Postrehy

Postrehy

- Tí, tí, tí, tá, tá, tá,
ľúbim svoje vnúčatá.

Tak sa pekne vyvíjajú,
keď sa učia, športy hrajú,

s inými sa milo družia,
medzi sebou pekne držia,

aj bratrancov z Nemecka
upútali, keď sa hrali.

X

Každá návšteva je pre decká pozitívum. A nielen darčeky. Socializácia, spoločné hry, porovnávanie – áno, je to normálne, snaha napodobňovať nové vzory.
Sofinka prejavila lásku k ujovi Štefanovi tým svojím privinutím sa k stehnu, bozkami, aj verbálnymi prejavmi lásky.

X

Kúpila som nový paplón pre návštevy. Ľahulinký, teplulinký, prateľný. Spala pod ním Rebeka. Len čo Nemci odcestovali, vyskúšala si ho – aj „ruskú postieľku“ Sofia.

X

Jožko spočiatku volal Andrejka „André“, páčilo sa nám to. Ku koncu pobytu sa už naučil „Andrej.“


X

Naši pochytili niekoľko nemeckých slov, Nemci slovenských.


X

Malý Jožko – bratov vnuk – tiež tretiak ako Andrej, je tuhý ako remeň, pohyblivý ako malý pardál a bystrý ako veverička. Učka už rodičom vravela, aby ho dali na gymnázium.

X

Náš Andrejko je pomalší, ale je náš.

X

Čo najviac chutilo nemeckým detičkám? Slovenské rožky s medom z plastového macíka. Ale aj kukuričné placky, moje koláče, rezne, hovädzia polievka.


X
Sofia sa už nemôže dočkať školy. Minule zahlásila: „V škôlke je taká nuda!“ Vie čítať, nielen slabikovať, riadne čítať!

X

Ajko stále miluje futbal, hoci nepohrdne ani hokejom/florbalom. Dostal poznámku do žiackej:
„Cez prestávku nehrám hokej.“