piatok 14. októbra 2016

Bolesť a radosť

Bolesť a radosť

Včera som šla do hudobky a oproti mne kráčal, lepšie povedané, smiešne bežal, lepšie povedané, pokúšal sa bežať starší pán, bolo evidentné, že ho príšerne bolia nohy, čo sa mu zračilo aj na tvári, za úsmevom skrýval plač,vnučka dva metre pred ním cupitala ľahučko ako srnka a pokrikovala: „Aj tak ťa predbehnem, dedko!“
Pomyslela som si: „To aj ja tak vyzerám?“ Ak aj celkom nie, o chvíľu budem! Nuž, máme svoj údel, starčekovia a starenky. Keď ja sa ešte za starenku nepokladám!

X

Sofia je uštebotaná ako vtáča, statočná školáčka, šikovná klaviristka, ba konečne ju začína baviť aj kreslenie! Vývoj ide dopredu. Včera lúštila krížovky z časopisu Vrabček, išlo jej to, keď porovnám Andrejka v jej veku, tiež to rád robil, ale nie na začiatku 1. ročníka, nevedel ešte čítať a tlačeným písať. Sofia vie, ba v polovici lúštenia vopred uhádla jednu tajničku!

X

Zo Sofiiných hlášok (takmer drzých):
-„Babka, nebuď zvedavá, budeš skoro stará!“
-Ironicky: „Si predstav!“ Napr. „Sofinka, máš úlohy?“ „Si predstav!“
-„Viem, ale nepoviem!“

X

Z Andrejových výrokov:
- „Babka, prečo mi dávaš na desiatu len jeden rohlík?“
- „Strašne sa teším na basketbalový krúžok!“
- „Z vlastivedy jednotka. Plný počet bodov!“
Ja: „Vieš, že máš z teorky jednotku? Bola som učiteľovi ukázať tvoju domácu úlohu, aj ťa ospravedlniť, že v piatok neprídeš, lebo ideš do Blavy.“
Andrej: „Fakt? No super!“
Ja: „A učiteľ ti stihol napísať ďalších päť riadkov nôt, ktoré treba podpísať.“
Andrej: „No fuj!“
(Vysvetlenie: baba bola akčná, ale učiteľ nebol padnutý na hlavu). Aspoň sa chlapec naučí. Repetitio est mater studiorum.