Práca a rodina

PRÁCA A RODINA

v EÚ nejdú veľmi dokopy. Bruselská mašinéria chce celého človeka. Ak chceš robiť kariéru, musíš pracovať v Bruseli – a tvoja rodina je vzdialená tisícky kilometrov v Litve, Lotyšsku, Estónsku, Nemecku, na Slovensku. Nesmieš brať ohľad na manžela, snúbenca, deti, chorých a starých rodičov. Nie div, že štatisticky sa 60% takých manželstiev končí rozvodom. Zlatý bol manželov kamarát Peter, ktorý sa raz, keď sme sedeli viacerí v krčme, ku mne naklonil, a naliehavo prosil: „Anka, ale tebe bude stačiť tých 40%, však?“
Človek by povedal, že nie je veľmi prirodzené, ak si moja mladá kolegynka odskočí na Slovensko vydať sa. Vráti sa s novým priezviskom, ale bez manžela – aspoň zatiaľ tak viem.
Poniektoré kolegyne z EÚ15 (ale dnes už aj z EÚ 25) si „donesú“ rodinu so sebou, usadia sa, kúpia domček – spočiatku prenajmú, neskôr kúpia. Pre decká je to zo začiatku ťažké, ale keď si nájdu nových kamarátov, ide to. Ba majú fantastickú príležitosť chodiť do tzv. Európskej školy, kde dostanú vzdelanie v materinskom jazyku, ale zároveň sú nútené učiť sa anglicky a francúzsky, popritom pochytia od kamarátov niečo aj z iných jazykov. Brusel je naozaj „brána jazykov otvorená“ - Komenský by bol nadšený.
Horšie je to však s mužskou „polovičkou.“ Taký manžel pani „euroúradníčky“ sa v prevažnej väčšine prípadov stáva „mužom v domácnosti.“ Varí, perie, nakupuje, upratuje. Zúfalo zháňa zamestnanie v súkromnom sektore, ale márne. Je to veľmi ťažké. Najmä ak nevie perfektne po francúzsky alebo po holandsky.
Tí šťastnejší – jazykovo zdatnejší a vzdelaní, môžu dostať miesto v EÚ – a mužské „ego“ je uspokojené, teda aj rodinná atmosféra je „zachránená.“ Ale všetci manželia a manželky v EÚ pracovať nemôžu. To je tragédia dneška.
Ako to riešim ja? Nijako. Zatiaľ ma manžel chápe a povzbudzuje ma, aby som tu ostala čo najdlhšie. Občas pošlem domov nejaké eurá, hlavne však šetrím tuto v banke pre deti. Deti sú už veľké, chýbam im, ale aj tak by sme nemohli byť stále spolu, lebo dve žijú v Bratislave a jedno pracuje v Tatrách.
Zhrnutie: mám rada svoju prácu, milujem svoju rodinu. Je rozdiel medzi mať rád a milovať. Preto keď to rodina potrebuje, bežím k nej. Vtip je v tom, že nevládzem rýchle utekať, preto musím sadnúť do lietadla.