr. minulú nedeľu. Sofia s Dominikou v kostole šantili a ja som ich nedokázala utíšiť. Keď im pri udeľovaní „krížika“ pán dekan povedal: „V kostole musíme byť dobré“, cítila som sa pod psa.

Ešte v ten večer ma však Sofia potešila, keď mi povedala takmer celé „Verím v Boha“. Naučila sa to sama.

Chválili sme sa dedkovi, ako to vieme. Ibaže Sofinka zatiaľ memoruje mechanicky, nerozmýšľa o tom, čo hovorí. I stalo sa, že namiesto "verím v spoločenstvo svätých“ povedala „v spoločenstvo hriechov.“ Opravili sme ju: „v spoločenstvo svätých a v odpustenie hriechov!“

Odkedy začala chodiť do školy, badáme, že sa jej prudko rozvíja intelekt. Hocikedy tresne veľmi trefnú poznámku, používa širšiu slovnú zásobu. To by som mala za ňou chodiť so zápisníkom v ruke. Na druhej strane, je to stále hravé dieťa, ba veľmi hravé: hojdačka, pieskovisko, preliezačky, šmýkačka.

Andrej sa po tretíkrát od prváku zaľúbil, lepšie povedané, prvé dve tajné lásky „pustil k vode“ a zadíval sa do Laury. Aj uňho badám pozitívny progres: lepšie si zapamätáva učivo, je bystrejší. Zaiste k tomu prispieva pohyb na čerstvom vzduchu, šikovní kamaráti a kamarátky. Keď však vidím nejaké negatívne vplyvy, snažím sa to prekaziť. Neviem, či ho uchránim, asi ťažko, lebo mu nemôžem behať za pätami, ale čo môžem, to urobím.

No vidíte: pred chvíľou som nariekala, že pri Sofii výchovu nezvládam, teraz sa chválim, ako usmerňujem Andrejka. Život je hojdačka: raz si hore, raz dole: úspech sa strieda s neúspechom.

Ešte jeden postreh: naša ulica ožíva džavotom detí. Prestala byť "geriatriou". Maličké ihrisko dokázalo pritiahnuť decká z ulice aj okolia. Aj keď nemáme lavičky - schválne, aby na nich neposedávali bezdomovci a opilci, predsa je veselo. Mamičky si položia na trávu deku, po ktorej lozia najmenší. Chlapci kopú futbal "ako za ligu". Malý Filipko sa vycikal do piesku. Neva. V noci tam chodia mačky. Psíkovia, mačičky, či malé detičky - všetko je príroda. Kvietočky, trávičky, žihľava aj vysmiate detské tváričky.

sobota 10. septembra 2016

Pikantné

Pikantné

Andrej: - Babka, čo je to kondóm?
Moja odpoveď bola vágna, hmlistá, neistá. Rozhodne nie biologicky a vedecky presná.

X

Sofia: - Babka, povedz „keks“.
- Keks.
- Daj si s dedkom sex.

X

Sofia: - Babka, Andrej/Rasťo/Vanesa/Filip povedal/zahrešil, chceš počuť ako?
A už sa mi skláňa k uchu, v očiach výraz zdanlivého pohoršenia premiešaného s dávkou radostnej pikantérie, a zašepká mi to slovo.

X

To si pamätám, že prvá vec, ktorú naučili v škole spolužiaci jedného môjho bratranca-jedináčika bola, že sa nepovie „pipík“, ale „k...t“.

X

Jednému dievčatku na otázku, čo je „klitoris“ odpovedala teta: „To je po latinsky „lakeť“.
Na druhý deň v spoločnosti dievčatko zvolalo: „Áu, to bolí! Buchla som sa o klitoris!“

X

Útlocitnejším čitateľom sa ospravedlňujem. To viete, vtipy rozdeľujeme na dve kategórie: dobré a slušné. Inak detičky nasávajú vedomosti z okolia všetkými pórmi, to je nám jasné!



utorok 6. septembra 2016

A predsa sú medzi nami!

V prváckom šlabikári sa pomedzi kresby veselých detičiek vyskytuje aj kresba veselého mimozemšťana - aspoň 20-x!
Pekné, že ICH uznávame a ideme IM V ÚSTRETY!

Anjelíčka strážneho tam však nenakreslili...

pondelok 5. septembra 2016

Zbohom leto, vitaj škola!

Pobaliť všetky vrecúška, všetko 2x, pomohla som s telocvikom, tatík balil výtvarnú – do krabice od topánok zabalil všetky farby a farbičky, zásteru, štetce, plastelínu, všetko malo byť označené menom, zabalil Sofinke knižky a zošity, dokúpil prezuvky, potom šiel do ZUŠ-ky, mal čo robiť do večera! A ešte sa učil s Ajom – čakajú ho vstupné testy.
Sofi bola spokojná a hrdá prváčka. Napriek celodennému dažďu sme prežili pekný, slávnostný deň.
Aj posledné dni prázdnin boli super. V Kremnici na „gagoch“, s Dominičkou na výletoch, na kupku aj v bazéne, banícke múzeum a mincovňa – všetko bolo poučné a fajn. Menšie nedostatky bledli popri dobrých zážitkoch.
Počasie žičilo do posledného augusta – Sofia sa na ihrisku hojdala ako divá, Ajo robil v piesku kotrmelce – no a 1. septembra začalo liať, prší doteraz, ale vraj má byť pekné babie leto.
Sofi má zajtra narodky, sľubujem jej lyže. Však do zimy je ešte ďaleko, nemusí ich mať hneď.

Zábavné momenty:
- sledovať decká v bazéne z hotelovej izby pomocou priemyselnej televízie (pravda, stále boli s dospelákom),
- robiť si srandu z francúzskeho šéfkuchára, ktorý varil výborne, ale porcie boli mini, predstavte si na večeru maličký kúsok mäska uprostred veľkého taniera, občas k tomu šalát, ale zemiaky nie – senzi návod na schudnutie,
- dobré jedlá cez obed v rôznych reštauráciách po ceste plus pivečko nealkolečko,
- športové výkony mojich troch vnúčat,
- dedove šoférske schopnosti, samozrejme, že „nepotreboval“ navigátor, hlavné, že sme po menších peripetiách došli do cieľa,
- večerné pozorovanie hviezd na lúke,
- Banská Štiavnica krásna vo svojej dezolátnosti
- stred Európy je vraj diskutabilný, ale mohli by to byť Krahule,
- dávať pozor na dve detičky po celý deň, nepretrhla som sa však, lebo sme na to boli traja,
- teraz bude horšie, dozerať na domáce úlohy a učenie, hudobka 3x do týždňa plus Ajov gitarový súbor. Sofia preskočila prípravný ročník, ide do prvého. Len aby zvládala teóriu so staršími deckami – bude viac učenia doma. Presvedčím sa, čo je to „chodiť niekam ako na klavír“ - budeme doslova pravidelne a často chodiť na klavír!

piatok 19. augusta 2016

Naše poklady

Ráno ma zobudil hurónsky rev. "Čo je?" Vyskočila som z postele. Stalo sa niečo dievčatku? Áno. Ale dobré. Bol to jasot, prejav obrovskej radosti: "Babka, babka, poviem ti ŠŤASTNÚ SPRÁVU! Už montujú hojdačky!"

A od tej chvíle sa hojdá. Hrajú sa aj ináč: bicyklujú, Ajo kope do lopty ako za ligu, ale hojdačka, to vám je niečo pre Sofiu!

x

Andrejko so mnou ležal na posteli. Spomenula som, že sa potrebujem osprchovať po ceste vlakom. A on na to: "A potrebuješ aj depiláciu. Fakt!"

x

Modlia sa so mnou ruženec, po desiatku každý večer. Ružence som im priniesla z Medžugoria. Včera bol Ajo z behania unavený "na odpadnutie", len sa hodiť do postele. Ale prišiel k nám do spálne, keď sme sa so Sofinkou modlili a trochu ševelil ústami aj on.

streda 17. augusta 2016

SÚČASNOSŤ

UMELECKÁ KAVIAREŇ

V umeleckej kaviarni si uľaviť
pod dlhej dobe zdržiavania!
Široko-ďaleko jediné vécé.
S očami otvorenými doširoka
obdivujem po akte
UMELECKÉ AKTY.

X

SKON MÚČNEHO MOĽA

Chutila múka,
chýbal dezert.
Sladká vôňa láka
nášho kvázi vtáka.
Láka zradný, skoro nový
pásik feromónový.

Sladkého cukru prídel
VYSTRIEDAL
zúfalý trepot
molích krídel.

X

BOLESŤ HLAVY

Dutá, tupá, pálčivá,
tichá, nástojčivá.

Bim-bam! Bim-bam!
Z diaľky ti znie nová
pieseň Orfeova.

Sú to zvláštne pocity
dosiaľ nepoznané.

Migréna?
Menštruačná bolesť?
- Cítili len cintľavky.

Teraz krutá realita
klope na dvere.

Lepšie povedané: NA MOZOG.


SÚČASNOSŤ

Zbohom, chúťky,
radovánky – vale!
Vitaj, diéta!
Na zdravie hľaď stále!

Život stráca miazgu,
esprit, zábavu.
Nadrogovaná liekmi
len sa chytám za hlavu.

nedeľa 14. augusta 2016

Narodky

Krásny augustový deň mi hneď zrána pokazil vnuk Andrej. Škaredo klamal. Ten zlozvyk, tú hnusnú neresť musím z neho vybiť, ak bude treba, aj palicou!
Manžel mi dal peniaze, vraj kúp si niečo na seba.
Od detí darčeky neočakávam. stačí, že dcéra ma v Bratislave dvakrát prichýlila, keď som cestovala do zahraničia, a že synovia pomáhajú s varením a zaváraním, čím ma hodne odbremeňujú a ja môžem v nedeľu doobeda napríklad klepkať do počítača.
Môj výlet v Chorvátsku a Bosne bol pekný a akčný.
Medžugorie: super atmoška na kopci, dole však tvrdá komercia - stánok na stánku, ruženčeky, obrážteky a pod.
Zaton: super penzión, večera v reštaurácii na brehu mora, morská vodička nádherne teplučká. Ale v ZATONE som takmer UTONULA! Nádherne teplá morská voda sa mi stala zradnou, keď som spanikárila, že necítim dno, začala som sa trepať a volať o pomoc. Musím podotknúť, že chorvátske zdravotníctvo je na dobrej úrovni. V prvom rade ďakujem Panne Márii, že ma zachránila!
Dubrovnik: prekrásne historické mesto, skutočne som pookriala na duchu. Obed pri mori, pod hradbami. Stánky so suvenírmi, malebné obchodíky. A opäť letisko.

Som doma, mám ťažkú úlohu: pomôcť s výchovou dvoch beťárskych detičiek. O tretie je v Bratislave dobre postarané. Dominika je silno naviazaná na mamičku, moju drahú dcérenku. Monika je ozaj výborná: manželka, matka, pedagogička, gazdinka, a ešte k tomu všetkému aj chodí do práce a zarába peniaze. Uvedomujem si, že musím Sofinke aspoň čiastočne nahradiť matku. Aj ona to cíti. Keď som pricestovala, objímala ma, vinula sa mi okolo stehien ako liana, povedala, že ma má rada, brblala čosi také, že nechce, aby som zomrela. Je to zlatúšik.
Andrej začína byť kritický. Voči mojim kilám, môjmu výzoru, a to priehľadné klamstvo! Výchova začína byť ťažký oriešok!

sobota 6. augusta 2016

Pred cestou

Po dlhšej dobe letecky! Po roku k moru! Po veľmi dlhej dobe na pútnické miesto!
Zvládnem to? Stretnem sa s bračekom? Nohy vydržia? Bude stačiť občiansky?
Nespadne lietadlo? Nezajme ma nejaký šialenec? Nenastraží bombu?
Nuž, to všetko je neisté. Hlavné dôverovať v toho tam hore, obrniť sa trpezlivosťou,
spapať jednu tabletku proti bolesti - a poďho na cesty!
Porozprávam po návrate. IF...

pondelok 1. augusta 2016

Taký život

Taký život sa mi páči:
feferónky v kvetináči
a v záhrade paradajky,
sčerveneli - radodajky.
Rady sa nám dávajú,
sladkú šťavu núkajú.
slnko im dá zrelosti,
vitamínov hojnosti.
Polka leta za nami,
Dovolenka pred nami.

Susedka:
- A kto u vás maľuje, Sofinka?
Sofinka:
- Všetci!

Spoločne tu trčíme,
robíme aj trpíme,
výsledky sa dostavujú,
deti krásne rastú,
a ich úsmev a ich pôvab
prispievajú k šťastiu.

nedeľa 24. júla 2016

Piesok, lopta, bicykel

Na pieskovisku je fajn. To, čo dospelým vadí, deti priam milujú. Sedia na drevenej ohrádke, zahrabávajú si nohy až po kolienka, robia koláčiky, tunel pre autíčka, dievčence si ľahli na chrbát, rozkročili nôžky, prinožovali a roznožovali a zároveň rukami upažovali a vzpažovali, cvik sa nazýva "anjelik", efektný je na snehu, na piesku je to pre detičky zaiste fajn, len dospelí majú trochu mrzutosti, lebo decká majú piesok po celom tele, aj vo vláskoch. Sofia s Dominikou nechceli z piesku domov ani keď začalo pršať, na môj argument, že zmoknú, sa dožadovali dáždnika v domnienke, že tak im dovolím ostať na piesku. Andrej využíval pieskovisko ako doskočisko pre skok do diaľky.

Lopta je Andrejkov život! Futbal ho nesmierne baví, nie je super nadaný, ale snaží sa a robí to rád! Na trávniku s jedným siedmakom, keď má ten čas, alebo aj s inými chalanmi, ak sa pritrafia, by kopal do súmraku. Ak sa nikto nepritrafí, kope si sám. Raz pred nami vykopol loptu na vysokú borovicu, sňal mu ju tatík, ktorý si aspoň preopakoval lozenie po stromoch z mladosti. Keď zas inokedy vykopol loptu na rovnú strechu garáží, šiel mu po ňu obetavý sused. Dostal sa k nej tak, že si najprv stúpol na strechu svojho auta, potom sa vyšvihol na garáže. Ešteže veľa neváži! Je to lesný ochranár a turista. Andrej sledoval aj majstrovstvá v telke, zbieral nálepky futbalistov a lepil ich do albumu.

Dedo učil Dominiku bicyklovať bez pomocných koliesok - dievča robí pokroky. Vlastne všetky moje vnúčatá vedia bicyklovať, korčuľovať, Sofi aj lyžovať, začínajú plávať. Hovorím to s hrdosťou, lebo ja osobne som športové drevo.

No ale už musím prestať ťukať, lebo dievčence si zmysleli maľovať a Dominka používala fixku tak vehementne, že má zelený jazyk aj zúbky, hádam jej to idem nejako vypláchnuť. Ahá, už to za mňa urobil Andrej, je zlatý.

štvrtok 21. júla 2016

Aká je Dominika

Aká je Dominika

Vytrvalá

Prešla 10 km, z toho 5 hore kopcom, 5 dolu, a ani kúsok ju Juro neniesol.

Milá

Už Jurka nevolá „ujo Juro“, ale „Jurko“.

Slušná

- Babka, mazaj pre kolobežku!
- Dominika, ako to rozprávaš? Hovorí sa „prosím“!
- Prosím ťa, babka, mazaj pre kolobežku!

Srdečná

Darovala Sofii svoju novú plyšovú hračku.

Malá diplomatka

- Dominika, kde je lepšie: v Dubnici alebo v Spišskej Novej Vsi?
- V Brátislave!

nedeľa 17. júla 2016

Prší

Prší

Čo s deťmi na prázdninách, keď vonku prší? Vymýšľam hry, drobné práce, zábavné aktivity. Vcelku sa darí.
Aj navarím, aj si pospím. Zabudla som podotknúť, že mi pomáhajú dedo a tatík.
Máme nežné mená: tatík je "ňaňo", dedo je "niňo", ja som len nedávno dostala meno "ňaňa" (takmer som poskočila od radosti), a vraj Miško bude "ňoňo".
Čosi úporne vysvetľujem Andrejkovi. Andrej: "Babka, NEDRAMATIZUJ!"
Andrej namaľuje obrázok, Dominička dostane za úlohu vymaľovať ho. Slnko je žlté, auto červeno-zelené, obláčik psychedelicky hýri farbami - a okná na domčeku sú začiernené ("pravý Adams!" - konštatoval Jurko).
Pri hrách sa chvíľu hrajú svorne, potom sa dvaja spolčia proti tretiemu, pričom zostavy sa obmieňajú, je to pestré.
Dominika má dobrú fantáziu, vie hádať hádanky, rozprávať vtipy, spievať pesničky.
Keď som unavená, dávam im hry "z postele": ja ležím, ony hádajú hádanky, skrývajú plyšáky, vymýšľajú príbehy. Činnosť v spálni vydrží maximálne hodinu, potom sa žiada obmena.
Vypytovať sladkosti vypytujú, ale nie vždy dostanú. Napr. v mrazničke je nanuková torta, už-už som ju šla krájať, ale vtom ma Jurko zhatil: "Sofia ju nemôže! Takže nedostal nikto.
Prestalo pršať! Poďho do čižmičiek a na chvíľu von!Som zvedavá, v akom stave sa vrátia, do ktorej kaluže Sofia spadne tentoraz.

piatok 15. júla 2016

Full house

Full house

Je to skvelé, leto je fajn, len ty, baba, kmitaj! Na chvíľu nás bolo deväť. Jedli sme tak, že poniektorí dospelí si nenápadne odniesli misku do izby a tam svoju porciu zhltli.
Teraz je nás „iba“ sedem. A máme tu povestný Spišský trh.
Sofia priehľadne zahovára: „Kým pôjdeme do trhov, ten, kto si chce zahrať „Vyšník mení“, nech zdvihne ruku!“ Dedko nereaguje.
Dominika: „Dedko, no už poďme na tie kolotoče!“ Dedo: „Počkaj trochu.“
Andrejko: „Dedko, dedko, na trhu majú dres Messiho!“ Dedo: „Ten ti kúpi tatík.“

Keď im dedko splnil najakútnejšiu potrebu povoziť sa na kolotoči a dať si zmrzlinu, ktorú vďačne zapili „ľadovou drťou“, išli sa ešte rozšantené pohrať pred činžiak. Podotýkam, že v noci a ráno výdatne popršalo, tak som ich vyzývala, aby sa vyhýbali mlákam. Márne. Sofia sa šmykla a spadla do blatistej kaluže! Vôbec ma to nepotešilo. Prekrásne svetlé tričko s nápisom „Pretty Little Me“, čo by sa dalo preložiť asi ako „Krásavienka“, som odpierala pol hodiny, sandálky šli hravo, legíny, gaťky a ponožky som namočila do NAMA a potom asi 5-krát prala, voda bola stále čierna. Loptu ste si zabudli vonku! Vyzriem z okna, a už ju drží v ruke jeden zdatný rómsky mladík. „Necháš tú loptu!“ kričím naňho. „Ale šak ja nič“, vyhovára sa a púšťa loptu z rúk.

Dievčence sa rady vykúpali, kúpu sa rady, aj na kúpalisku.

Predvčerom im Monika urobila v pieskovisku tunel pre autíčka, objavili pôvab nôh zahrabaných do pol lýtok, potom doma som im kázala sa vyzuť pri dverách, aj tak bolo piesku všade.

A dnes ráno omrviniek z desiatich rožkov, musela som vysávať.

Miško doniesol z lesa huby, urobíme polievku, dúfam, že sú jedlé. (tvrdia to dvaja členovia rodiny). Ak by som niečo fakt nechcela zažiť, tak je to výplach žalúdka. Ako druhý chod budú palacinky, už aby som začala vyrábať, hoci deti šli s Jurkom do trhov, tak asi nebudú tak skoro hladné. Aspoň stihnem.

Palacinky upečené, polievka sa varí, deti došli z mesta domov – šťastný úsmev v tvári!

Andrej dostal dres Messiho. Dominika si obliekla po šatočkách dres Hamšíka – napodobňuje staršieho bratranca.

nedeľa 10. júla 2016

Nedeľný obed

Nedeľný obed eňu-ňu-ňu.
Všetci sa na ňom podieľame.
Aj mäsko, aj prívarok máme.
Leto je vzácny milý hosť.
Za oknom zeleň prebujnelá.
Sadáme si za stôl rodina celá,
je nás veľa, je nás veľa,
je nás krásne dosť.

Kapustový prívarok ako od babičky
uvarila Monička.
Privial nám spomienky
na dávne chvíle.
Na drahú mamu,
často tak samučičkú-samu,
my deti vo svete
rozlietané.
Na drahú mamu!

Vzácna chvíľa pohody
v lone matky prírody. Otvorím okno
– a mám les!
Vyrástli borovice do výšky,
ktoré môj syn preskakoval ako maličký.

Žijeme si tu sťa v raji.
V malom meste v borovicovom háji.
Nerušia nás kapustové prdíky
našej milej Moniky.

Rodina vzácne pokope
kolo nedeľného stola.
Vonku je letne a nám je vzletne,
pohoda by bola.

Po koláčoch z cukrárne
sa detičky rozihrali.
Veselo, vrúcne, naozajsky.
Dievky sa pasujú do roly
raz doktorky, raz predavačky.
Andrejko s nimi.
Zabudli sa biť.

A už aj hor´sa na bicykle!
Poďmeže mládež „vyvenčiť“!
Ide sa k pradedovi
(daj mu Pán Boh zdravia).
Pohrať sa v záhrade
a so šteniatkom Belou.
Ja zdolávam hŕbu riadu
s ľahkosťou a vervou.

Zabudla som pripomenúť,
že som si aj pospala.
Ale už som opäť hore
a pracujem.
Tralalá!

piatok 8. júla 2016

Veselá diéta

Veselá diéta

Dobrý prostriedok na schudnutie: nosenie tučnučkej Sofinky po Slovenskom raji, keď kilometre pribúdajú. Bohužiaľ, nosil ju ocko, ktorý je taký štíhly, že keď ho uvidela mužova sesternica z Moravy, zahlásila: „Bóže, ten je hubenej! Hned bych mu dala deset kilo.“ Sofiu by mal nosiť ujo Mišo, ktorý má takú tú „chlapskú nadváhu.“ (Nebol na výlete). Našťastie Miško je vysoký a fešák, jemu všetko pristane. Napriek tomu sa dal na diétu. Začína 5-dňovú očistnú kúru na zeleninových šťavách a ražnom chlebe.
Včera sme zažili veselé chvíle pri telke, keď Mišo zo žartu dobiedzal do Sofinky, že je chutnučká, že ju ZJE! Sofia sa ohradila: „Nesmieš ma zjesť, lebo ja som mastná!“ a hneď na to: „A ty máš diétu!“ Všetci sme sa smiali, aj Sofinka, ktorá to celé zavŕšila poznámkou: „To bol „záder“!

Nuž ale Sofinka má zdravotné problémy, ktoré detská gastroenterologička rieši tabletkami, zákazom jesť sladkosti a zavedením bezlaktózovej diéty. Spočiatku som mala problém, čo uvariť, potom sme zistili, že jestvuje bezlaktózové mlieko, tvaroh, syry, jogurty, takže to ide. Dievča je zlaté. Keď ju niekto ponúkne čokoládou, „dôležito“ sa ohradí: „Ale ja NESMIEM čokoládu, lebo je z kravského mlieka!“ Bokom so smutnou tváričkou: „Ale ja mám čokoládu tak rada!“ Teraz má svoje mliečko „Lakto mínus“. Horšie je to so sladkosťami, ktoré miluje. Cukríky skrývame, vydeľujeme deťom po jednom.

Andrej sa rád napapá, pritom je bledý a chudý. Rýchlo rastie. Aj dosť športuje. Taký futbal človeka iste unaví! Jeho častá veta: „Babka, som hladný!“ Má rád pikantné veci, uprednostňuje salámu pred šunkou, francúzsku horčicu pred slovenskou. (Nechcem však, aby mal v budúcnosti problémy so žlčníkom a pod, preto som prestala kupovať štipľavú salámu a francúzsku horčicu, hoci naši chlapi to majú radi). Samozrejme, miluje aj sladkosti. Včera mu dal otec čokoládu, ale Sofinke nie. Tá sa rozrevala. Utíšili sme ju cukríkom a ovocným nanukom.

Pýtate sa: „A čo babka?“ Odpovedám: „Ááále, ale, ale… Schudnúť je ľahké. Viem ako na to. Aj som to raz dokázala. Lenže práve v tejto chvíli sa mi nechce! Potrebujem ENERGIU, potrebujem VZPRUHU, aby som dokázala ťahať loďku života, ktorá uviazla v bahne tučného jedla!

pondelok 4. júla 2016

Deti v lete

Deti v lete

Po pažiti pobiehajú,
veselo sa tvária,
futbal, skejtbórd, bicykel
cudzie slová dávno naše,
veľmi milé, krátia chvíle.
Pime z letnej čaše!


Sofia vo vode

Pohľad šťastia v prírode:
naša Sofi vo vode.

Cez prestávku

v hraní:
Andrej brnká Metallicu,
Sofi zahrá „Tanček“,
pookreje babka pri tom,
ba aj dedko-starček.


Chvíľami

sa cítim zdravá.
Umývam okná,
periem, varím.
Tie činnosti potrebujem.
Tak nech sa nám darí!


Malé nezdary

Zmrzol úsmev na tvári?
Malé letné nezdary:
odreté kolienka,
pod nohy hádzané polienka.
Nepodrástol koláč?
Vykypela kaša?
To nič!
Neprestáva hravo kypieť
nášho žitia čaša.

sobota 2. júla 2016

Citáty o deckách

(s mojím komentárom). Vybrala som ich na spestrenie, aj na poučenie.

Citáry o deckách
(s mojím komentárom)

Matka přistihla Pepíčka od sousedů jak si hraje s Máničkou na doktora. Popadla ho za ucho a šla si k sousedům stěžovat. Sousedka to hájí: "Ale to je v jejich věku normální, že chtějí mít první sexuální poznání." "Kdo mluví o sexu, on mý dceři odoperoval slepý střevo!"

- je to brutus! A veľmi nepravdepodobné.

Trestáme děti, když lžou, ale hrozně je mlátíme, když řeknou pravdu v nepravý čas.
(Oldřich Fišer)

- to je fakt. Deti sú krásne čisté tvory, úprimné a nevinné, nepochopia ľstivé polopravdy.

Byl jsem od počátku zázračným dítětem. Všichni o mně už od dětství říkali, že to bude zázrak, když ze mě něco bude.
(Paul Cézanne)

- staré, ale dobré! Výrok môže použiť nielen Ander z Košic, ale aj ktorýkoľvek bežný Slovák.

Děti jsou naše radost. Vedle toho se člověk z vlastní zkušenosti přesvědčí, že genialita je dědičná.
(Alexi Andrejev)

- toť svätá pravda! Vo svojich deťoch aj vnúčatách sa vidím, sú to malí géniovia! Ba v mnohých smeroch sú ešte geniálnejší, než ja!

Člověk nemiluje děti, protože jsou to děti, ale zamiluje si je skrze náklonnost, která vzniká při jejich výchově.
(Gabriel García Márquez)

- i tento citát môžem potvrdiť. Vnúčatá vychovávam, prežívam s nimi ich malé úspechy aj nezdary, a popri tom ako sa vyvíjajú, milujem ich čoraz viac!

Žádné dítě není tak roztomilé, aby matka nebyla šťastná, když konečně usne.
(Emerson)

- aj s týmto citátom vrelo súhlasím!

Hlavní otcova povinnost vůči dítěti je účastnit se při jeho početí.
(Václav Dušek)

- tak tomuto je hovorím „blbý fór“!

Kdo dal život dítěti, stává se jeho dlužníkem.
(Fabre)

- duchaplný citát. Nielen dať život, ale aj vychovať sme povinní tie malé vtáčatká. Je to ťažké, to je fakt, často pritom padáme od únavy, ale musíme ísť ďalej!


utorok 28. júna 2016

Predposledný deň

Predposledný deň


Šaty s rybkami
mierne vyrastené,
pestrý klobúčik.

V rúčke ľalie,
čo vypestoval dedo
pred naším domom.

Deti, ľalie.
Moment prchavej krásy
skoro pominie.



Zprázdninieva sa


Odovzdať učebnice,
do školy pískajúci.

Hoc ešte krátke nohavice,
už s prvou láskou v srdci.


Gitara a klavír


Ajkova gitara má fajnové ženské meno.
Má k nej priam citový vzťah.
Sofinkin klavír je vždy otvorený,
keď sa jej zachce, vyhráva.

V sobotu sa predviedli
pred návštevou z Moravy.
Potlesk, slová chvály, so Sofiou nôtili
české pesničky.
Noty od českých autorov
(„Co Čech, to muzikant“),
dobre zladený neskorý večer
po rodinnej oslave.
Prepáčte, milí susedia,
ak sme vám zobudili dieťa!

pondelok 27. júna 2016

Anglicko a EU

Anglicko a Európska únia

EÚ, kedysi pre nás taká nedosiahnuteľná, naša chiméra, náš sen! Dnes – sme tam, ale ostatní si nás nevážia, najmä nafúkaní Angličania.
Ešte za totality jeden anglický lektor na seminári pre učiteľov angličtiny zahlásil: „Vy sa do EÚ dostanete ťažko, lebo EÚ je klub bohatých krajín - „rich countries´club“. Urazil ma.

Anglicko! Môj niekdajší sen! Túžba tam vycestovať znamenala ochudobnenie vlastnej rodiny.
Ja na tri týždne do Bournemouthu za 25 000,- Sk, a muž s deťmi na Čingov za korunu na osobu a deň. Mladí účastníci letného kurzu hovorili v triede: „Celé prázdniny som šetril, aby som sa dostal na tento kurz!“ Ja som si pomyslela: „Celý život som šetrila...“
Chalani z Talianska na mňa pokrikovali: „Czechoslovakia! Jan Palach!“ (Bolo to v 80-tych rokoch).

V súčasnosti syn nedávno pracoval v Bournemouthe v hoteli, aj v reštaurácii priamo pri mori. Dobre mu platili, ale v hoteli mal nevýhodu, že robil iba nočného recepčného (vydržal niekoľko mesiacov) – a v reštaurácii zažil ťažkosti s dýchaním, zdravotné problémy sa opakovali, preto dal výpoveď a vrátil sa na Slovensko. Zhodou okolností tesne pred Brexitom.

Vo svojom odbore dnes ťažko nájde zamestnanie, berie už čokoľvek, aj keď za menej peňazí ako v Anglicku, hlavné, že doma má zázemie, priateľov, lekárov, našu prírodu, jednoducho prostredie, v ktorom môže existovať ako človek.

Trochu sme zažili Anglicko, dávali nám pocítiť, že sme niečo menej ako oni, pričom oni neboli na vyššej úrovni ani duševne ani telesne, ani morálne, boli jednoducho nafúkaní, uzavretí až nepriateľskí, hlúpo snobskí, vôbec sa nevedeli baviť, pokiaľ sa neopili.

Zažila som aj priateľskejších Angličanov – v Bruseli, tých pravdepodobne zmenilo európske multikultúrne prostredie. Čo bude s mojimi kolegami z anglického prekladateľského oddelenia? Stratia prácu? Ktovie. Držím im palce, lebo boli fajn.

sobota 18. júna 2016

Smelé plány

Smelé plány

Nežer!

Organizmus vysiela SOS. Ale ide to ťažko. Napríklad ťažko odolať kulinárskym špecialitám môjho syna: vynikajúce je jednoducho všetko, čo uvarí. Má však niekoľko „vychytávok“, napríklad svoju „taliansku omáčku“ k cestovinám alebo špagetám, fazuľovú polievku, mäsko s tarhoňou, kurací perkelt, prívarky, rezne, sviečkovú, no slovom, všetko.
Včera si Sofinka pýtala špagety trikrát – na obed, na olovrant a na večeru, štvrtýkrát si nepýtala, jednoducho dedkovi „kradla“ z taniera.
Dá sa pri takých dobrotách schudnúť? Ťažko. Ale musím. Aby som sa mohla lepšie pohybovať, A aby sa artróza nešírila tak rýchle, aby som nemusela vyťahovať maminu paličku z kúta. Zatiaľ ju nepotrebujem. Ale chodím ako kačka, občas sa zapotácam ako opitá, a bolesti v členkoch sú také intenzívne, že sa mi podlamujú nohy. Mala by som obmedziť večere, nočné „vykrádanie“ chladničky, pivo.

Soľ z Mŕtveho mora

som si začala dávať do kúpeľa. Pomáha! Rozhodla som sa večer si máčať nohy vo vodnom kúpeli a raz do týždňa sa v tej soli celá vykúpať.

Viac pohybu

Poznáme pohyb povinný a nepovinný. K povinnému pohybu patria všetky „ľahučké práce domáce“, predpieranie, pranie, vešanie, žehlenie, upratovanie, vysávanie, umývanie riadov atď. Mám aj okrem toho pohyb? Áno. Behanie za deckami, chôdza, prechádzky na cintorín a späť, ľahšie cviky, „výlety“ do mesta, napr. do banky, pre chleba, do zelovocu, do mäsiarne, do LIDLu. Treba však podotknúť, že jeden výlet sa u mňa musí vystriedať s krátkym spánkom alebo aspoň posedením pri televízore. Nevládala by som sa pohybovať celý deň bez prestávky, chodiť dlhé trate alebo napr. manuálne pracovať. V tomto smere som odpísaná. Takže iba v rámci možností. Uvidíme, ako pomôže diéta a soľ z Mŕtveho mora.

X

V súvislosti s chudnutím mi napadli vtipy, ktoré ma vystihujú:

Na návšteve vyzýva domáca pani susedku:
- Ná, suseda, šak jedzte!
- Šak jem.
- Šak jedzte!
- Šak jem.
- Vy nejete. Vy žerete!

X


- Drahý, kúp mi tieto šaty z výkladu!
Manžel pozrie na cenovku a zahlási:
- Dobre. Ale ten strih! Uvedom si, že v nich budeš vyzerať ako podsaditá staršia dáma!


X

No a poviedka Williama Somerseta Maughama „Luncheon“? Ako kedysi jeden mladý chudobný študent pozval ženu do reštaurácie, tá si vyberala najdrahšie jedlá, čo ho takmer finančne zruinovalo, a potom ju stretol po niekoľkých rokoch – a dostal satisfakciu, lebo vážila takmer sto kíl? (Ono je to v librách, čudácki Angláni, ale každý pochopí pointu).

X


Dve tučné dámy si obzerajú svoje fotky v plavkách.
- Ty, Dara, nevyzeráme na nich dosť tučné?
- Hej, čo budeme robiť, Mara? Začneme chudnúť?
- Ále čoby! Prestaneme sa fotiť!

X

No, no, len aby to nedopadlo ako v tej štatistike, že tuční ľudia sa párkrát zadusili, keď – čo myslíte? Keď sa prejedli? Keď jedli hltavo?
Čoby! Keď sa pokúšali zaviazať si šnúrky na topánkach!!!

štvrtok 16. júna 2016

Koniec školy

Koniec júna, koniec školy

Záverečné písomky, záverečné koncerty,
vzduch už rozvoniava prázdninami.
Tešíte sa? Aj my s vami!
No a hlavne fafrnkovia a fafrnky!
Od radosti im štice poskakujú,
oči sa lesknú,
úsmev od ucha k uchu,
ústa vydávajú neidentifikovateľné zvuky
ako šelmy z pralesa.
Ajo bol síce včera večer unavený
(písomky, hudobka, úlohy, futbal),
privinul k sebe macíka Bibíka
a zahlásil, že chce svoju posteľ.
Ešte predtým zjedol asi päť chlebov
so salámou a vypil hektoliter vody.
Sofia mala tiež hudobku a potom
sa doma hrala, lebo pršalo,
objavila som pre ňu super jedlo,
müsli s jahodami, zalejeme jej to
bezlaktózovým mliekom a
zohrejeme.
Obľúbila si aj vajíčko na mäkko,
ktoré vie inteligentne spapať
z kalíška na vajíčka.
Večer mala stolicu a víťazoslávne
všetkých volala:
KAKALÁÁÁ!
Tak sa tu hráme, deň za dňom,
striedame slzy, smiech,
nech bude už len smiech,
aj babka s dedkom po ňom túžia,
nech bude už len smiech!

X

Sofinka bola so škôlkou v ZOO.
Pýtame sa jej: - A čo ste tam videli?
- Dvoch leňochov.
Zasmiali sme sa: Jeden sa volal Andrej a druhý Sofia?

X

Andrej priniesol z matiky - opakovacieho testu dvojku,
toť úspech!

X

Prečo sa rozmaznávam, dávam im sladkosti, aj keď napr. Sofii škodia, a kupujem im hračky?
Babky sú už také.

X

V júni nám krásne zapadá slnko v detskej izbe. Ak si ešte k tomu primyslíš, že o chvíľu pôjdu spať, dostáva ten západ slnka body navyše, „ešte vyššiu úroveň“ (povedal Andrejko).

X

Prečo neašpirujem na nejakú prácu počas predsedníctva Slovenska v EÚ? Z viacerých dôvodov, ale jeden je principiálny: nebudem zastupovať TÚTO VLÁDU!!!










nedeľa 12. júna 2016

Veselé ráno

Veselé ráno

sa malo vyznačovať čerstvými chrumkavými rožkami, ktoré som napiekla včera večer podľa youtube, lenže akomak sa mi to vymklo z rúk, výsledok sú ploské podlhovasté kamienky príšerne slanej chuti a nepomohlo im ani vysmaženie vo vajíčku, preto som sa ponáhľala do pekárne nakúpiť pečivo od odborníkov, hodila som na seba nové žiarivočervené tričko s bielym nápisom „Couture de Paris“, ktorým som sa potom chválila pred synom, čakajúc, čo mi povie, iba chvíľku rozmýšľal, potom povedal: „melón“, detičky papali pečivo z obchodu, veselo štebotali pranierujúc moje rožky a Andrejko zjednával, aká najhoršia známka z matiky bude ešte prípustná na to, aby dostal za vysvečko vytúžený darček, Sofii sa nechcelo vstať z postieľky, na moje pobádanie, že ju čakajú kamarátky zo škôlky, ktoré sa s ňou chcú hrať zahlásila, že nech prídu k nej do postele, že tam sa budú hrať, našťastie je ocinko doma, ten ich vypraví, ja som iba pripravila vecičky na oblečenie v štýle EURO 2016, Sofia svoj „outfit“ zdokonalila pravým rukávom vyhrnutým po lakeť a ľavou nohavicou vykasanou po koleno a už idú zvesela, uvidíme, či u Andrejka vytrvá ten veselý úsmev až do popoludnia, podľa toho, akú „veselú“ známku prinesie v žiackej knižke.

sobota 11. júna 2016

Leto

LETO

Žiarivá zeleň,
bujná vegetácia,
azúrovo modré more,
blankytné nebo,
minisukne pre deduškov,
pre babky chlapci v napínavých džínach,
prázdninová úľava pre školákov,
nedočkavé očakávanie školy pre predškolákov,
zaslúžený odpočinok pre učiteľky,
pookrenie v prírode pre oči úradníkov,
zber byliniek pre čarodejnice,
čistá voda pre robotníkov depa,
šantenie, výskanie, piesne a pískanie
večerné rande pre pubertiakov,
každý vek má niečo,
každému, čo mu patrí.
Nezáviď, baba, aj ty si bola mladá!
(Miss kankánová tanečnica).
Teraz už nôžku horko-ťažko,
akurát tak prst varovne pred vnúčatami dvíhaš
a sama, sama si do postele líhaš.

piatok 10. júna 2016

Situačné

SITUAČNÉ

Sofia: - Dedko, ale ja som sľúbila tatíkovi, že pôjdem do škôlky na kolobežke! (namiesto: tatík mi sľúbil, že pôjdem)

X

Ajo: - Babka, tie noty chcem cez internet objednať ja!
Babka: - Ale ty nemáš konto v banke.
Ajo: - No dobre, tak aspoň kliknem tlačidlo OBJEDNAŤ!

X

Sofinka chodí do škôlky na kolobežke, Andrej na penny-boarde, čakám, kedy si zapýtajú tú motorizovanú dosku, čo sa na ňu stačí postaviť, a samo ťa to vezie. No a o pár rokov sa budeme na takých doskách vznášať nad chodníkom, ako si to pamätá syn z jedného sci-fi.

X

Andrejkovi sa páčil tento vtip:
Učiteľka: „Janko, povedz dve zámená.“
Janko: „Kto? Ja?“
Učiteľka: „Výborne, jednotka!“

Bolo krásne, že chlapec po malej chvíľke rozmýšľania (ale bol to skutočne len záblesk sekundy) vtip pochopil a zasmial sa. Už vie, čo sú zámená.

X

Písomka z prírodovedy na tému „Nervová sústava a zmysly“ dopadla na jednotku, za čo si pripisuje zásluhy tatík aj babka. Tatík sa to s ním učil prvý, tesne pred písomkou aj ja, ale vtedy to už chlapec ovládal. Výborné na opakovanie sú tzv. „pracovné listy“, kde je zhrnuté učivo formou otázok a odpovedí. Mám síce obavy, že z geometrie – premeny jednotiek, nebude excelentná známka, no veď uvidíme.

X

Už aby boli prázdniny! Teším sa na ne hádam viac ako tie bábätká. „Vivent les vacances! Vive le congé!“


pondelok 6. júna 2016

Žijem, či sa len niekomu zdám?

Žijem, či sa len niekomu zdám?

Elon Musk: „Žijeme v umelo vytvorenej simulácii vyspelejšej civilizácie.“
ŽEBY?
Ak áno, potom je to hovädsky dobrá simulácia! Ako naozaj!
Žialim, plačem - radujem sa, smejem, smútok a potešenie, bolesť a eufória ako naozajské. WOW!
Idem si opäť prečítať knihu Josteina Gaardera „ Sofiin svet.“ Prvýkrát som ju len preletela.

Pokým práčka perie

Pokým práčka perie,
našuchorím perie,
chvíľu pomachrujem,
pri písaní zrelaxujem.

Vypijem kávičku,
dokončím pesničku,
vyskúšam si tričko.


x

Deti sú milé.
Nevymením, veru nie.
Nechcem iné trápenie.
Len naše deti.

Nie je to ľahké.
Často sú neposlušné.
Majú svoje slabosti.
Výchova je kríž.

Sem-tam vidieť zdar.
Vtedy srdce poskočí,
smelo pozriem do očí
aj zubatej.
Vtedy je mi hej.




sobota 4. júna 2016

Zo života

Na spestrenie sobotného popoludnia prinášam niekoľko vtipov. Niektoré poznáte, ale niektoré sú originál moje. Ak nepobavili, sorry!

Zo života

- Pani učiteľka, možno človeka potrestať za to, čo neurobil?
- Zaiste nie, Paľko.
- Tak v tom prípade Vám oznamujem, že som si neurobil domácu úlohu!

X

Letné horúčavy. Schôdza predstavenstva veľkého podniku.
Predseda: - Kolegyňa, spočítajte prítomných.
- Prosím piati, pán predseda.
- A to už ako máme zasadať? Kde sú všetci?
- Prosím, na kúpalisku.
- Tak ja sa na to môžem vy…!
Sekretárka: - Pán predseda, ak môžem navrhnúť?
Predseda: - No hovorte, bukvička!
- Čo keby sme šli na kúpalisko aj my, aspoň vystopujeme tých absentérov.
- Výborný nápad, husička moja bukvičková! Prichytíme ich priamo pri čine! Neviete, kde mám plavky?
- Ale áno, pán predseda, predsa v druhom šuplíku môjho nočného stolíka!

X

Prosím, pán učiteľ, písal som si domácu úlohu na počítači – a mačka mi zožrala myšku, tak som nemohol pokračovať!

X

- Mozoček, sústavne chodíte do práce neskoro! Akú máte výhovorku dnes?
- Prosím, pán vedúci, ja za to fakt nemôžem, dnes šoférovala moja bývalá manželka, mala vodičský iba týždeň. Na križovatke omylom zaradila spiatočku a narazila do kamióna. Auto mi odtiahli do servisu, tak som musel dobehnúť peši!
- A čo manželka?
- Veď vravím: „bývalá“!

X

Učiteľka Nadržaná:
- Lepeňová, nelepte si nálepky futbalistov, Gurmán, prestaňte prežúvať, Odutá, prestaňte sa odúvať nad každou úlohou, Kráska, nabudúce nechcem tú minisukňu vidieť! Svalnatý, prineste mi triednu knihu. Ďakujem, a nabudúce si oblečte tričko bez rukávov, veď je teplúčko, však?


X

- Babička, babička, prečo máš také veľké uši?
- Aby som ťa lepšie počula!
- A prečo máš také fúziská?
- Zabudla som si urobiť depiláciu, vnučka moja!
- A prečo máš také veľké oči?
- Nepýtaj sa tak hlúpo, keď nosíš taký hlboký výstrih!
- A prečo máš také veľké zuby?
- Omylom som si vzala dedkovu protézu!
- A prečo tak slintáš?
- Keď máš takú sexy minisukňu!
- Ale, babi, ty si nejaká čudná. Nie si ty náhodou vlk?
- Áno, a čo má byť?
- Tak potom je to jasné. Ruky, vlastne laby hore! Chlapci zo zásahového komanda, ku mne!

X

- Mirko, koľko je 2 + 2 ?
- A chcete to v deriváciách, permutáciách, integráloch, pri izbovej teplote, pri tiažovom zrýchlení 9,806 alebo 9,836, pani učiteľka?

X

- Mami, pôjdeme toho roku na dovolenku k moru?
- Načo, Janko, veď MORE (cigánov) máme aj doma!

X

Rodinka na prechádzke:
- Oci, oci, aha, tam ide tá sexy predavačka z hračkárstva!
Matka spozornie a zachmúri sa.
O chvíľu:
- Oci, aha, a tam je tá mačička zo škôlky!
Vtom sa žena neovládne a vlepí manželovi zaucho. Takmer pritom pristúpi prítulnú čiernu mačku.





Nové dojmy a postrehy

Nové dojmy a postrehy


Sofinka pred svojím koncertom: „Nemôžem sa dočkať, kedy už vystúpim na pódium!“
Doma sa síce naoko triasla: „Júj, ja sa bojím“, ale v podstate má menšiu trému ako mnohé staršie decká.

X

Zahrala pekne, len to nemám zachytené. Ešte chceme chodiť až do konca júna, naučiť sa ďalšiu skladbičku a pesničky, pocvičiť notičky, veď prázdniny budú dlhé.


X

Dnes si zahrám na klavíri aj ja. Deti pošlem s ockom do lesa na bylinky alebo na lúku kopať futbal, a ja si budem vyhrávať a vyhrávať! Urobím si „kratochvíľu“.

X

Andrejko dostane nové noty. Nové melódie, nové rytmy, chlapca to baví.

X

Náš miništrant je náladový. Baví ho to, keď môže robiť „sólistu.“ Ak je popri ňom veľa iných miništrantov, vtedy ani nejde do kostola. Reku, nebude z neho herec?

X

Dajte Ajovi lúku a loptu, Sofii plyšáka a kolobežku – a zabudnete, že máte deti! Len občas skontrolovať, či nekopú na cestu, či nespadli, neušli za vami povolený rádius, či sú ešte tam. Ono keby ich bili, alebo im ubližovali iné deti, rozrevú sa a prídu sa vyžalovať. Ale sú aj zlí ľudia, ktorí by ich mohli v tichosti ukradnúť. Preto je babka stále v strehu.

X

V podstate sa mám dobre, život je fajn, choroby sú na prd, ale zatiaľ sa s nimi dá žiť, keď je už niečoho priveľa, zlého alebo dobrého, odrazu nastane zlom – a tak sa to strieda, vždy len toľko, koľko vládzeš uniesť. Pán Boh je dobrý, God is good, God is great!

utorok 31. mája 2016

Dlhá veta

Dlhá veta
Chcem vytvoriť dlhú-predlhú vetu o tom, aké pocity mnou zmietajú, keď ráno vstanem a zistím, že som zase o deň staršia, že detičky sa vyvíjajú, že manžel ma ignoruje, že syn je hrozne zlatý, obaja synovia sú zlatí a dcéra diamantová, že v podstate nemám na čo nadávať, život je už taký, dobrého veľa nebýva, nemôžem mať všetko, lásku detí aj lásku manžela, berme život, ako ide, dnes sme tu a zajtra tam, za zenitom, na cintoríne alebo v nemocnici, čo by tiež nebola výhra, ešte týždeň do kúpeľov, ale tam je nuda, ak sa nemieniš odtrhnúť z reťaze, tak potom čo ti ostáva, atrakcie s detičkami, variť, prať, zadočky utierať, manželove vrtochy trpezlivo znášať, bude sa ti ľahšie umierať, ak nebudeš lipnúť na rozkošiach, ak nepožiadaš o nemožné, ak sa uskromníš, ak sa „zmamkovatieš“, ak zabudneš na seba, ako matka Tereza v maličkom mikrokozme Gorazdovej ulice, ale tou ja nie som, je to ťažké, nejaké tie koníčky si popestujem, ešte sa so životom popasujem, mierne sa mu vzopriem, budem milá, ale rázna, nerobte hneď zo mňa blázna, ešte dýcham, ešte žujem - a na nič sa nesťažujem.

nedeľa 29. mája 2016

Slávnostný deň

Slávnostný deň

posledná májová nedeľa, deň mamičkinej smrti, 5.44 zulu time. O dvanástej Andrejko po prvý raz prijme Pána do svojho srdca.
Zatiaľ ešte všetci spia: dedo v obývačke, krstní rodičia v spálni, Jurko so svojimi deťmi a Dominikou v detskej, ja som spala v polizbe, ale už som hore, vychutnala som si raňajky za tichého slnečného rána v letnom rozpuku.
Variť nemusím, pôjdeme do reštaurácie. Niežeby sme boli veľmi bohatí, ale udalosť si zasluhuje dôstojnú oslavu. Nemiešam duchovné so svetským. Prídu aj dedovi rodičia, čiže pre detičky prababka a pradeko.
Ajko si už vopred vychutnal niektoré darčeky: ping-pongový set a tzv. „penny board“. Dnes dostane od krstnej mamy hodinky a Bibliu pre deti.
Zatiaľ teda dovidenia, milí čitatelia, idem sa oddávať slávnostným chvíľam a skvelým zážitkom.
Večer alebo zajtra dopíšem pocity z celého dňa.

XXX

Uff, máme po tom, bolo to krásne, citovo náročné, obed v reštaurácii perfektný, deti potom ešte šantili s tetou Monikou pred barákom (kolobežka, penny board, korálky z kvietkov kostihoja).
Monika je super krstná mama, takú žeriem. Aj decká.
Ešte aj Sofinke priniesla plyšáka – jazvečíka. Sofinka si ho hneď obľúbila, nazvala ho Šimonko. Namiesto „jazvečík“ však vyslovila „jozefčík“ - čo je u nás bežné priezvisko. Takže psíček sa volá „Šimonko Jozefčík“.

XXX

Na slávnosti boli prítomné aj učiteľky tretiakov z našej školy. Spomínam na časy tvrdej totality, keď nám bránili chodiť na náboženstvo, rodičov prehovárali, aby nás na to nezapisovali, že je to „tmárstvo“, niektorí rodičia dávali decká na 1. sv. prijímanie do vzdialeného mestečka, kde ich nikto nepoznal, bránili nám vyznávať svoj svetonázor. Aspoň v tomto ohľade doba pokročila k lepšiemu. Hurá!

pondelok 23. mája 2016

Malá beťárka

Malá beťárka

- Babka, babka! Však sa nebudeš hnevať? Obrázok spadol, našťastie sa nerozbil! (Ani sa nemohol, lebo bol drevený. Klinček už nedržal).

X

Chorobne rada strihá. Ale čo je veľa, to je moc. Zastrihnúť do záclony a vystrihnúť dierku aj v nových závesoch je trochu neadekvátne pre šesťročné dievča, inak inteligentné. Rozmýšľam nad trestom.

X

Troje legín potrhala. Nové legíny polepila žuvačkou. Ach, tie žuvačky! Musím vygúgliť, ako vyčistiť.
Pamätám sa, že minulé leto dostala nové tričko, ktoré pri prvej príležitosti pošpinila ovocnou zmrzlinou. Odprala som, vysušila, na druhý deň tričko schytalo škvrnu od farebného džúsu. Baba vyprala. Pri mori vykydla na to isté tričko čokoládovú zmrzlinu. Máme foto, ako stojí holá po kolená v mori a s veselým úsmevom odpiera to tričko v slanej vode.

X

Kým sme boli s Andrejkom v kostole (nácvik na sv. prijímanie), bola na lúke pred činžiakom oproti. Sedela na tráve v krúžku medzi veľkými dievčatami. Dedko konštatoval, že sa mu to nepáči, že to nie je spoločnosť pre ňu. Ale nezakročil hneď. Bol celé popoludnie pasívny. Občas taký býva. Dievčatko sa zrejme niečomu priučilo.


X

Je prijatá do ZUŠ, aj do ZŠ v blízkosti nášho bydliska. Najmä pri škole sme tŕpli, či ju prijmú tam, kde chodí Andrejko, čiže na 10 minút peši od nás, lebo podľa rodného listu by mala patriť na sídlisko Západ. Ale našťastie, vzali ju tuto blízko, hoci mali veľa prihlásených. God is good, God is great!

X

Ani by som sa voľakedy nenazdala, že zažijem toľko zábavy pri svojich rozkošných vnúčatách. Pravda, ľuďom môžem byť na smiech, tým krásnym štíhlym mamičkám pred kostolom, v obtiahnutých džínsoch a topánkach na vysokých opätkoch, čaptavá babka. Závidím im, c´est vrai. Poznám však jednu babičku, ktorá pri opatere vnúčat značne omladla. Ona má chlapčeka v Andrejkovom veku, ale dievčatko mladšie, práve čo začalo chodiť. A nieže chodí, ono behá! Babka ho musí lapať!

nedeľa 22. mája 2016

V očakávaní slávnosti

V očakávaní slávnosti


Telo síce slabé,
ale duša lieta,
rozjasaná,
vytešená,
schopná tých najväčších činov.


Preto


je slávnosť v tomto čase,
keď všetko kvitne,
bujnie zeleň,
vtáctvo pozemské i nebeské
švitorí do zbláznenia.

Vitaj, Andrejko, pripravené
máš biele rúcho nevinnosti.


Buďme šťastní


že to škvŕňa
dožíva sa tejto chvíle,
že my všetci uvidíme,
ako prijíma Pána.

Nedá mi

Nedá mi

čo-to nenapísať.
Nedá mi
pod fúzik sa neusmiať,
detičky nevyparádiť,
nedá mi so šťastnými sa neradovať,
keď je tak pekne!

Nedá mi nešťastia nekomentovať.
Predstavte si, že sedíte v lietadle,
netušíte, že o chvíľu
nastane výbuch, vaše pozostatky,
krvavé franforce
zhltne nenásytné more,
potravou pre žralokov
sa stanete.
Vaši príbuzní darmo budú plakať,
čo ako usedavo,
čo ako srdcervúco,
niť vášho života
bude prudko preťatá,
násilie splodí násilie
hriech splodí ďalší hriech.
Kde zmizol ten môj ranný
bezstarostný smiech?

štvrtok 19. mája 2016

Es geht

Es geht

Kým sa hýbeme, ešte žijeme. Májové kvietky, tráva a vtáčky k tomu, radosť. Decká sa prebíjajú ako vedia. Maličkí rastú, na Sofinke legíny praskajú. Pritom má diétu. Najnovšie bezlaktózovú.
Andrejko má dnes super popoludnie, lebo na zajtra sa nemusí učiť, bude športový deň.
Na budúcu nedeľu bude mať Ajo prvé sväté prijímanie, v deň výročia prababkinej smrti. Ona tam bude s nami.
Ajo mal gitarovú súťaž – strieborné pásmo, Sofinka bude mať 2. júna triedny klavírny koncert, musím s ňou dotiahnuť hranie skladbičiek „Mravček“, „Tanček“ a „V cirkuse“ tak, aby hrala presne podľa nôt. Rada totiž improvizuje. Do hudobnej ju prijali ako nič, na prijímačkách nielen spievala, aj im zahrala. Od septembra už bude chodiť „legálne.“
Čo ma bolí, s tým sa nechválim. Nedá sa nič robiť, staroba sa hlási, musíme s ňou žiť.

Pozdrav babka, každé ráno
kamarátku starobu,
buď k nej milá, neodvrávaj,
bo ťa stiahne do hrobu!

Silu čerpaj od maličkých,
z čistých očiek – studničiek.
Potom tiché umieranie
nebude tvoj koníček.

streda 18. mája 2016

Postrehy

Postrehy

- Tí, tí, tí, tá, tá, tá,
ľúbim svoje vnúčatá.

Tak sa pekne vyvíjajú,
keď sa učia, športy hrajú,

s inými sa milo družia,
medzi sebou pekne držia,

aj bratrancov z Nemecka
upútali, keď sa hrali.

X

Každá návšteva je pre decká pozitívum. A nielen darčeky. Socializácia, spoločné hry, porovnávanie – áno, je to normálne, snaha napodobňovať nové vzory.
Sofinka prejavila lásku k ujovi Štefanovi tým svojím privinutím sa k stehnu, bozkami, aj verbálnymi prejavmi lásky.

X

Kúpila som nový paplón pre návštevy. Ľahulinký, teplulinký, prateľný. Spala pod ním Rebeka. Len čo Nemci odcestovali, vyskúšala si ho – aj „ruskú postieľku“ Sofia.

X

Jožko spočiatku volal Andrejka „André“, páčilo sa nám to. Ku koncu pobytu sa už naučil „Andrej.“


X

Naši pochytili niekoľko nemeckých slov, Nemci slovenských.


X

Malý Jožko – bratov vnuk – tiež tretiak ako Andrej, je tuhý ako remeň, pohyblivý ako malý pardál a bystrý ako veverička. Učka už rodičom vravela, aby ho dali na gymnázium.

X

Náš Andrejko je pomalší, ale je náš.

X

Čo najviac chutilo nemeckým detičkám? Slovenské rožky s medom z plastového macíka. Ale aj kukuričné placky, moje koláče, rezne, hovädzia polievka.


X
Sofia sa už nemôže dočkať školy. Minule zahlásila: „V škôlke je taká nuda!“ Vie čítať, nielen slabikovať, riadne čítať!

X

Ajko stále miluje futbal, hoci nepohrdne ani hokejom/florbalom. Dostal poznámku do žiackej:
„Cez prestávku nehrám hokej.“









sobota 14. mája 2016

Tiché radosti

- keď sa mi podarí koláč a vnúčatá aj synovcove deti chodia ako procesia a stále si pýtajú. Je sobota, zajtra pečiem ďalší!
- keď vnúčatá nádherne rastú
- keď mi Sofinka zahlási: - Babka, mám ťa rada!- a privinie sa mi hlávkou k mocnému stehnisku (ako takému dubisku)
- keď sa sem-tam cítim zdravotne dobre, teda presnejšie povedané, menej zle
- keď Andrej donesie jednotku
- keď Sofia zahrá novú skladbičku - a správne!
- keď vidím dieťa, ktorému chutí jesť
- keď vidím dieťa výskať od radosti
- keď po jedle zostali len kosti
- vtedy miznú moje mrzutosti
- tak málo babke k šťastiu stačí
- hoc choroba sa nástojčivo tlačí
- buď vďaka, Pane, za ten deň,
- žijeme krátko, krátko len.

piatok 13. mája 2016

Pozitívne povery

Pozitívne povery

V piatok trinásteho r. 2004 som sa dozvedela, že ma pozývajú do Bruselu. Odvtedy síce nič, ale každý piatok trinásteho niečo čakám. Napr. aj dnes, cestuje k nám synovec z Nemecka s troma deťmi, to je veselé.
Verím aj tomu, že každú prvú sobotu v mesiaci „suší Panna Mária plienočky“, preto je pekne, neprší, a možno vešať bielizeň.
S tou bielizňou mám bohaté skúsenosti, lebo sme päťčlenná rodina, teda prania je vždy habadej. Navyše syn je kuchár, niekedy mu treba vyprať biele kuchárske oblečenie aj mimo poradia ostatného prania. No a čuduj sa svete, keď ja vešiam vonku, SPRAVIDLA je pekne! Hovorí sa, že žene, ktorú má manžel rád, praje pri sušení bielizne počasie. No tak dobre, asi ma má rád. AJ KEĎ mi nechce urobiť sušiaky na okno. Ach, tie sušiaky! Jablko sváru. Tuším, prečo mi ich nechce namontovať, hoci mu ich kamarát vyrobil už dávno a vyše roka stoja ich komponenty nevyužité v pivnici. Pre akési žabomyšie spory so susedkou, ktorá to prvá vymyslela, po nej si to dali urobiť viacerí ďalší, ale my, samozrejme, nie, lebo manžel tú susedku nemá rád, tak nechce, aby to vyzeralo, že ju „kopíruje.“ Ináč včera to bolo cool, keď sme boli zbierať prádlo traja ľudia (ja, Marián a Sofia) do dvoch košov. Už bolo Pankráca, teda prvého zo „zamrznutých svätých“, ale počasie bolo ako stvorené na sušenie: slniečko, teplučko a nádherný vetrík! Dnes je Serváca a vonku prší od rána. Sofinka si veselo vykračovala do škôlky v gumových čižmičkách, nezabudla dupnúť do každej mláky.
Modlím sa, aby synovec pricestoval OK, aby po ceste nemali žiadnu nepríjemnosť.
Jeden kňaz mi povedal, že my, kresťania, nemáme veriť na žiadne povery a znamenia. Pre nás existuje jediné znamenie: znamenie kríža!
Tak či tak, je príjemné veriť tomu, že ma manžel má rád, preto, samozrejme, nejdem pokúšať osud a nevyvesím bielizeň vtedy, keď je počasie vyslovene hnusné. To by bol nezmysel, bolo by to pokúšanie osudu. A ktovie, ako by to potom dopadlo s naším manželstvom!