Mon mari Marián

MON MARI MARIÁN
alebo
Cherchez la femme

Prvé dni ma štval poznámkami o tom, že veľa jem a som tlstá, že musím jesť menej, aby som bola štíhla kočka ako kedysi. Vraj to so mnou myslí dobre. OK. Ale na radosti z pobytu mi to nepridalo.
Domáca bola sympatická blondínka zhruba v mojom veku – alebo trochu mladšia, pekne opálená. Povolaním učiteľka. Cez prázdniny prenajímala izby študentom, aby vraj zarobila na štúdiá jednej zo svojich dcér. Mala tie dcéry tri. Všetko krásavice, radosť pozrieť. Iba Manuela však bola doma, aj to sme ju stretávali málo, lebo cez deň spala a v noci predávala zmrzlinu. Domov sa dopravovala na skútri. Krásna Amalie, alebo Maiia, sa občas ukázala, ale zrejme býva samostatne. Nina, najmladšia, bola cez prázdniny kdesi ďaleko u starých rodičov. Mladučká Španielka Christina bývala v malinkej izbietke pri malej kúpeľni. Bola pôvabná, chodila do inej školy než my a jej priateľ býval u inej rodiny. Naša izba bola tiež dosť malá. Celý byt bol malý, kraľoval tam kocúr, ale nebol až taký drzý ako kocúr Cristal vo Vichy. Určité paralely s domácou vo Vichy z minulého leta však bolo badať: obe boli rozvedené, obe umelecky založené – jedna maľovala, druhá robila sošky, obe veľmi šikovné. Patricia lepšia kuchárka než Marie-Noëlle.

Ale nie o tom som chcela hovoriť. Chcela som vám porozprávať o iskre, ktorú zapálil môj manžel v tom „babinci.“ Len čo sme prišli, začala Patricia „točiť“ o tom, že „kým bude Anna v škole“, Marián môže ísť s ňou a jej priateľkami na „ich“ pláž, vraj je to omnoho lepšia pláž ako v Nice, je to vo Ville Franche, chodia tam ráno, dve hodiny plávajú, potom si dajú kávičku, je tam vraj veľmi pekne, nie veľa turistov, žiadne obavy, že by ťa okradli. Povedala som si: Marián medzi babami? No čo už! Plány nám však pomohla skrížiť škola. Vysvitlo, že Marôšikovi nemôžu dať oddelené potvrdenie o ubytovaní, jeho náklady boli uvedené na mojom potvrdení. A to som nechcela pred EÚ riskovať, lebo môj pobyt bol vlastne služobná cesta, manžel tam oficiálne nemal čo hľadať. Jediný spôsob ako to napraviť bol ten, že Mariána zapíšem tiež na kurz – pre začiatočníkov. Hoci len na jeden týždeň. Vtedy mu vystavia samostatné potvrdenie, beťári jedni. A tak sa stal z môjho 58-ročného manžela študent! Podarilo sa mi tým zabiť niekoľko múch jednou ranou:
 môj miláčik sa nechodil kúpať s troma zachovalými rozvedenými babami (jedna z priateliek mala cecky ako zemegule a nosila tričko s obrovským výstrihom, druhá bola štíhla a dlhá),
 získal základy francúzskej výslovnosti a naučil sa základné frázy a číslovky, čo sa mu môže ešte zísť, ba chce doma pokračovať vo výuke s pomocou učebnice pre samoukov,
 zdvihlo sa mu sebavedomie, ožil, ba údajne nebol z triedy ten najhorší,
 v triede bol obľúbený, lebo keď niečo nevedel, riešil to vtipnými poznámkami, radi ho mali najmä tri mladé pôvabné Japonky a jedna Kuwajťanka.
Takže opäť baby. Čo na ňom vidia? Japonky sa s ním fotili, aj na víkendovom výlete stále vyhľadávali jeho spoločnosť.
Ale je to fajn, ako to dopadlo. Nikto nikoho nezviedol, Mariánkovo sebavedomie sa zvýšilo, pretože naňho leteli baby a pretože som žiarlila a pretože sa niečo naučil. V poslednej dobe totiž vyzeral dosť smutne. Ako by povedala jedna jeho bývalá frajerka: chradol. Nevravela to na jeho adresu, ale o inom mužovi, ktorého manželka pracuje v zahraničí, neviem, či robí chyžnú alebo oberá ovocie, slovom, je v zahraničí a manžel doma len chradne a chradne. Slová napísané kurzívou predo mnou poriadne zdôraznila.
Keď sme sa vracali s troma kamoškami autom z dostihov, ktorým venujem samostatnú kapitolku, prsnatá baba nám zaželala veľa šťastia, vraj sme podarený pár, a aby nám to aj naďalej vydržalo.