Sviatky

Prechádzka v parku v nedeľu je pekná vec. Ale až po rannej bohoslužbe:
SVIATKY

Osemdesiatpäť percent Belgičanov je katolíkov, ale kostoly zívajú prázdnotou. Ľudia sa v kostole zosobášia, dajú pokrstiť deti, prijmú základné sviatosti - a to je všetko.
Jeden sprievodca turistov mi povedal, že príčinu slabej nábožnosti vidí v tom, že katolícka cirkev slúžila v Belgicku od nepamäti vládnucej vrstve, na prostý ľud kašľala. Preto sa ľud od nej odvrátil.
Myslím si, že veľa urobil aj novodobý materializmus, kráčajúci ruka v ruke s úžasným voľnomyšlienkarstvom v západnej Európe.
Z tých katolíkov, ktorí chodia v Bruseli aj dnes do kostola (rozumej: v nedeľu a vo sviatky, lebo vo všedné dni je veľmi vzácne, aby sa vôbec slúžila omša, môžeš tých kostolov spočítať na prstoch jednej ruky) - je 50% černochov, Filipíncov a Poliakov. Iba 15% z veriacich Belgičanov svoju vieru naozaj praktizuje.
Po rozšírení Únie sa situáciu snažia percentuálne napraviť Poliaci. Žije ich tu tak mnoho, že majú v nedeľu v kostole na ulici La Chapelle až tri sväté omše, a vždy je plný kostol starých, mladých, rodín s malými deťmi.
Podľa vyššie spomínaného sprievodcu turistov ľudia z bývalého Východného bloku chodia do kostola preto, lebo u nich bolo náboženstvo dlhé roky potláčané, preto sa snažili vo viere upevňovať na protest proti režimu.
Nezabudnem na zážitok z jedného kostolíka, kam som zašla na svätú omšu v máji 2004. Prišla som skôr, ľudia sa iba začali zhromažďovať. Sadla som si do lavice. O chvíľu ma jeden pán upozornil, že sedím na nesprávnej strane, pretože ženy sedia v ľavom rade lavíc. Bolo mi to trochu podozrivé, ale poslúchla som a presadla som si. Poobzerala som sa po okolitých ženách. Boli v šatkách, vyzerali ako Arabky. Začala som v duchu panikáriť, reku, čo sa deje, katolícky kostol zabrali mohamedáni? Susedka v lavici sa ma opýtala, odkiaľ som, ona že je Arménka. Na obradoch som nevydržala dlho: bolo to akési prekrikovanie skupinky mužov stojacich okolo okrúhleho stojana s otvorenými knihami a znelo to arabsky. Potom som sa dozvedela, že to boli arabskí kresťania, malachiti. No prosím! A bol ich plný kostol. Prečo „klasickí“ západniari nechodia do kostola? Viacero známych mi neskôr povedalo:
„I believe in God, but I am certainly not a church goer.“ Nuž, bohužiaľ, je to fakt.
A pritom majú Belgičania štátny sviatok na Nanebovstúpenie, na Turíčny pondelok, na Všechsvätých. Čo robia v tie dni? Idú na výlet. Okolo Veľkej noci majú žiaci dva týždne prázdnin, niektoré rodiny to využijú na dovolenku v zahraničí.
Neslobodno zabúdať, že v Bruseli žije veľa moslimov. V parku Cinquantenaire majú svoju mešitu. V metre aj na ulici vidieť veľa žien v arabských šatkách.
Keď som sa vrátila po Všechsvätých zo Slovenska, vymenila som si zopár viet s jedným sympatickým starkým, ktorý v našej budove upratuje vestibul. Na moju poznámku, že som bola doma, lebo sú sviatky, sa s nádejou v hlase opýtal: „Ramadan?“