Deň otvorených dverí
Tritisíc pozvaných predstaviteľov z dvesto regiónov Európy. Viaceré regióny mali stánky, kde vystavovali svoje prospekty – väčšinou turistické, ale poniektoré predstavovali aj výsledky dosiahnuté v určitých ekologických, energetických, priemyselných projektoch. Veľkolepá akcia. Všade sa to hmýrilo ľuďmi, Bambus (pardón – odnedávna dostal názov Jacques Delors building/bâtiment Jacques Delors) praskal vo švíkoch, množstvá propagačných materiálov museli stáť spústu peňazí. Počula som slovenčinu, spoznala niektoré slovenské tváre.
A nad tým všetkým kraľoval pán D., ktorého portrét zobrazovali televízory na každom rohu. V televíznom šote rečnil, ale hlas nebolo počuť. Občas bol prerušený záberom na Danutu Hübner, ale Danute sa dostalo skutočne omnoho menšieho priestoru. Na piatom poschodí bolo nainštalovaných aj množstvo počítačov, pekné stoličky a stolíky, improvizovaná kaviareň.
Veď aj bol na záver spokojný. Napísal o tom e-mail adresovaný všetkým. Vôbec mu neprekážalo, že svojimi snahami o rozdelenie dvoch výborov narobil zlú krv. Vraj na zasadnutí grémia VR toho pamätného 10. októbra 2006 mu na ten nápad všetci zúčastnení nadšene tlieskali a jednomyseľne ho prijali! Iba prekladateľov sa nikto nepýtal. A šéfovia prekladateľských oddelení aj napísali pánovi D. otvorený list, v ktorom vyjadrujú nesúhlas, ale on ho „zmietol zo stola.“ Hja, komunistické praktiky vo Výbore regiónov. O nás bez nás, urazená hrdosť, márnomyseľnosť, politické boje, boj o korytá. Keby to pomohlo zlepšiť význam regiónov, že by dostali väčšie slovo v rozhodovaní na úrovni EÚ, nepoviem ani mäkké „f“. No veď uvidíme! Mne končí 29. apríla 2007 zmluva, dúfam, že sa ma nejaké drastické zmeny nedotknú. A pán D. sa bude cítiť dôležitý vo svojom podradnom postavení a výbor bude naďalej chrliť nepodstatné táraniny – alebo možno jedného dňa dokážu „VETOVAŤ dokument Komisie, ak nedodrží princíp subsidiarity?“ Držme im v tom palce.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára