Nedeľný obed eňu-ňu-ňu.
Všetci sa na ňom podieľame.
Aj mäsko, aj prívarok máme.
Leto je vzácny milý hosť.
Za oknom zeleň prebujnelá.
Sadáme si za stôl rodina celá,
je nás veľa, je nás veľa,
je nás krásne dosť.
Kapustový prívarok ako od babičky
uvarila Monička.
Privial nám spomienky
na dávne chvíle.
Na drahú mamu,
často tak samučičkú-samu,
my deti vo svete
rozlietané.
Na drahú mamu!
Vzácna chvíľa pohody
v lone matky prírody. Otvorím okno
– a mám les!
Vyrástli borovice do výšky,
ktoré môj syn preskakoval ako maličký.
Žijeme si tu sťa v raji.
V malom meste v borovicovom háji.
Nerušia nás kapustové prdíky
našej milej Moniky.
Rodina vzácne pokope
kolo nedeľného stola.
Vonku je letne a nám je vzletne,
pohoda by bola.
Po koláčoch z cukrárne
sa detičky rozihrali.
Veselo, vrúcne, naozajsky.
Dievky sa pasujú do roly
raz doktorky, raz predavačky.
Andrejko s nimi.
Zabudli sa biť.
A už aj hor´sa na bicykle!
Poďmeže mládež „vyvenčiť“!
Ide sa k pradedovi
(daj mu Pán Boh zdravia).
Pohrať sa v záhrade
a so šteniatkom Belou.
Ja zdolávam hŕbu riadu
s ľahkosťou a vervou.
Zabudla som pripomenúť,
že som si aj pospala.
Ale už som opäť hore
a pracujem.
Tralalá!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára