Referendum a anglický humor

Po veselých aj trpkých zážitkoch s francúzštinou vám dám opäť nazrieť do života našich dvoch výborov, veď verím, že viacerí z vás čakajú hlavne na „pikošky“ z byrokratickej „džungle“. Nuž tu ich máte, nech sa páči:

REFERENDUM A ANGLICKÝ HUMOR

Angličania majú zvláštny zmysel pre humor. Napríklad jedna kamoška mi sľúbila, že ma zoznámi s paňou XY. Uplynula chvíľka v družnom rozhovore. Keď sme sa blížili k miestu stretnutia, kde sa mala okrem iných nachádzať aj pani XY, pýtam sa kamarátky:
„Takže ma s ňou naozaj zoznámiš?“
S kamennou tvárou odpovedala: „No!“
Keď videla moju sklamanú, až urazenú tvár a mimiku, zasmiala sa a povedala, že jasné, že ma s ňou zoznámi, že mi iba predviedla ukážku anglického humoru.
V Londýne som videla sériu žartovných pohľadníc, na ktorých sa Angličania vysmievajú sami zo seba. Už len to je obdivuhodné, že to dokážu. Napríklad téma: slušné spávanie. Slušnosť káže nepýtať sa stroho, ale používať okolo otázky zdorilostné frázy. Na pohľadnici sú vyobrazené dve scénky: na jednej je znázornené, ako sa topí človek v rieke a volá: „Help!“ Po nábreží kráča Angličan so psom a obaja svorne topiaceho ignorujú. To je akože WRONG. Na druhej je nakreslená tá istá situácia, ale topiaci slušne prosí, vraj je mu veľmi ľúto, že pána obťažuje, ale či by nebol taký láskavý a nepomohol mu? Pán mu nadšene hádže záchranné koleso, aj psík pomáha. To je akože RIGHT. Na ďalších pohľadniciach sú scénky z anglického života: čo má typický Angličan rád, aká zložitá je anglická výslovnosť, aké nemožné majú jedlá, atď.
Slušné správanie káže aj poslušne čakať v rade, nepredbiehať sa. To my, Slováci, často nedokážeme. Stalo sa mi v Londýne, že som čakala vo vchode do metra pri okienku na lístky. Okienka boli de facto tri. Ale rad stál iba pri dvoch krajných, tak som sa postavila k tomu strednému, aby som bola skôr hotová. Pani za pultom ma veľmi dôrazne poslala do radu ku krajnému okienku. Z tejto situácie mala zrejme pobavenie iba ona sama, ja som sa cítila ponížená a urazená. Odkiaľ som mala vedieť, že rad, stojaci pri krajnom okienku sa vo finiši rozdvojuje? Spravili zo mňa hlupáka a primitíva.

Angličania sú zvláštny národ. Majú radi svoj dom, svoje súkromie, svojho psa, dovolenku, čaj a hádam sa v súčasnosti aj učia tolerovať cudzincov. Radi ich ale nebudú mať nikdy.
O tom, že Angličania majú skvelý zmysel pre humor, svedčia knižky Jerome Klapku Jerome, Oscara Wilda, Jamesa Herriota, P.G. Wodehousa, W.S. Maughama, Evelyn Waughovej (ono to bol vlastne chlapík, len písal pod ženským pseudonymom), Davida Lodgea a iných.
Ale aj každodenný život prináša humorné situácie. Napríklad včera, druhého júna 2005. Bolo mi podozrivé, koľko vecí sa stratilo v jeden deň, pretože mi začali chodiť maily o stratených kľúčoch, peniazoch, okuliaroch, mobile. Niektorí písali, že niečo stratili, iní, že niečo našli. Začala som šípiť lotrovinu.
Celé sa to inak odohrávalo dva dni po skrachovaní referenda o európskej ústave, lepšie povedané o Zmluve o ústave alebo Zmluve zakladajúcej Ústavu pre Európu (na tých formuláciách sme si pri prekladoch museli dať záležať) v Holandsku, kde 62% ľudí bolo proti ústave. Vo Francúzsku 29. mája bolo proti 55%. Sklamalo ma to veľmi, počula som aj fámy, že to je koniec celej ústavy, že vývoj v EÚ sa posúva o desať rokov dozadu. Že keď dva zakladajúce štáty odmietnu ústavu, nemá už význam pokračovať v jej ratifikácii inými štátmi, že padne euro, že padne EÚ, atď.
A propos, predsedníčka EHSV vedela z tejto situácie vyvodiť skvelý záver vo svoj politický prospech. Poslala nám intranetom obežník asi v tom zmysle, že áno, referendum bolo neúspešné, ale to iba preto, lebo sa v EÚ nevedie patričný sociálny dialóg, je slabá informovanosť obyvateľstva, a že práve tu nastáva ešte dôležitejšia úloha EHSV než doteraz.
Nuž teda druhého júna nám niekoľkým (vyvoleným) cez obed prišiel e-mail od anglického kamaráta:

WELCOME TO EUROPEAN LEFT LUGGAGE DAY!
Vitajte v Európsky deň stratených vecí!
Som prekladateľka, tak vám celý mail preložím do slovenčiny:
Ako ste si všimli zo správ o stratených veciach, ktoré dnes obiehali na intranete, je 2. júna, deň, ktorý je známy aj ako Európsky deň stratených vecí.
Pripojte sa k mnohým reprezentantom EÚ, ktorí niečo „stratili“ za posledných 24 hodín, a to tak, že nechali vzácny predmet s určitým popisom v niektorej budove EÚ alebo v jej blízkosti a čakajte, ako dlho potrvá čestnému spolupracovníkovi, kým oznámi, že stratenú vec našiel.
Úspešnými príkladmi v tejto veci sú doteraz okuliare a mobilný telefón, ktoré boli vrátené majiteľom, hoci zatiaľ ešte nikto nevrátil kľúče od strateného Fiata, ani 40€ (peniaze sa stratili o deň skôr, ich chyba!)
Istého José Manuela B. (priezvisko zamlčané kvôli zachovaniu anonymity) videli, ako „tratí“ niekoľko tisíc výtlačkov knihy nazvanej „Návrh Zmluvy zakladajúcej Ústavu pre Európu“ neďaleko budovy Berlaymont, ale zatiaľ ešte nikto neoznámil, že by mu chýbali.
Nezabudnite využiť tento deň európskej solidarity a straťte dnes nejakú vec!!!
p.s. Ak sa niekto rozhodne stratiť peniaze, odporúčame použiť ako vhodnú lokalitu kanceláriu č...