Závan smrti
- Nedáte si kávičku, pane doktore? Ještě ráno ji navařila nebožká.
- Ne, děkuji. (zo seriálu o básnikoch v Čechách).
X
Manžel ide na pohreb kolegovi zo spevokolu. Včera mali gulášpartiu a tam spomínali, že nebohý už síce na skúšky spevu nechodil, ale občas ich prišiel pozrieť, ba v lete ich prosil, že keď bude gulášpartia, aby ho zavolali. Nuž, guláš bol, ale bez neho. A dnes mu zaspievajú „Aká si mi krásna, ty rodná zem moja“ plus ešte jeden „doják.“
X
Čítala som, že sa utopil jeden slávny herec južanských telenoviel. Vraj keď kričal o pomoc, mysleli si, že ide o nakrúcanie, tak mu nikto nešiel na pomoc. Ja som sa tohto leta topila nie v divokej rieke, ale v Jadrane, blízko pri brehu. (v zradnej priehlbine). Pamätám si, že vodička bola nádherne teplučká, hodila som sa do nej ako vypasená tulenica. Keď som necítila dno pod nohami, spanikárila som. Začala som sa nechutne trepať a volať o pomoc asi v štyroch jazykoch. Vytiahli ma, chvalabohu, rýchlo, a chorvátski doktori mi poskytli všestrannú starostlivosť – infúzie, dýchanie cez masku, lieky. A „vytiahli“ zo mňa aj značný finančný obnos. Nemocnicu v Dubrovniku môžem aj pokritizovať. Neboli schopní mi dať suchú košieľku. Asi dve hodiny som ležala v mokrom tričku. Vraj suché oblečenie nemajú. Keď ma preložili na inú izbu, videla som, kam dávajú suché košieľky: do jednej bol oblečený môj vankúš. No a ešte som zazrela staré známe praktiky – na recepcii stála na pulte darčeková taška s prezentmi - zaiste od vďačného pacienta.
Mňa tá smrť len tak „lizla“, aj tak ďakujem Bohu, že ma zachránil. A možno aj Panna Mária z neďalekého Medžugorija, ktorú sme boli v ten deň navštíviť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára