WHISTLEBLOWERS

WHISTLEBLOWERS

Sú to ľudia, ktorí sú nespokojní so systémom – a v snahe ho zlepšiť, vyťahujú na svetlo božie nedostatky, otvorene ich kritizujú. Samozrejme, že z toho majú nepríjemnosti, veľakrát sa stalo, že „whistleblower“ (doslovný preklad: „hráč na píšťalku“, prenesený význam: „udavač“) stratil zamestnanie, alebo sa mu vyhrážali, či dokonca ublížili jemu, alebo jeho rodine.
Raz prišiel na modlitebné stretko jeden whisteblower z Komisie. Hovoril, že satan sa mu mstí za jeho snahy, pretože má chorú manželku a syna drogovo závislého. Pomyslela som si: tvoje nešťastie môže prameniť aj z toho, že si sa rodine málo venoval, alebo z nejakých iných príčin. On však vyzeral skalopevne presvedčený, že robí správnu vec, že v tom musí pokračovať, že je k tomu predurčený Bohom, aj napriek nepriazni osudu a satanovmu pokúšaniu. Na konci príhovoru nás poprosil, aby sme sa zaňho modlili spoločne tak, že sa postavil tvárou ku krížu a ostatní priložili dlane na jeho chrbát a tak sa modlili. Nie všetci sa ho však dotkli. Mladá Španielka mi neskôr vysvetlila, že sa bála, lebo taký človek môže mať v sebe nezvyčajnú energiu a vôbec. Celé mi to zaváňalo čiernou mágiou.
Vraj aj vo Výbore regiónov je tiež jeden chronický whistleblower, aj mi povedali jeho meno. Údajne sa snažil vyniesť na svetlo podvody a korupciu, za čo ho starší úradníci v spoločnosti ignorovali, ak mal šťastie, ak mal menej šťastia, pokrikovali za ním: „Gestapo! Gestapo!“, ba jeden manažér si pri ňom aj odpľul. Za čo? Za statočne vykonaný vnútorný audit, pri ktorom vyšlo najavo, že niektorí členovia výboru si dávali preplácať cesty, ktoré neabsolvovali, alebo si dávali preplácať od výboru stovky eur za jazdu autom, ktorú im preplácalo aj ich mesto alebo obec.
Pokiaľ ide o žalovanie, mám dosť vlastných postrehov na celú EÚ, z ktorých niektoré som naznačila aj v iných kapitolkách. A niektoré vám poviem teraz:
Napríklad prečo nám, pracovníkom s dlhšou praxou, nedali hneď od začiatku vyššiu platovú triedu, alebo aspoň stupeň? Áno, plesám a jasám, že mi zvýšili plat a vyplatili rozdiel aj spätne. Ale dnes mi to objasnila jedna kolegyňa: keby mi dali šestku v dvojke od samého začiatku, museli by mi vyplácať aj vyššie expatriačné a iné príspevky, odlučné. Niektoré sa počítajú na percentá zo základného platu. Teda Európskej únii ide o to, aby na východniaroch ušetrila. Čím neskôr si naivní východniari o vyrovnávku platu požiadajú, tým lepšie pre EÚ. Aj tak sme všetci nesmierne šťastní z toho, koľko zarábame. Nikto z nás toľko na Slovensku nedostal. Je to slovom žúžo. Preto musíme privrieť oči nad tým, že chcú pri nás trochu obísť „Staff regulations“, čiže „Štatút úradníkov Európskych spoločenstiev“. Sme ako tí chudobní príbuzní, ktorým odrazu dali poriadne najesť, preto nehľadia na to, že v poniektorých koláčoch chýbajú hrozienka. Teraz je mi jasné, prečo mi náš predošlý šéf vyslovene neodporúčal podávať žiadosť o vyššiu platovú triedu.
Ako to povedala jedna majiteľka prekladateľskej agentúry? „Evropská unie je džungle.“
V tejto džungli, v záplave zložitých predpisov, nariadení a smerníc sa zrejme dá robiť všeličo tak, aby sa tie predpisy, nariadenia a smernice trochu obišli.
Keď niektorí ľudia dostávajú za tú istú prácu viac a iní menej, aká je potom atmosféra na oddeleniach nových jazykov? Ľudia sa navzájom neznášajú. Vraj Slovinci sa otvorene „žerú“, o Maďaroch ani nehovoriac. Slováci to robia v skrytosti.
Je zaujímavé, že ak ako prekladateľ urobím EPSO, „spadnem“ do nižšej platovej triedy, teda do päťky. Neviem, o čo vedeniu ide. Žeby schválne podporovali konkurenciu medzi zamestnancami? Jasné: život je tvrdý boj. Ak si raz dostal šestku, mal by si si podať EPSO na deviatku alebo na dvanástku, čiže na šéfa. Kto v EÚ nepostupuje, ten padne! Vraj do Luxemburgu potrebujú šéfov prekladateľských oddelení, tam je tých prekladateľov o hodne viac – robia pre Parlament a Komisiu. Ja však na šéfovanie nemám žalúdok. Neviem vychádzať s ľuďmi, ba niekedy ani sama so sebou.
Ešte jedna skúsenosť, ktorá môže slúžiť budúcim euro-úradníkom ako varovanie: ak môžete za niečo dostať zaplatené, vyberte si peniaze vo forme preddavku, nečakajte, kým vám ich po mesiacoch dajú! Môže sa stať, že príslušnú kanceláriu presťahovali do inej budovy, alebo vymenili úradníka, a už sa na vás zabudne. Stalo sa mi to pri vymáhaní prostriedkov za tzv. „mission linguistique“, dvojtýždňovú študijnú stáž vo Francúzsku z leta 2006. Išlo o najvyšší „level“, pri ktorom som mala mať preplatené všetky náklady. Akosi sa na mňa do konca roku 2006 pozabudlo, posledného apríla 2007 mi skončila zmluva, úrad sa presťahoval, úradníkov vymenili. Ešte šťastie, že od júna 2007 do konca novembra 2007 som dostala predĺženie kontraktu. Zo Slovenska by sa mi tie nároky vymáhali ťažšie. Ale v tejto kauze mohlo ísť aj o nepatrnú chybičku vo vypisovaní tlačív z mojej strany. Preto nikoho neobviňujem.
Rozhodne tu nejdem hvízdať na píšťalke a haniť EÚ, svoju „tretiu matku“ (prvá matka: biologická, druhá: Panna Mária), ktorá mi umožnila prežiť veľmi zaujímavé pracovné aj spoločenské chvíle v samotnom centre Európskej džungle.