Azúrové pobrežie

Côte d´Azur

Splnil sa nám sen. Už je aj za nami. Riviéra bola fajn, ale keby ste mi išli závidieť, vedela by som vám povedať kopu vecí, ktoré by vašu závisť zmiernili.
Začnem s pozitívami. Tropické leto, aj na Nice nezvyčajne horúce. 30 až 40 stupňov – bolo to až priveľa. Posledné dva dni sa „ochladilo“ na 25 až 27. Sme opálení, Marián pochopiteľne viac, viac sa slnil, lebo druhý týždeň už nechodil do školy. Keď som sa vrátila do Bruselu, šokoval ma prudký prechod na 13 stupňov a pochmúrny výraz mesta. V Nice slnko, veselo, ľudia ľahko odetí, v Bruseli šedo, zamračene, ľudia vo vetrovkách a ženy pre istotu s dáždnikmi trčiacimi z kabeliek. Veď nenadarmo si francúzsku Riviéru vybrali viacerí umelci, maliari, sochári, spisovatelia za miesto svojho pobytu, svojej inšpirácie. Keď tam došiel Henri Matisse v zrelom veku prvý raz, nevedel sa vynadívať na úžasné svetlo ráno pri mori – hneď začal maľovať, ba usadil sa v Nice. V Aix-en-Provence žil Cézanne, Camus v Antibes, tuším aj Picasso pobýval na Riviére. V Mentone sú pochovaní viacerí slávni umelci. Poniektorí sa došli na Riviéru vyliečiť, a hoci sa aj nevyliečili a umreli tam, aspoň to bolo v peknom prostredí.
A keď si predstavíš, že stačí preklenúť malú vzdialenosť po mori a ocitneš sa v Afrike, je to vzrušujúce. Preto tie teploty. Jedna pohľadnica to dobre znázorňovala: celé Francúzsko zamračené, dážď, iba na Riviére teplučko, slniečko, ľudia sa opaľujú...
Krásne nábrežie v Nice – Promenade des Anglais, dlhánske, lemované palmami. Meno dostalo jednoducho preto, že ho vystavali Angličania. Angláni tam radi chodili oddávna, od čias kráľovnej Viktórie. Boli, aj sú bohatí, ich obľúbeným letoviskom je Antibes. Promenáda Angličanov vlastne lemuje pomerne veľkú Zátoku anjelov - La Baie des Anges. Legenda hovorí, že v stredoveku chceli jednu sväticu (meno som si nezapamätala) umučiť. Keď ju vešali, pretrhol sa povraz. Keď ju pálili na hranici, zhasol plameň. Tak ju hodili do mora. Keď sa utopila, ukázal sa na hladine anjel, preto Zátoka anjelov.

More je skutočne azúrové, farby sa živo menia, ozajstná pastva pre maliarov a fotografov. Na kamienkovej pláži je stále veľa ľudí. Cez deň sa kúpu, opaľujú, večer prechádzajú, po zotmení tam posedávajú skupinky zväčša mladých ľudí a debatujú, hrajú na gitare a pod. - ako my kedysi na Šírave. Nočný život je pestrý-prepestrý. Po promenáde sa prechádzajú páriky, mladí, starí, solventní zájdu do kasína alebo do baru na pobreží, menej solventní sa iba pozerajú, potom zájdu na pivo do baru trochu ďalej od pláže, alebo si ho kúpia v supermarkete. Všade sa je, pije a zabáva. Prejdeš cez promenádu a ocitneš sa rovno v starom meste, plnom malebných úzkych uličiek s reštauráciami, barmi, stánkami, pouličnými umelcami, žobrákmi, ľuďmi rôznej farby pleti. Bývali sme kúsok od starého mesta. Jedným smerom od domu sme mali pláž, opačným smerom bola škola.
Ľudia rozprávajú pomalšie, ležérne, dobre im rozumieť. To som skutočne ocenila. Sú milí, ochotní, usmievaví, podobne ako Belgičania.
Letisko v Nice je na západnom výbežku zátoky. Každú minútu odtiaľ vzlieta lietadlo. Marián to obdivoval, aj na pláži rád pozoroval lietadlá.
Čarokrásne more má svoje pasce. Prístup do mora je sťažený kvôli kamienkom. Keď sú veľké vlny, hádžu ťa o breh a spätne berú so sebou aj kamienky, ktoré ťa „fajn“ doudierajú. Vietor často prinesie cez noc k pobrežiu medúzy, vtedy sa neodporúča kúpať. V miestnych novinách písali, že jeden pár si šiel v noci zaplávať, medúzy nevideli. Ženu poštípali na dvoch tretinách tela, musela až do nemocnice. A škaredé jazvy jej ostanú. Keď sme boli v Antibách, bolo to fajn, pretože sú tam pieskové pláže, zvyšky starého opevnenia, proste nádhera. Došli sme k moru – a čo nevidíme? Nikto nejde do vody. Marián podišiel bližšie a hneď zistil príčinu: úžasné množstvo medúz!
Centrum Nice je v súčasnosti dosť rozkopané, robia tuším električkové trate.
Ďalší nedostatok: v teple sa darí potkanom, švábom a podobnej hávedi. V niektorých štvrtiach je ich plno. Bývali sme na druhom poschodí vo veľmi starom nájomnom dome z 19. storočia, ale u nás našťastie boli iba komáre, ktoré si ma v noci vždy našli. Spali sme pri otvorenom okne, občas sme si pustili ventilátor.

V Nice žije strašne veľa Angličanov, ale ešte viac prisťahovalcov, v súčasnosti aj Rusov, Čečencov, Marokáncov, Arabov, Turkov, atď. Asi pätinu obyvateľstva Nice, ktorá je so svojimi 600 000 obyvateľmi jedným z najväčších miest Francúzska, tvoria prisťahovalci. Na pláži sa kradne. Preto sa domáca chodila kúpať s priateľkami do Ville Franche, trochu obďaleč Nice, na svoju obľúbenú pláž, ktorú vraj nepozná veľa ľudí.
Sedím v Bruseli pri počítači, je mi zima, asi si dám sveter. Keď si spomeniem na Nice, povzdychnem si: žiť tak niekde, kde by bol zdravý priemer teplôt, niečo medzi Nice a Bruselom!