POVZDYCH
Plynú dni a hodiny.
Pod zápačou rodiny
žijem život drobných dní.
Žiadne vzrúšo, verte mi.
Občas ma aj kde-tu bolí.
Prečo nie som z Acciarolli?
Tam by som viac hrdlačila,
málo jedla, vodu pila,
stovečky sa dožila.
Rybky papám vcelku rada.
Aj papriku, paradajky.
Ale občas, znenazdajky,
odvalím si slaniny.
Sťa slovenské maminy.
Daj mi, Bože, dlho žiť
a detičky opatriť.
Prispieva mi k mieru, šťastiu
vidieť, ako kvitnú, rastú.
Múdrejú a dozrievajú,
tešia ľudí smiechotami.
- Ach, detičky, chcela by som
žiť tu ešte chvíľku s vami!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára