Som nedočkavá, kedy pôjde Sofinka do školy. Teším sa na to! Ako správne dievčatko by mala byť usilovná, bystrá, šikovná. Ako pravnučka svojej geniálnej prababky by sa mala dobre učiť. Len ktoré gény prevážia? Podobá sa totiž aj na prababku, ale aj na matku, ktorá sa veru neučila nejak extra, ktorá géniom a láskou k učeniu veru nevynikala. Sama to o sebe tvrdila, že ju prezývali "Bambuska" - dutá ako bambus.
No nazdar! Bude to práce s domácimi úlohami! Musíme ju priprieť od začiatku. Samozrejme, našu živelnú, hudobne nadanú a spontánnu Sofiu by som nevymenila za žiadne priemerné, hoci aj nadané a poslušné dievčatko.
Včera sme sedeli pri telke na gauči, vzala som jej hlávku na kolená a hladkala ju po ostrihaných vláskoch. Vďačne na mňa pozrela, pritúlila sa, a zahlásila: "Mám ťa rada, babka!" a minule mi uštedrila bozk na líce, keď som im kúpila vtipné hračky do vane. Za tie vzácne, ale spontánne prejavy náklonnosti ju milujem!
U Andrejka ani nemusím byť nedočkavá. Vidieť na ňom vývoj každým dňom. Rastie, múdrie, obľúbil si miništrovanie, hru na gitare, je bystrejší v matike, vie aplikovať na život, čo sa naučil napr. v prírodovede. Výborne papá. Ešte stále je bledý ako "syn riaditeľa vápenky", ale dúfajme, že aj farbu jedného dňa naberie. Lebo dostáva všetky živiny, ktoré má dostať.
Vtip na záver? Teraz nedám, počkajte si.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára