PRACOVNÝ ELÁN Bola som šťastná, že som dostala miesto v Európskej únii, preto som si zaumienila, že budem pracovať „do roztrhania“. Pridelili mi vlastnú kanceláriu. Najprv sme sa štyria slovenskí prekladatelia zúčastnili na všakovakých odborných školeniach, potom sa už začali „sypať“ preklady. Keď uvážime množstvo strán, ktoré bolo treba preložiť každý deň – len si to porovnajte: staršie oddelenia mali po 20 až 30 prekladateľov, vynakladali sme my, štyria prví slovenskí prekladatelia a jedna asistentka v našich výboroch sizyfovské úsilie, aby sme zadané úlohy zvládli. Bolo to ťažké, ale zároveň pekné obdobie, viacerí to poznáte. Prídete domov z roboty neskoro večer, niečo zobnete, zapnete telku, ale v polovičke filmu zaspíte, strhnete sa, presuniete sa do postele a tam už veselo chrápete až do rána. Na druhý deň prídete do práce na siedmu – a tam ani nohy! V EÚ sa začína pracovať od deviatej, pol desiatej. Nič pre vás, zvyknutých celý život chodiť do kancelárie na siedmu, prípadne do školy na sedem tridsať. Ono to má výhody oproti mladším kolegom, ktorí si radi pospia: stihnete viac – a k večeru máte termínované úlohy splnené, kým oni ešte musia doháňať. Ale nerobí to dobrú krv. Šéfstvo tiež prichádza na deviatu, nikto nevie, že ste tam tak skoro, ba vrátnici a upratovačky na vás pozerajú ako na exota. Prehodíte zopár viet s upratovačkou, vyjdete z kancelárie uvariť si kávu, kým vám nepovysáva, a potom hor´ sa opäť do práce! Čoskoro prídete na to, aké opakovačky prekladáte. Ak je plenárne zasadnutie, mávate na striedačku aj pohotovosť, čo znamená preložiť promptne všetky pozmeňovacie návrhy, ktoré boli na zasadnutí členov výboru predložené. Väčšinou však nejde o náročné vsuvky: členovia sa vo svojich stanoviskách pridŕžajú textu z Parlamentu alebo Komisie, požadujú však, aby sa návrhy uplatňovali nielen na národnej, ale aj na regionálnej a miestnej úrovni. Pamätám si na školenie pre prekladateľov k prekladu rozpočtu na ďalšie obdobie. Zúčastnila som sa ho s kolegynkou. Boli sme zohraná dvojica, aj sme to spolu potom včas preložili, slovenské oddelenie pochválili. Z vyššieho vedenia sa však nedozvedeli, koľko času a úsilia ma to stálo v prvé dni - aj po nociach! Dôsledok sa prejavil na zdraví. Ale prekonali sme, chvalabohu, prekonali. Dôležité bolo, že u šéfstva sme sa zapísali ako výkonné pracovníčky. No, čo vám budem rozprávať! Prvé týždne a mesiace v práci ubehli rýchle, ani som si nestihla uvedomiť, aké „somariny“ vlastne prekladám. Pracovali sme všetci ako včeličky, ba stihli sme si z dokumentov vypísať aj zábavné „perličky“, niektoré vám ponúkam v ďalšej kapitolke.