PRÍCHOD

PRÍCHOD Nemohla som tomu uveriť! V piatok trinásteho februára 2004 som si náhodou listovala v školskej e-mailovej schránke, na ktorú mi chodilo toľko spamov, že som ju už-už chcela zrušiť. Len ešte pred zrušením som si ju nedbalo prezerala, či tam nenájdem niečo hodné povšimnutia. A veruže som našla! Pozvánka z EHSV na skúšku do Bruselu. Vraj potrebujú “shortly“ obsadiť miesta slovenských prekladateľov. Nezaváhala som ani na chvíľu. V Bratislave som si v CKM cestovke kúpila letenku - ešte na medzinárodný preukaz učiteľa, nehanbím sa za to, školstvo mi to dlhovalo. Aj tak nebola veľmi lacná, a bola nepraktická, lebo som letela Košice-Praha-Brusel a v Prahe som musela čakať päť hodín. Testy boli 27. februára, v čase polročných prázdnin, nikto z kolegov v škole nevedel, ako ich trávim. Reku, ak neuspejem, aspoň sa mi nebudú posmievať. Celú záležitosť som brala na pomerne ľahkú váhu, hoci som si predtým čítala brožúrky o EÚ v angličtine, vypisovala z nich slovíčka, napísala si ich na počítači a vlepila do slovníka. Pretože pri skúšobnom preklade možno používať iba jeden slovník. Nuž, čo vám budem hovoriť? 27. február 2004 uplynul ako v mátožnom sne. Problémy boli už večer predtým s hotelom - á, to je tá pani, ktorá nám nechcela poslať číslo svojej kreditky (nechápali, že žiadnu nemám?) Bohužiaľ už nemáme voľné izby, ale tam za rohom je ďalší hotel. Ráno bola chumelica, vetrisko, sneh, následne pľušť, autá vrážali do seba aj do obrubníkov, sama som sa zabárala do snehu, raz som doňho aj spadla. (Poznámka na okraj: odvtedy som taký sneh v Bruseli nezažila). Keď sme sa zhromaždili všetci pozvaní adepti, na úvod nám zablahoželali, že sme v takom zlom počasí vôbec prišli. Bolo nás dvanásť, vybrať mali štyroch. Nedúfala som, že budem medzi nimi. Párkrát ma už EÚ odmietla, zrejme som stará a nikdy som nežila v zahraničí. Preklad bol dosť náročný na slovnú zásobu: technika, ekológia, ekonomika, právo. Tú zásobu, našťastie, mám. Jeden slovník inak zďaleka nestačil. Preklad som odovzdala ako prvá, ale mala som zmiešané pocity. Ústne interview prebehlo v nenútenom tóne. Boli ku mne milí, príjemne vyzerajúci dvaja páni a jedna pani v rokoch. Pokúsila som sa reagovať na ich otázky prirodzene, ba až vtipne. Myslela som si: veď čože, nemám čo stratiť, aspoň som skúsila. Pýtali sa aj na EÚ, ale nebola to skúška z legislatívy, akurát chceli vedieť, či viem, čo je nové. Povedala som, čo som vedela. Aké bolo moje prekvapenie, keď mi o desať dní jedna Maďarka (po anglicky) napísala, že má tú česť mi oznámiť, že mi ponúkli kontrakt, vraj mám odpísať. Ani chvíľku som neváhala. A to som si vtedy myslela, že ide o 3 mesiace. A boli z toho 3 roky. Neskôr mi napísala istá Poľka, že sa mám dostaviť na lekársku prehliadku. Tie dve mladé dievčatá som pozdravila, keď som prišla definitívne. Maďarka vedela po slovensky, jej mamka bola Slovenka. Poľka hovorila plynule po francúzsky. Lekárska prehliadka znamenala hneď po Veľkej noci ďalší let do Bruselu. Stále som nedúfala, že je to pravda, myslela som si, že prehliadkou neprejdem. V tej dobe som si namýšľala, že mám niečo s pečeňou. Vysvetlím: nie som hypochonder, ako tvrdia moje deti. Ja všetky tie príznaky zo zdravovedy naozaj mám - presne ako jeden z troch priateľov Jerome Klapku Jerome, ktorý keď čítal zdravovedu, zistil, že má všetky choroby okrem horúčky šestonedieľok. Ja by som mohla povedať, že nemám akurát tak zápal prostaty. Ale aby som sa vrátila k lekárskej prehliadke. Dopadla nad očakávanie dobre: všetky laboratórne výsledky boli v poriadku(!) Záver flámskeho lekára bol prekvapivý: zdravá, iba s nadváhou. Odporúčanie: jedzte menej! Nuž, začala som veriť, že ma berú. Aj som si pozrela svoju budúcu kanceláriu. Blížil sa prvý máj dvetisícštyri. Nemala som peniaze na tretiu letenku, ani na nájomné na prvý mesiac, ktoré bolo treba zložiť vopred. Ale o tom až v ďalšej kapitolke.