Malá pianistka

Je mnoho dievčeniec, ktoré sa dokážu naučiť hrať, viaceré aj ťažšie kúsky, ale naša Sofinka má tú skvelú vlastnosť, že sa nedá premôcť trémou, ba pri vystúpení vydá zo seba všetko. Chvála vnučky, spokojnosť babky - a Mozart v hrobe tlieska. Dve dievčatká, z ktorých sa stávajú kamarátky - a babka už duševným zrakom vidí ich štvorručné vystúpenia, brilantne zvládnuté kúsky, aplauz obecenstva, šťastie v detských očkách a teplo pri srdci rodičov a starých rodičov.
- Dedo, mňa ti tak hreje pri srdci! - rozplýva sa jedného dňa babka pri obede.
- Bodaj by nie, keď máčaš kozu v polievke! - odvrkne namosúrený dedo.
(Vtip na odľahčenie), Ale fakt, to dieťa mi robí radosť. A ako si sama od seba doma sadne ku klavíru a vyhráva a vyhráva!

Hviezdokopa a hviezdokôpka

Mám ružový froté župan s bielymi hviezdami, v ktorom vyzerám ešte širšia než som. Syn ma žartovne nazval "Hviezdokopa." Dnes kúpil Sofinke podobný župan, sivý s bielymi hviezdami. Sofinka má svoju "Hviezdokopu", alebo lepšie povedané "Hviezdokôpku", keďže je maličká. No, maličká ako maličká. Na svoj vek je dobre vysoká aj "macatá". Problém bol pre ňu dostať nohavice. No ale poďme k našej "županovej párty".
Navrhla som Sofinke:
Poďme niečo hrať v županoch. Sofi: Už to mám! "Meno, mesto, zviera, vec" na tvojej posteli.
A išlo sa na vec. Medzi iným sme mali písmeno "f". Nevedela som zviera na "f", tak som povedala "fták"! Moja bystrá vnučka sa len zasmiala: "Haha, to nie je fták, ale vták! Hovorí sa "f", ale píše sa "vták"! To je spodobovanie! Napríklad slovo "stoh" čítame ako "stoch".
No povedzte, nie je to dieťa múdre? Ako jeho meno? Veľmi ma tým potešila. Lebo Andrej by to v druháku tak pohotove aplikovať spodobovanie nevedel.

Zimné radovánky

Patrí k nim sneh, guľovanie, nedeľné večerné korčuľko, prípravy na Vianoce.
Uvediem niekoľko momentov:

Sneh - u nás v posledných rokoch skôr rarita. Nielenže bola mierna zima, ale naše mesto sa po vybudovaní priehrady Liptovská Mara ocitlo v zrážkovom tieni. Málo prší, málo sneží. Nie div, že minule, keď trochu nasnežilo, zlákal Andreja spolužiak na guľovačku, vraj aby využili posledné zvyšky prvého snehu. Chlapec prišiel domov neskôr, za čo dostal vyhrešené, ale keď som videla radosť v jeho očkách, pochopila som.

Nedeľné korčuľko - prvé v tejto sezóne. Vstup voľný. Ring voľný. Primátor Volný stál uprostred ľadu a rozdával deťom keksíky.
Voľakedy bolo klzísk viac, pri každej škole, aj na Hornáde zamŕzala voda.

Guľovanie a stavanie snehuliakov. Sofinka si na dvore ZUŠ spravila troch malých snehuliačikov, jedného si doniesla domov, resp. jednu guľu dala do mrazničky.

Kupovanie darčekov - našťastie naše vnúčatá sú skromné. Síce po zhliadnutí robotického netopiera v telke o ňom niečo hlesli, ale reč bola nami, dospelými, rýchle odvrátená inam.

Príprava na pečenie: po posledných neblahých skúsenostiach sa prikláňam k objednávke koláčov z pekárne. Niečo drobné budeme so Sofinkou vykrajovať, už pre tú radosť v detských očkách. Ale to chce správny čas a pevné nervy.

Koledy: hráme, ide nám to, dobrá je Tichá noc v podaní Andreja a mňa: ja prvý hlas na klavíri, on druhý hlas na gitare. Sofi bude mať vianočný koncert v ZUŠ. Hneď po Mikulášovi.

Na Vianoce je nás viac - byt ožíva veselým detským džavotom, babka hrá s plyšákmi bábkové divadlo, nerváči pri varení - ešte šťastie, že máme Jurka, ktorý jedlám dodá posledný šmrnc, vynikajúcu chuť, slovom esprit.

Hádanka: privedie Michal z Brna priateľku?

EVERY DAY

Ťažko, ťažko, chvíľami bezútešne.
A tlačíš tie vrchom naložené táčky do kopca.
Tlačíš a tlačíš, vrchol nevidíš.

x

Vďačnosť malých prebleskuje
v lopote dní.
Úsmev, záblesk v očkách,
studničkách detskej duše.

x

"Sofinka, uprac po sebe, ale už!"
"Dobre, babka, veď upratujem, ale nemám sto rúk.
Pomôž mi, aspoň mi poukladaj noty!" - drzaňa malá.

x

"Andrejko, akú známku si doniesol?"
"Babka, to sa nevieš iné opýtať, len furt na tie známky?!"
Fakt som trápna.

x

Ocko sa vzorne stará.
Dedko detko, pardón, detto.
Sme traja na dvoch.
Úspech vidieť tu a tam,
hojne prerastaný krížmi.
A ty, Dora, tlač tie táčky,
fúrik-beznádej,
do kopca - a every day...

Boj proti HOSIP-u

Boj proti HOSIP-u

Staroba neminie mňa, ani teba. Jej prejavy sú nepríjemné, chvíľami až obludné: vrásky, vypadávanie vlasov, artróza, slabosť, ale hlavne: zabúdanie. Nie, nechcem sa mu poddať!

Vymyslela som, vlastne nevymyslela, realizovali to viacerí, ale ja som si to zaumienila: budem si písať, čo kde položím. Aspoň každodenné predmety že budem mať "ošetrené", aj činnosti, to si už dlhšie zapisujeme na tzv. "blbenku", bloček na stene. Teda píšeme tam, čo treba kúpiť, resp. urobiť.

Musím si nájsť systém na zapisovanie miesta - čo som kde položila, resp. odložila. Po pracnom hľadaní darčekov pre bratove deti a bábiky pre Sofiu ako darček za klavírne vystúpenie sa to už stalo nevyhnutnosťou.

Ešte ten zápisníček nemám, resp. mám jeden vhodný, len neviem, kde je, ale už som si zapísala na malý papierik: "zapaľovač je v mojej skrini" - rozumej medzi gaťkami. Bude ho hľadať syn-kuchár. Mal ho vo vrecku pracovných nohavíc, tie idú do prania, preto musím zapaľovač odložiť. No a ten malý papierik som si odložila do peňaženky. Voila!

Nedávno zomrel na Alzheimera jeden náš známy. Za mladi bol výborný športovec a turista. Môj syn sa kamaráti s jeho synom.

Dajme niečo veselšie: deti vidia môj problém, čiastočne tolerujú, ba niekedy sa za ten HOSIP skrývam, keď im niečo nechcem dať, poviem, že som zabudla. Beťári malí, hneď sa ponúknu, že mi pomôžu hľadať! Pokiaľ ide o maškrty, majú nesmiernu fantáziu a nájdu aj cukríky schované pred rokom. Dietky, pekné kvietky!

Deti

Zmýšľanie dospelých je odlišné od toho detského. Dospelí sme zbytočne ustarostení, ustráchaní, máme malé pochopenie pre zábavu.
Deti opačne.
Príklad: Ajo dvakrát prišiel cca o hodinu neskôr domov, raz zo školy, raz z hudobnej školy. Ja ustráchaná na okne, raz som mu aj išla oproti. Vysvitlo, že raz hral so spolužiakmi na školskom dvore futbal, nemali loptu, tak použili šišku, druhý raz sa na dvore ZUŠ-ky ohadzovali s kamarátom s lístím.
Aja keď pošleme so smeťami, stihne si na tráve, resp. pieskovisku kúsok pocvičiť. Rád robí hviezdy, saltá a podobné kúsky. So Sofinkou to skúšajú aj v byte na starom matraci. Mám obavy o akvárium.
Dominika je už zdravšia. V telefóne mi povedala: "Babka, už som čulšia!" Prajeme skoré uzdravenie, Dominička!

Na hojdačke

Na hojdačke

Chvíľu si hore, hneď zas dole.
Väčšinou dole -
a či v strede?
A to platí
pri chôdzi, behu,
v ľahu aj sede.

Všeobecne je to tak:
šťastie sa k starkým skláňa málo.
Svetové nápady,
záblesky šťastia,
či priazeň osudu
navštevujú mladých,
mocných a krásnych.


Včera som chvíľu myslela,
že idem naspäť do Bruselu.
Oni ma volali!
Oni ma verbovali!
Oni ma chceli!
Presne viem, kde ten úrad sídli.
Place Ambiorix,
blízko môjho prvého podnájmu.
Pekný park, fontánky,
starci na lavičkách debatujú,
okolité domy starobylé,
štýlové,
hoci s typicky špinavými záclonami.

Veď uznajte, priatelia:
junior communications specialist
- Brusel, Maastricht, Afrika.
Nie, to sa ma netýka.
Videli ste už 66-ročného juniora?

(O paličke o chvíľu?)

Tak som sa im porúčala
budem doma variť prať,
deťom zadky utierať.
Upratovať a hniesť cesto:
tam je moje miesto!

ÚTECHA

ÚTECHA
V podobe dietok
Na sklonku života,
Či na začiatku
Jesene
Kalendárnej
Aj mojej vlastnej.
Čaptavo chodíš, Anička.
Nahrbená, chodidlá kladieš od seba,
Ako starý klaun.
Keď ťa napodobnila vnučka,
Všetci sa smiali
Okrem teba.
V parku ešte tráva,
Ale aj žlté lístie.
Skvelá telocvičňa.
Ajo si kráti chvíle
Čakania pred kostolom
Saltami, hviezdami a podobne.
Sofinka je macík,
Nevie mlynské kolo,
Zato veselo šantí
A občas povie múdrosť
Múdrosť decka hraničiacu s genialitou
A mne je teplo pri srdci.


XXX

Otvorili kostol.
Spovedechtiví katolíci,
Statoční Cirkvi robotníci,
Pokorné ovečky.
Aj my sme z toho stáda.
A som celkom rada.

Katolíci utvorili rad,
Rad pri spovednici.
Andrejko šiel tam, kde nebol rad
V nádeji, že tam dôjde ďalší kňaz.
Ale kňaz nechodil,
Andrejko prešiel do pôvodného radu,
Poprosila som pani, ktorá nás videla vonku,
Či sa môže postaviť za ňu.

Medzitým Sofinka
Filozofovala v lavici
S modlitbou na perách
A knižkou pri líci,
Jej detské modlitby
Boli iste vyslyšané.
Veď boli úprimné,
Naivne dojemné,
Významovo objemné,
Lebo len dietky chápu veľkosť Božiu
A majú nádej, že ich vyslyší.

A po spovedi cukríky,
Keksíky a bábiky
Na odľahčenie chvíle.
Z vďačnosti, že sú milé.

Na zelenej tráve žlté lístie,
Ešte nie suché, čerstvo spadnuté,
Dali sa na ňom robiť kúsky
Akrobacie príchute.

Chlapec bol šťastný,
Babka dvakrát.
A Sofinka poskakovala
Ako kozliatko
Chrúmajúc zakázané
Cukríky.
Baba, budeš sa z toho spovedať!

LAMBADA

LAMBADA
a iné


Deti išli do školy.
Tančím LAMBADU!!!

X

Medzi priateľkami:
- Čo si taká dobitá?
- Ale, otec ma pristihol s Janom ako sme tancovali LAMBADU.
- A čo je na tom zlé?
- On je hluchý.

X

Andrejko:
- Školský rok veru nie je žiadna LAMBADA.

X

Na zemiakových lupienkoch bolo napísané, že vnútri môže byť bankovka. Sofinke som strčila do otvoreného balíčka 20-ku, akože tam bola už z baliarne. Bolože to radosti!
- Jéj, moja prvá dvadsiatka! Aj Vanda už raz mala 20 eur!
Ja: - Ale musíš usilovne cvičiť klavír!
Veru, nie vždy sa chce. Preto robím, čo sa dá, peniaze do dievčaťa investujem.

X

Bibíkovi som ušila mikinu a nočnú košeľu, to isté pre Sofinkinho plyšáka. Lebo Vandina babka šila šaty pre jej Barbie bábiky. (Sofia sa nehráva s Bárbinami). Stretlo sa to s veľmi pozitívnym ohlasom. Andrej macíka pravidelne prezlieka, mal byť dievčatko. Ale začína aj posilňovať, často cvičí v byte, aj na preliezkach.

X

Sofinka sa ku mne privinula:
- Babka, mám ťa rada. Viem, že ty zomrieš, ale aj tak ťa mám rada.
Premkol ma hlúpy pocit, šla som za dedom:
- Ty si dievčaťu povedal, že zomriem? Viete o mne niečo, čo neviem ja?
Dedo: - Ale nie, len som jej rozprával, že my starí zomrieme, a ona s bračekom sa budú musieť o seba postarať sami.

Upršané ráno

Upršané ráno

„I´m only happy when it´s rain“
- spievam si a veselo pobehujem po byte,
fakt, keď prší, môj vysoký tlak klesne na normál
a ja som šťastná.

Raňajky deťom a koláč plánujem
a úlohy po rozprávkach píšu s ockom, ktorý
má voľno – ďalší dôvod na radosť -
a upečie nám kačku,

ja budem so Sofiou hrať na klavíri a
počúvať Andreja, ako hrá
„Greensleeves“ na gitare.

Pracovitá sobota, ale milo pracovitá,
vôňu domova za Maastricht nevymením,
veď by som sa tam zožierala
sama-samučičká
a nevidela detské očičká
a nepočula ten ich ľúby štebot.
Deťúrence-vtáčence!

Ranná káva

Písanie je ranná vzpruha.
Ako čierna káva.
Písanie je letná dúha.
Po daždi sa stáva.

A ja vstávam, chystám veci
deťúrencom do školy.
Aj desiate pribaľujem,
aby hladné neboli.

Raňajky a ranná káva.
Žiadna veľká sláva.
Ale predsa: kým svet beží,
tak v ňom plávam,
ako-tak sa držím nad vodou,
tak si plávam,
ako ťava,
žiadna veľká sláva.

Tajomstvo krabice

Obsahuje moje preklady poézie, aj korešpondenciu s nimi spojenú. No povedzte, môžem to vyhodiť? Srdce nedovolí. Podobne je to s manželovými skrutkami, maticami, hevermi, náradím - pre mňa somarinami, preňho vecami, ktoré sa "môžu zísť."
Andrejko sa zmocnil môjho zošitka Náboženstvo 3.B, v ktorom sa mu páčia obrázky. Vysvetlím: Pán kaplán Ivák nám kreslil na tabuľu a my sme si to odkresľovali do zošitov. vládol tvrdý socializmus, neexistovali učebnice, ba chodiť na náboženstvo neraz ohrozovalo kariéru rodičov. Ale prístup k predmetu bol fajn, obrázkami sme sa učili chápať nadpozemské veci v zjednodušenej forme. Svätá Trojica - trojuholník, uprostred veľké oko, Nanebovstúpenie Pána - obláčik, spod ktorého trčia nohy a spodok rúcha. Bolo to možno naivné, ale názorné.
Takže: krabica ešte chvíľu ostane na zemi vedľa mojej postele, keď sa začne kúriť u pradedka v záhradnej piecke, postupne to spálim. Zatiaľ sedí na papieroch Andrej, keď si čítame večer rozprávky. Sofia opretá na jednom konci postele, ja na druhom. Zakaždým prečíta kapitolku niekto iný. Musím sa pochváliť, že Sofia číta ako veľká. Menší problém jej robilo akurát slovo "verklikár", 2x, 3x zopakovala a naučila sa ho. No ale ruku na srdce, kto to slovo dnes používa?
Krabica odhalila svoje tajomstvá, oživila spomienky, poslúžila ako stolček pre Andrejka. Staré sa zasnúbilo s novým, poézie sa premiešala s prózou, s nádhernou prózou bežného života. Voila!

Čo ukrýva krabica

vedľa postele? Sú v nej papiere, to je evidentné. "Papiere, papiere, všade samé papiere!" To je obľúbená replika môjho muža, keď mu vyčítam, že pivnica je plná náradia, skrutiek, starých harabúrd, ktoré väčšinou patria do starého železa. On mi hneď šplechne do tváre, že ja mám zase po všetkých poličkách staré papiere, ktoré treba jednoducho spáliť, alebo dať do zberu.
Včera sme si s deťmi čítali. Dvaja sme boli na mojej posteli, Andrejko sedel na krabici pri posteli. Je plná papierov. A veru dnes nastal ten čas, keď poodhalím tajomstvo krabice. Teraz je ráno, nádherné ráno, deti nemusia do školy, lebo je sviatok Sedembolestnej, do kostola pôjdeme o 16.30, nech sa, nebožiatka, vyspia po dvoch týždňoch vstávania do školy, po vstupných testoch.

Láska hory prenáša

Ak je to pravda, potom zaiste láska a súcit a spolupatričnosť k utrpeniu malej Dominiky dokážu pozitívne vplývať na psychiku, ba aj na postavu. Veď to je menej ako prenášať hory, n´est ce pas? Dala som si sebazaprenie, že prestanem piť pivo, ktoré extrémne milujem. Ľudia, po troch dňoch cítim, že chudnem!
Dominka je úžasne statočná. Pobyt v nemocnici je pre ňu veľká skúška, aj pre jej rodičov. Prečo im "nepomôcť" aspoň takou maličkosťou, ako je zrieknutie sa obľúbeného nápoja?

Ranná idylka, dve známe

Ranná idylka

Rómsky pár prehľadáva smetné koše na korze.
Ona sa paličkou prehŕňa v odpadkoch,
vyberá nedofajčené špaky
a dáva ich chlapovi do igelitového vrecka.
Majú ich už aspoň kilo.

Iný Róm sa chce pohrabkať v kontajneroch.
Nemá súcu paličku,
tak olamuje krík pred naším blokom.
Krík zasadil môj manžel,
s láskou sa oň staral,
polieval,
takmer sa mu prihováral.

Bývalý riaditeľ na rannej prechádzke,
bohužiaľ, nie na svojich,
boľavé hnáty poskladané v invalidnom vozíku,
tlačí ho ošetrovateľ.

Holuby vrkajú na rímsach múzea,
púšťajú exkrementy na chodník,
raz sa mi ušlo aj na hlavu.
Mala som potom šťastie?

Cestou do pekárne stretnem dcérinu rovesníčku.
Milo sa mi prihovorí:
„Kamže, kam tak zrána? A čo tak
„ťažkotonážne?“

Iná známa, stará teta, čo si neholí fúzy,
mi na pozdrav odpovedá:
„No aleže som vás takmer nespoznala.
Vy ste ale hrozne pribrali!“

Mám sto chutí jej odvrknúť:
„A vy si ohoľte fúziská!“

Pán farár už ide z pekárne
s chutne vypečenými croissantmi.
„Místo sexu dám si keksu.“


Dve známe

Ani jedna sa mi nepáčila,
hoci som ich sprvu rada oslovila.
„Ahoj, ahoj, dobrý deň,
dlho sme sa nevideli.“

Tej prvej sa huba nezastavila,
kydala v kuse na susedov,
čo by mali byť samí „lepší ľudia“.
Doktori, inžinieri, nobilita.
Len tak-tak som sa jej zbavila.

A už stretávam inú,
dávnu spolužiačku.
Vyzerá dobre, som z nej nadšená.
Pýtam sa, či ešte športuje,
ako sa má rodina?
Milo odpovedá.
Potiaľ všetko fajn.

Ale mňa sa neopýta,
či som zdravá,
či som sýta,
ako žijem, dýcham.
Hlesnem, že som žila vonku.
Nespýta sa, kde.
Iba že jej krásna dcéra
vo Švajčiarsku funguje.

Rozpačitý dojem mám
z tých dvoch dávnych známych.
Ja sa musím vyvarovať
ich neduhov zrejmých.
Nechcem stratiť aj posledných
kamarátov.
To, čitateľ, ver mi!

Akčný piatok

Akčný piatok

Detičky behali po prírode s maskami, strieľali zo vzduchovky a absolvovali cvičnú evakuáciu. Osnovy, či hroziaca kórejská kríza?
Unavené a vzrušené museli po príchode zo školy absolvovať: hodinu klavíra, hodinu gitary, teóriu Sofia, teóriu Andrej, obaja svätú omšu – Andrej neminištroval, ale Sofia spievala v spevokole Svetlušky, po omši ešte mali Svetlušky nácvik nových piesní, takže keď sme konečne sadli k narodeninovej tortičke, bolo 18,00. Neva, o to lepšie chutila. Na pitie sme si dali detské šampanské, ktoré dostal Jurko k narodeninám od šéfa. Ono by to bolo milé gesto, lebo Jurko abstinuje, keby šéf pridal k fľaši nejakú tú „stovku papierovú.“ Nepridal.
Nepotešila nás správa, že Dominika je opäť v nemocnici. Držíme jej palce, aby čo najskôr (a hlavne dôkladne) vyzdravela a mohla radostne pokračovať v započatej školskej dochádzke, aj navštevovať folklórny krúžok s názvom „Kobylky“. Tie názvy sú pekné: Svetlušky, Kobylky, Drozofilky – ten posledný vraj navštevujem podľa syna ja.
Ináč bolo kruté z mojej strany, ako som odháňala Andrejových kamarátov, ktorí ho volali vonku, vraj veď je piatok. Musela som im vysvetliť, že Andrej je na gitare, na teórii, potom pôjde do kostola, a v sobotu na skauting. Odišli so zvesenými hlavami. V nedeľu sa bude chlapec učiť, lebo ho čakajú vstupné testy z matiky a sloviny.

Šplechy

Sofinka bude mať zajtra 8 rokov. Mohla byť pokojne tretiačka, ale nedalo sa, taký je zákon. Ibaže je veľká. Neva.
Ja: "Jurko, zavolaj mi naše kuriatko!" (t.j. Sofinku). Počul to dedo: "To nie je kuriatko, ale brojler!"

x

Ajo sa teší na telocvik, bude ho učiť basketbalový tréner.

x

Zistili sme, že deti cez prázdniny utužili telá, ale poriadne "vyvetrali" mozgy.

x

A rána sú tu tiché, keď odišli decká do školy. Ba dnes mám aj navarené (synom-kuchárom na dva dni dopredu).

x

A nejdem ani do hudobky.

x

Včera si Sofia stihla v hudobke dokončiť úlohu z prvouky.

x

Andrej začal s príchodom školského roka každé ráno cvičiť: brušáky, kliky. Žeby kvôli spolužiačke? Nuž, pekná motivácia. Len dúfajme, že snáď sa mu bude rozvíjať nielen telo, ale aj mozoček.

x

Cez prázdniny sa chlapec naučil robiť výmyk na preliezkach, aj zopár iných cvikov, ktoré hrdo nazýva "parkúr." Teda na youtube som videla šialenstvá, aké vyvádzajú parkúristi. Má čo doháňať!
Dohovárame mu, že nemusí, pretože už mal narazenú ruku.

x

Piatkové popoludnia budú perné ako minulého roku: obe deti hra na nástroji, potom teória, potom kostol. Uvidíme, či Sofia vydrží v kostolnom spevokole Svetlušky. Kiežby!

x

Tie názvy sú zlaté. Že Svetlušky, Kobylky. To druhé je detský folklórny súbor v Bratislave, kam chce dať dcéra zapísať vnučku.

x

Musím si ešte rýchle dovychutnávať dolce farniente, lebo o chvíľu dobehne Andrej, ktorý už nemá družinu. Pôjde však na gitaru. Pre Sofiu pôjde dedo o tretej. Potom budeme písať úlohy, hrať na klavíri a opakovať notičky.

x

"Naj budze tak!"

Mladosť a staroba

Mladý život - to je raj.
Dokým môžeš - užívaj!
Stredný vek tiež nie je zlý.
Realizuj pomysly.
Lež naivne nemysli,
že ti slasti ostanú.
Už choroba sa vkráda dnu.
Bolesť kĺby vykrúca,
úsmev kriví zhorúca.
Keď si najviac nemohúca,
ešte tresne po líci -
a zmietaš sa v zimnici.

x

Tie nožičky,
božským Majstrom
vytočené,
patria istej
mladej žene.

Svižne nimi vytína,
dovysoka dvíha,
až ju kapelmajster nazve,
pozrimeže - íha,
Miss kankánovou tanečnicou.
Pochopte:
červené šaty
s bielymi guľkami,
zvonová suknička
umožnia pohyby, zvýraznia tvary,
keď sa v tanci s Mariánkom
zvŕta Anička.

Že sa trochu hlava krúti?
To je ošiaľ mladosti.

Dnes už taký tanec nedá -
hľadá lieky na kosti.

Momentky

Sofia mi venovala na narodeniny pomádu na pery - praktický darček v rámci jej možností.

x

Vrhla sa mi okolo pása a hlavičku pritúlila o moje brucho, keď odchádzala do spevokolu "Svetlušky" - opäť krôčik k dospelosti, ale aj záväzok.

x

Jurko zobral deti na letecké dni do Sliača. Hukot - ale zvykli si, horúčava, ale polialo ich hasičské auto, ocka to celé, samozrejme, zaujímalo najviac. Vrátili sa v pohode, plní zážitkov.

x

Miško nám počas dovolenky pomáhal zavárať, lepšie povedané, iniciatíva bola v jeho rukách. Potom sa aj nabalil, keď išiel opäť do Brna.

x

Ajo s Džamilom robia výmyky na preliezkach, kopú do lopty, chovajú mravce, Ajo podľa vzoru staršieho Lukáša od susedov zbiera kamene.

x

Už leto sa končí, smutná je pláž...

Keď má babka frei

odrazu nevie, čo so sebou.
Robiť naplánované veci
sa v sobotu neoplatí začať.
Kvočí pri počítači,
informácie triedi na
dobré a zlé z hľadiska
rodinnej bezpečnosti,
myslí na deti a vnúčatá
s potešením,
že si dopriali výlet,
aj s obavami,
aby sa im niečo zlé nestalo.
Také sme my, slovenské babky.

x

Užívaj, babka, užívaj,
zaslúžený raj.

x

Mám skvelé deti
a krásne vnúčatá.
Tramtaratá - ratatá.

x

Dnes mám voľno.
Čo len s tým?
Hádam niečo navarím.

x

Ale ešte sa mi ešte nechce.
Pajácik sa v okne chechce.
Myšlienky sú rozhádzané
ako hračky v detskej.

x

Čo to? Zrazu skrsol nápad
- ale to je bežné.
Ide babka s veľkou chuťou
navysmážať rezne.

x

S koláčmi sa nesoším.
Nie sú moja doména.
Radšej teda leňoším
a písmenká obmieňam.

Mňa keď kopne múza

Slová

sa zhmotňujú v duši.
Utvárajú sa v mozgu
a sťa vtáčatá
vylietajú z pier.

Inokedy sú úderné, prudké,
ba zlostné
a vystreľujú z úst ako šípy,
alebo dopadajú na
adresáta
ako silné údery kladiva.

Vtáčatá mám rada,
nežne si ich pritúlim k hrudi
a potom ich pošlem späť
aj so svojimi
malými slovkami odobrenia.

Ale tie šípy,
ale tie kladivá
radšej odstreľujem preč.
Nechcené,
aj keď niekedy pravdivé.
Také slová nemám rada.

Hoci niektoré budem možno
tolerovať
neskôr.


DETI

Holúbätá.
Chutnučké, mäkučké,
lásky najhodnejšie.

Najmä keď búvajú.


Zavárame čalamádu

vo veľkom.
Strúhame, krájame,
miešame v kotli.
Len či sme sa na jej chuti
všetci svorne zhodli?

Posledný horúci deň

Žeby? Podľa predpovedí áno. Vychutnávam dolce farniente. Kvety na oslavu som kúpila, u kaderníčky bola upraviť skôr vyrobenú frizúru. Obed robí syn, Ajo sa hrá s kamarátmi vonku, Sofia bola s ockom kupovať pomôcky na nový školský rok. Manžel je na sústredení spevokolu, na "kvákaní." Popoludní idem s mužom na oslavu priateľkinej 60-ky. Mladica! Bude to mať v penzióne pri rybníkoch.

Keď hovorím mladica, myslím to žartom, to pochopil snáď každý. Ja mám o šesť viac. Hlavné, že sa cítim mlado. Život je super, život je kúúúl.
Sa mi vraví, keď synáčik varí. A včera vzal decká na výlet. Prechádzka v Tatrách a za tým Poprad - Aquapark. Na pár dní došiel mladší syn. Ukázal mi fotku priateľky. Prosto miláčik! O dva dni k nám prikvitne Dominika, najmladšia vnučka.

Nuž, čo dodať?

Leto je všeliek.
Plynie lenivo.
Nechám sa ním opantať.
Jemné pradivo

urobí zo mňa zámotok.
Super zakuklená
už neviem, čo som.
Mama, baba, žena?

Milovaná

Milovaná

Sofinka je rozmaznaná.
bo vie, že je milovaná.

Ocko, babka, dedko, ujo, teta,
panie učiteľky.
Zaškerí sa spoza telky,
spoza PC obrazovky.
A už beží k pianínu.
Obšťastniť hrou rodinu.

Úsmevov má pre nás stovky.
A tých grimás komických!
Očičkami zaškúli
a ústočká našpúli.
Ja to neviem, ona hej.
Vnáša šťastie do tej našej
atmosféry pochmúrnej.

Andrej

Cvičí na preliezkach,
výmyk, preskok, hop a skok!
Ani babka nenazdá sa
a už letí vozvysok.
Parkúr chcel by robiť malý,
sudičky však menej dali
šikovnosti na cviky.
Ale cvičí, ale skúša,
trénuje sťa veliký.

Všetko dobré, všetko fajn,
keď monitor neovláda
detskú myseľ nevinnú.
Preto babka je len rada,
keď je vonku - a nie dnu.

Malé vysvetlenie:
vonku WI-FI nie je.

Čo povedal pán kaplán

Čo povedal pán kaplán

„Priateľ v zahraničí – chatovanie cez hang-outs – NIE.
Práca v zahraničí – môže byť.“

On mi to „odklepol?“
Vraj zodpovedná som za výchovu svojich detí.
Tie za svoje, atď.
Čiže za vnúčatá už zodpovednosť
NENESIEM.

A čo je krepý?
Nehľadí na srdce.

Veď sa tam vonku bez drobcov
UMUČÍM.

A ony čo si počnú
bezo mňa?

Typická slovenská babka.

Ten kaplán nemal deti,
nebude mať
vnúčatá.
Nemôže posúdiť.


1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.


2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.

3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.

- prvý list sv Pavla Korinťanom, kapitola 13

Tiché letné ráno

Tiché letné ráno
po daždi.
Zmytá špina,zmytý pot
aj iné sekrécie.
Dokedy potrvá leto?
pomyslím si
s byľkou nostalgie.


Konečne pravý
prázdninový deň!
Plná špajza,
prázdna hlava,
žiaden des,
žiaden stres.
Vychutnaj si ho, Hana,
ak môžeš takto zrána.
Konečne pravý
prázdninový deň!
Čo dali by viacerí
tvoji blížni preň!


Prečo nemáš pohodu?
Podceňuješ prírodu.
Prestaň reptať,
nárok stíš,
schúľ sa do jej lona.
Bude lepšie, uvidíš!

Nedeľný obed

Ako v 4* reštaurácii, keď varí môj syn - chef. A hlavné, že ja nemusím. Lebo varenie fakt nemusím. To som vari žena?
Hanbím sa, ale naozaj nevarím excelentne.
Prípady, kedy ma pochválili, by sa dali spočítať na prstoch. Raz ma pochválili aj kamarátky, ktoré som ponúkla, lebo došli v čase obeda. Možno boli hladné?

Pošli, Gospoď,

svoju otradu
tomu, kto v žarkij deň i znoj
kak bednyj niščij mimo sadu
breďot po žarkoj mostovoj.

Tú Ťutčevovu básničku som pochopila, až keď udreli v tieto dni horúčavy, Fígeľ bolo prejsť po horúcom chodníku čo i len pár krokov do potravín. Ťutčeva som sa pokúšala kedysi prekladať, nedarilo sa. Na malej ploche úžasný obsah, zviazaný sylabotónickým veršom, fantasticky vyznieva v ruštine. Je to bez značných posunov formy alebo významu jednoducho nepreložiteľné.

Aj detičky sú zmorené, včera boli s ockom vo Vrbove sa kúpať, dnes sa kryjú pred slnkom v byte. Koľkože máme stupňov? Tridsať, v Blave môže byť do štyridsať. Ako v Madride.

Myšlienka

Myšlienka

Pred chvíľou ti napadla.
Bola super, bomba, fantastik.
Záviselo od nej tvoje ďalšie smerovanie,
existencia v tomto spletitom svete.
Znamenala by veľa.
Len keby ti tá myšlienka-myška
nevkĺzla pod skriňu
a ty ju márne naháňaš,
celá spotená,
upachtená,
zúfalá.
Myšlienka-myšička,
vystrč ňufáčik,
ja ti neublížim,
len si ťa osvojím!
Budem ťa kŕmiť dobrotami,
najjemnejším mäsíčkom,
banánmi a šľahačkou.
Len sa mi ukáž, potvorka!
Veď od teba závisí moja budúcnosť!
Nebuď sebecká a vylez!
Myšlienka-myšička, ukáž sa,
a hneď!Dolovanie v hlbinách vedomia.
Žeby to bolo o tom,
ako urobiť svet šťastnejším?

***

Na každý roh postaviť klauna
s košom plným jedla,
rozdávať bude pochúťky a anekdoty.

Na každej ulici bude dom pre bezdomovcov
a migrantov, kde môžu prespať, kým si nájdu prácu.

Postaviť fabriky,
zriadiť tvorivé dielne,
stavať domy.
Na všetkom sa budú podieľať.
Bude ich to baviť,
urobia to dobre.

Deti treba zamestnať

Andrejko dokáže vysypať smeti, aj separovane. Preto dedko zahlásil, že odteraz to bude jeho práca.
Sofinka prekrásne (pod sľubom pelendrekového hadíka) ustlala detské postele. Odteraz to bude jej práca.
Sofinka vie umývať riady. Tatík ju to učil. Nielenže vie, ale aj chce! Pravda, počiatočné nadšenie pre túto aktivitu sa postupne vytráca, ale keď bude treba, mám pomocníčku.
Sofinka vie uvariť: čaj, špagety, ham-and-eggs (pod mojím dozorom. Najviac sa jej páčil trik, ktorý ju naučil ocko. Ako sa presvedčíš, že sú špagety uvarené? Vyberieš jednu a plesneš ju o kachličky. Ak sa prilepí, je uvarená.
Upratovanie hračiek je stále činnosť, do ktorej ich musíme nútiť. Ináč Andrej je šikovný. Písací stolík si upratal veľmi rýchlo a pekne.

Teraz im idem pripraviť veci na oblečenie. Som zvedavá, kto sa oblečie skôr.

Spať chóčetsja

Bábätká veľa spia, lebo to potrebujú k zdarnému vývinu a rastu. Starí ľudia cez deň pospávajú, hoci to nepotrebujú, ale občas ich zmáha únava.
Keď si spomeniem, aká energická som bývala za mladi, plná elánu! Nešťastná, keď som nemala čo robiť. A dnes? Trochu zaváram uhorky, varím a dozerám na deti - a idem z toho odpadnúť od únavy. Manžel si dokonca počas zavárania drzo zdriemol. Šťastie, že bol doma aj syn, ten pomohol.
No a teraz sa podržte: v poslednej dobe sa mi stáva, že keď idem okolo rozostlanej voňavej postele, hoci aj za bieleho dňa, zachváti ma prudká túžba si do tej postele ľahnúť, akoby ma do postele ťahal magnet. To sa mi zamladi nestávalo. Spať cez deň? Kdeže!
My ženy bývame odolné, vieme sa premôcť, dokážme pri varení, pečení, žehlení stáť celé hodiny. Nedá nám opustiť prácu, kým nie je dokončená. Pravda, s pribúdajúcim vekom je to čoraz ťažšie. Teraz dodatočne vzdávam hold svojej mamičke, ktorá aj v starobe dokázala vypekať mnohoraké zákusky neskoro do noci!

Prázdninový deň 2

Keď prší

Voľakedy by decká skákali po byte a ty by si nevedela, kde ti hlava stojí. Dnes všade tichučko, tichulinko, Traja chlapci v obývačke "mastia" hry na tabletoch, či mobiloch, dievčatko si v kuchyni pospevuje tiež podľa predlohy na tablete. Som rada, že sú ticho, ale na druhej strane to nie je dobré, lebo sa z nich môžu stať závisláci. Preto len čo dážď trochu ustane, vyháňam ich vonku. Našťastie majú radi loptu, bicykel, kolobežku a pod.

Prázdninový deň 1

O piatej zrána

O piatej zrána
čiperná je Hana.

Celý dom tvrdo spí.

Lieky berie, raňajkuje
a zľahučka poletuje.

Celý dom tvrdo spí.

Zľahučka jak zľahučka!
Stokilová babička.

Celý dom tvrdo spí.

Číta poštu, číta správy.
Počká, kým ich rozum strávi.

Prezrie obsah chladničky:
bude dosť pre maličkých?

Plánuje si práce, život,
pokým bude v dome živo.

Bo celý dom ešte spí.

Dilema

Dilema

Leto zúri, decká šantia, baba vnútorne rozorvaná: podať žiadosť do Maastrichtu, či nepodať? Poslať kapitolky z Európskej džungle do časopisu, či neposlať?

Poradcom v tejto dileme je, čuduj sa svete, moje obstarožné telo a moja chátrajúca myseľ.
Teraz prezradím, čo sa mi včera stalo. Do prania bielych plachiet som nedala prášok!!!
Bolo to takto: dala som ten prášok do namáčania, ale potom do prania už nie, lebo som mala plnú hlavu somarín. To prádlo nevyzeralo na šnúre ideálne. Vyschlo síce nádherne, aj už na ňom dietky spia, ale ten prášok si neodpustím. No a predstavte si situáciu: namiesto do vlaku do Mogadišu nasadnem do vlaku do Mumbaly, kde ma zožerú ľudožrúti. Lebo tá práca obsahuje projekty v Afrike.

V noci som sa snažila dať dokopy a) článok, b) spomienky na Brusel, že to pošlem do časopisu, pretože mám mať publikované dva články, ak sa chcem o to miesto uchádzať. Akosi mi to nešlo. Ešte aj technika sa postavila proti mne.

Vravím manželovi, či by mi nezohnal mladé zelené orechy, že sa z nich dá vyrobiť skvelý liek na štítnu žľazu, sklerózu a pod. Berieš to 40 dní. Pohotove mi odvrkol, že mne by pomohlo jesť jeden orech denne po dobu 40 dní. No predstavte si, s akým cynikom žijem!

Idem sa venovať deckám.
Tak sa majte, a hlavne nikomu nepovedzte, že som nedala prášok do prania.
Vaša Anna

Domi a Sofi live

Domi a Sofi live

Domi: - Babka, mám ťa rada! - pritúli sa mi k mohutným stehnám. Krehké vtáčatko. Ale vzápätí už „odletí“, pôvabne odcupká na šikovných nôžkach za svojimi hrami a zábavkami.

X

Sofia: Dominika, nevyhováraj sa. Výhovorky sú TAKÉ DETINSKÉ!“

X

Dominika rada papá. Neodíde od taniera, kým nie je prázdny. Dokonca ochotne doje za druhými.
„Sofia, už si dojedla polievku?“
„Keď ja už nechcem, mám dosť!“
Dominika: „Ja tú polievku dojem. Som si ju vliala do svojho taniera.“

X


Včera boli s dedkom na bicykloch u pradeda. Napúšťať bazén. Strhol sa prudký dážď a silná búrka. Ja som doma jančila, párkrát som im volala. Sofia: „Babka, prečo nám toľko vyvolávaš? Veď nie sme malé!“ Nakoniec došli domov v poriadku, keď búrka prehrmela.

X

Dominika je odvážna. Treba ju priam hatiť, aby sa nepúšťala do nebezpečných kúskov. Pravda, pre mňa je každý skok do piesku, každý výmyk na preliezke a vôbec celý život jedným veľkým nebezpečenstvom.

X

Sofia má motiváciu k cvičeniu Viedenskej sonatíny od mladého Amadea. Sľúbila som jej výlet do Viedne, aj obhliadku centra na koči, ak sa to dobre naučí.

X

Dominika to bude mať v živote pomerne ľahké, už teraz má priateľa zo škôlky, ktorý je ňou natoľko unesený, že jeho rodičia prišli k Dominikiným rodičom sa dohodnúť, na ktorú základku dávajú dcérku, lebo že oni tam tiež dajú syna.

X

Sofia zatiaľ nemá obdivovateľov. Skôr ona sa zvykne zaľúbiť, ten cit je však zväčša neopätovaný.

X

Sofia už vie čo-to uvariť: ham and eggs, špagety – ocko ju naučil, ako sa skúša, či sú uvarené. Vytiahneš jednu špagetu a plesneš ju o kachličky. Ak sa prilepí, sú uvarené.

X

Včera chcela umývať riady. Pod ockovým dozorom.

X

„Babka, babka, môžem si uvariť čaj/kakao/praženicu? Pod tvojím dozorom!“

X

Ja: „Poobede bude oddych na lôžkach.“
Dominika: „A čo sú to vložky?“

Vzdychy

Vzdychy

Odkúriť sa do Maastrichtu.
Odrobíš si šichtu
- a máš pokoj.

Odísť opäť do Bruselu.
Kašlať na rodinu celú.

Variť, chystať, stále prať,
deťom zadky utierať.

A čo takto do Londýna?
To by bola pieseň iná.
Ale nie jak gastarbeiter,
ale ako veľký frajter.

V parlamente teplé miesto
na Aničku čaká.
Brexit bolí, ale pri tom
príležitosť dáka.
Úradníkov stále treba
ako s maslom chleba.

Do Paríža na Seine!
Snívam o ňom na sene.

Od pondelka k nedeli.
A zatiaľ som
- v prdeli.

Už zase doma

Už zase doma.
So šťastím došli.
Dobro došli!

Chýbajú vlnky,
morská pláž,
dolce farniente.
Baba, deti stráž!

A var a per a peč,
a brzdi svoju reč.
Pán Boh s nami, a zlé preč!

Leto je krásne kdekoľvek.
Pri deťoch najmä.
Pri nevinných hrách
preletí ako blesk.

Stratíme skoro
opálenia lesk!

Tempus fugit.
Leto ešte trvá,
však hráme na piáne,
aby bola Sofi prvá.

Vystihli, utužili, zažili

VYSTIHLI
sme počasie
more
predel po školskom roku
zmenu klímy


UTUŽILI SME
zväzky
priateľstvo
rodinu


ZAŽILI SME
plavbu loďou
bezporuchovú cestu autobusom
a bez nehody
milých ľudí
skvelé jedlá
chutné ryby
morský vzduch
rodinné hry


Bolo to super, dalo sa vydržať, ako kedy

Vychutnavame dovcu na Korculi. Podrobnejsie doma. Pa,pa, moj dennicek, moj blogicek. Som opita slnkom, morskym vzduchom a stastim deticiek.

Nehorázne

Nehorázne super život

Prestaň sa sťažovať !
Neplač, sestra oslica.
Tvoje telo už nikdy nebude svieže.
Zmier sa s tým.
Buď v poho.
Obklopená drahými ľuďmi,
aj malými beťármi,
čo ešte viac si možno priať?
Snáď vyletieť na Mesiac?
Ba kieho helementa - s týma nohama!
Na lavičke pred barakom – naďmama!!!
Ak porovnáš sa s biednymi,
Máš nehorázne super život!

Tá bolesť pripomína

Smrteľnosť?
Pokoru?
Zamyslenie nad zmyslom?


Zelená a modrá

Vraj nejdú dokopy.
Zelená, modrá – pre blázna dobrá.
Áááále – prd makový!
Zelená tráva, modré nebo,
to predsa dáva zmysel.
Si modrý, ja som zelená.
Keď vrúcne bozkáš,
mením farbu
a vzápätí som
sťa tucet ruží červená!

Dovolenka na obzore

Už nás láka, už nás láka
azúrové more.
Dovolenka na obzore!

S koncom školy menej bolí
život krivolaký.
A čas, ten kujon starý
hneď rýchlejšie letí.
Letkom letí ako vtáky.
Na kupku sú deti.

Vysmiate a rozšantené,
bujaré a vitálne,
unavia ťa, seba nie.
Pritlačia ťa k stene,
kým im nedáš, po čom pištia.
Zlatučké a maličké.
Kam len pôjdu s boľačkami?
Predsa k svojej babičke!


Zo zásluh neuberám dedovi.
Venuje sa príkladne.
Čo ktorému napadne,
splní s láskou, celkom rád.
Ako veľký kamarát.

Júnové haiku

Bezproblémový
(hoci iba zdanlivo)
je ten teplý jún.


Bujará zeleň,
zabudnuté vyrážky,
všetko zas pučí.


Ach, a tie známky!
smejú sa, škľabia
v žiackej provokatívne.


Už aby prešli
písomky,zlé známky,stres!
More, zmy ho z nás!



Už aby prišiel
ten vrúcne vymodlený
sladký letný čas!

Na okne sieťka

Na okne sieťka


Na okne sieťka,
Na očiach beľmo,
Na srdci ťažký mrak.

Koho to trápi,
že malá muška
nevletí dnuká,
(A ona chce tak veľmo!)

Že srdce uväznené
chcelo by lietať
ako vták?


JÚN

je ťažký.
Učivo dozrieva,
pomaly ide do hlavy,
keď slnko skáče po nebi,
učenie nás už nebaví -
a predsa ešte dotiahnuť
posledné resty,
napísať
tie blbé testy,
čo na nevinných žiakov
učky nastražili,
aby nás nastrašili
a riadne ponížili,
len sem-tam pochválili.

A horúčava nástojčivo
volá: "Je jún, ty divoch!
Kašli už na školu,
poď sa vonku hrať!"

Žeby konečne

pohoda?
Prekrááásny júnový deň.
Počasie pre náročných.
Pre všetky zmysly.
Krásy nevídané, netušené, nedúfané.
Deti vydarené, vymodlené.
Dovolenka na dosah.
Pomyslenie na teplučkú slanú
vodičku
šteklí zmysly.
S ešte teplým vysvedčením
naskočíme do busu
a hajdééé za obzory!

Sofia bola na koncerte "hviezda."
Bola "úžasná."
Slová v úvodzovkách, toť výroky jej učiteľky.

Aj babke patrí pochvala.

Ešte pocvičíme pieseň v Suchoňovej úprave
a pestrú skladbičku v A-dure.

V strede júna do Blavy?
Čosi nové pracovné.
Váham.
Neverím si, nechce sa mi.
Ale na druhej strane
prácu potrebujem:

- na boj s Alzheimerom
- pre pocit užitočnosti
- preto, lebo preklady ma bavia
- ako alternatívu k praniu detských vecičiek
- ako zábavu
- ako omladzovací prostriedok
- ako spôsob úniku od všednej reality
- a možno si aj trochu privyrobím.

Takže uvidíme. Rozhodne máme príjemný,
ba chvíľami až vzrušujúci
JÚN.

Egreš, či kaktus?

EGREŠ. ČI KAKTUS?

Keď dievčatko-prváčka napíše vedľa obrázku egreša KAKTUS, znamená to, že je skôr oboznámené s tropickým ovocím ako naším. Činžiakové dieťa nepozná pichľavý kríček s trpko-sladkým ovocím, ktoré som ako dieťa pomáhala oberať, hoci nerada, lebo pichliače boli drzé, zrelé egreše som jedla, ale kompót som nemala rada. Naši doma pri zaváraní každý jeden egreš pichli špendlíkom. Ťuk, ťuk, ťuk – a šup do fľaše!
Veľa práce bolo aj s ríbezľami. Tie som oberala celkom neochotne, lebo som pritom musela byť opatrná, vyzbierať systematicky celý krík, ale na zemi sa nesmel ocitnúť ani strapček. Spracovanie drobunkého ovocia tiež nebola žiadna lambáda.
Každý utorok sme mali na obed varené hovädzie mäso z nedeľnej polievky, zemiaky a ako prílohu egrešovú alebo ríbezľovú omáčku. Tak toto som fakt neznášala! A čo som ja vlastne znášala? Chudé prieberčivé dieťa, polosirota zo stredných vrstiev, veľa som jedlu celkove neublížila. Ale zjesť som to musela, nechali ma sedieť pri tanieri aj hodinu.
Kde sa to v nás berie dnes, tá nadutosť a obezita, priam odutosť? Keby sa naše deti a vnúčatá stravovali tak striedmo ako my v detstve, nebolo by medzi mladými toľko tučkov.
Rozhovor mamy s tetou Klárou: „Ta dze tota Anička? Už mušime isc na cintir.“
„Ta neznaš? Ešči nepojedla obed, šedzi pri totej muhengovej omačke, segiňatko.“

ŽIVOT

ŽIVOT

Krásny ako dieťa v spánku.
Nežný ako plyšový macko.
Mierny ako prímorská klíma.
Drahý ako prvá láska.

Ale keď zabolí!
Prudko, intenzívne.
Šľah korbáčom do živého!
Vtedy precitneš.
Len vtedy ho ozaj spoznáš.

X


V DEŇ KONCERTU

Všetko je iné.
Zelenšia tráva,
trilkovanie vtákov
priam trhá uši.
Šľaková káva,
mrnčanie v duši.

Nepokoj sladký
a pritom korenistý
ako cukrík pelendrek.

Tešíme sa všetci
na výsledky našej práce,
na súzvuk nástrojov,
harmóniu tónov,
konečne nám zaznejú
melódie do spevu,
„dojáky“, „srdcovky“,
umelé ľudovky.
Tuším budem bučať.



Le Onde

Super skladba.
Vlnenie mora.
Jemné, nekonečné.
Ale kde je búrka?
Náhla zmena, čierňava?

Chýba mi tá dramatickosť.

Nové perly

Sofia si do žiackej napísala: Päťminútofky
x
Po kostole: "Babka, a do kadidla sa kadí?"
x
Pred kupovaním darčeka k jej meninám.
Ja manželovi: "Koľko vám dať peňazí na nejakú drobnosť?"
Sofia (znalecky): "Daj mu stovku papierovú."
x
Andrej nevie rýchle spočítavať, ale vie šikovne použiť kalkulačku. Tak sa stalo, že mal prvú stranu cvičných príkladov vypočítanú zle, ale druhú a tretiu stranu už bez chybičky. Nápadné bolo aj to, s akou rýchlosťou dospel vo svojej izbe k výsledkom!
Samozrejme, že to malo dohru v pracnom počítaní nahlas, sprevádzanom hojnými slzami.
x
Ešte o Ajovi: na gitare hrá veľmi pekne, podľa mňa geniálne. Ale ja som babka.

„Uletené“ názvy

„Uletené“ názvy

Ťažko chorému príbuznému do nemocnice doniesť na čítanie román Alexandra Solženicyna RAKOVINA. (začala som to čítať, vskutku deprimujúce, o zničených nádejách mladého študenta nemocnici, vykresľuje aj útlak vo vtedajšom Sojuze).

Reštaurácii dať názov „Hladomorňa“. Skutočnosť v našom meste, ale nemala dlhého trvania. Išlo sa do podzemia, po stenách boli pomaľované výjavy zo stredovekej hladomorne. Teda poviem vám, vynikajúci spôsob na odradenie človeka od jedla.

Názov baru „Predná hora“. Tuším som to tiež videla v reále. Priznám sa, samu by ma to nenapadlo.

Názov dedinského potoka „Rio Grande“.

Meno Liliputána „Karol Veľký“.

Názov dedinského pohostinstva „Las Vegas“.

Názov prímorského letoviska „Utopenec“.

Predajňa dámskej konfekcie nadmerných veľkostí s názvom „Biela veľryba.“

Názov obchodu s erotickými pomôckami pre pánov: „Postoj chvíľu“.

Cestovná kancelária s nehorázne vysokými cenami zájazdov: „Uteč od reality“.

Názov realitnej kancelárie: „Villa, snívaj svoj sen“.

Obchod s čínskymi hračkami: „Perpetuum mobile“.

Zabúdacie perličky

Manžel nechal kľúče od garáže v garážových dverách. Upozornili nás dobrácki susedia.

x

Ja som vybrala veľké kusy bielizne z práčky - rozvešala ich, aj pekne vyschli, neskôr manžel hľadal trenky, bolo ich niekoľko na dne práčky ešte mokrých.

x

Zabudla som dať jednému decku desiatu.

x

Namiesto žiackej knižky som do hudobnej vzala notový zošit.

x

Kiežby som zabudla na príkoria zo strany niektorých ľudí! Hneď by sa mi žilo ľahšie.

x

Keby som sa tak zabudla navečerať, hneď by bola línia!

x

Až raz zablúdim a dobrým ľuďom nebudem vedieť povedať, ako sa volám a kde bývam, to len bude haluška!

Predĺžený víkend

Predĺžený víkend

Dolce farniente.
Non allegro, un poco lente.

Pomaly jeme,
neupratujeme,
iba mierne pretrasieme
perín hory.

Nočné mory
vyhnať treba.

Ešte k tomu
trochu chleba,
lež nie ako predtým.
Babka chudne.
To sú veci!

Cítim to v páse,
nohy nebolia tak veľmi.
Pozitíva neklamné.

Stáva sa zo mňa suchár.
Ale snáď sa dožijem,
ale snáď sa dožujem
do staroby vetchej, triezvej.

Detičky ma obklopujú,
šantia, hrajú, vyvíjajú
sa.
Za to chválim
nebesá.

Sofinka

Sofinka

Úžasne rada pomáha pri varení.
- Dovoľ babka, ja to urobím! Napr. dnešná príprava rezňov: klepala ich s takou vehemenciou, až narobila do lopára jamky! Obaľovala, mala celé pršteky dolepené od trojobalu, ale vyhlasovala, že „to nevadí“, učila som ju robiť to krajšie. Rada si sama zalieva čaj, dávam pozor, aby sa neobarila.
Rada by pracovala s nožíkom, to jej radšej ešte nedovolím.

Úžasne rada nakupuje. Neposielam ju však do potravín často, zatiaľ.

Nerada upratuje, napr. hračky, ale keď ju nejaká práca zaujme, veľmi to chce robiť a žobroní, kým jej nedovolím, napr. pomáha pri vešaní, ukladaní bielizne, utiera riady. Vééľmi rada upratuje skrine: vyhádže všetko von – a ty, baba, ukladaj! Často si nájde zabudnutý šálik, čiapku, šortky, dá si to na seba – buď jednotlivo alebo všetko naraz - a producíruje sa pred zrkadlom.

Rada hrá na klavíri. Ráno mám problém, kedy jej dovoliť „už“ hrať, večer, kedy „už“ prestať (činžiak, nočný kľud).

Najbližšie bude vystupovať 3. mája. Učka z hudobnej ju chváli, že nemá, na rozdiel od niektorých iných deciek, trému. Trochu áno, ale nie natoľko, aby jej to zabránilo podať výkon. A je tu ešte motivácia, o ktorej viem iba je: prísľub plyšáka (alebo inej vytúženej hračky). Koncerty jej dvíhajú sebavedomie. (Ona to potrebuje, keď nemá mamu. Musí sa prebíjať v živote tým, čo jej ide – a sama – rodičia ju nepostrčia). Minule vo veľkom pozývala na koncert všetky učky, samozrejme, že neprišla ani jedna, lebo aj keď ju majú rady, nemajú čas. Totiž, aby ste mi rozumeli: nesluší sa prísť, vypočuť si Sofinku, a potom odísť. Treba ostať aj počas čísel druhákov, tretiakov, štvrtákov, piatakov, atď, prípadne ak je to koncert celej ZUŠ, pozrieť si tanečné aj dramatické vystúpenia. Rodičia a babičky si na to nájdu čas, ale taká učiteľka ťažko. Nuž, ostáva dúfať, že Sofia raz bude mať tzv „recitál“, samostatný koncert, potom už budem pozývať všetkých, vrátane susediek z bloku a z ulice.

Je to šťastné a veselé dieťa, cíti, že má rodinné zázemie, svojho milujúceho „tatíka“, babku, dedka, má rada školu, rada sa učí. Rada sa podelí, keď niečo má, hneď myslí aj na brata.

Skvelá povaha, nádherné dieťa, aj keď dosť impulzívne, ale takú ju milujeme. NAŠA SOFINKA.

Hlad

HLAD

Vitaj, bratku! Cítim ťa od rána, aj po skromných raňajkách, cítim ťa na desiatu, ktorá pozostáva z jabĺčka, cítim ťa na obed, keď si dávam tofu so zeleninou, na večeru rybu s cereálnym chlebíkom. Hlad mi zviera žalúdok.

Ale veď to je dobre - utešujem sa. V takých chvíľach skutočne CHUDNEM. Mám to odskúšané. Odmenou mi bude štíhlejšia línia a hádam aj zdravšia budem, zníži sa hladina zlého cholesterolu v mojej krvi, bolesť členkov ustúpi, ba spľasnú aj opuchy.

Hanbím sa, že mi je zaťažko trochu pohladovať. Hlboko sa ospravedlňujem všetkým martýrom aj chudákom, ktorých hladom mučili v koncentrákoch a gulagoch, ľuďom trpiacim počas hladomoru, vojny, v čase núdze.

Môj hlad je reakciou na nezdravý nadbytok, ktorý sa u mňa prejavil v nadváhe, boľavých opuchnutých členkoch, zanášajúcich sa cievach.

Nikto nado mnou nestojí s korbáčom, nezamyká predo mnou chladničku a vetrák, ktoré sú preplnené dobrôtkami od výmyslu sveta. Sama si musím rozkázať.

Že nedopadnem ako tá pani, ktorá keď sa vyzliekla na pláži do plaviek, traja horliví grínpisáci ju odtiahli späť do mora, alebo iná, ktorá keď si ľahla na posteľ, prevísala zo všetkých strán!

Netreba dať na chladničku zámok, stačí magnetkami pripnúť bikini spred dvadsiatich rokov, skvelé memento! (kresbička koluje na internete).

Nuž, anyway, idem sa mučiť ďalej, aby sa mi niečo náhle neprihodilo, nejaká náhla príhoda, ktorú si zaiste nikto z nás neželá. Bon chance, Anička!

Patent

Patent

Tento nápad si dám
ihneď patentovať.

Jak docieliť večnú mladosť?
Malé deti chovať!

Svieža myseľ ostane ti
ak máš v dome deti.

Ako dieťa hráš sa s nimi,
panáčikmi maličkými.

A ony to šťastie majú,
že sa s tebou vyvíjajú.

Radosťou z výchovy
hneď srdce plné máš.

Keď myslia hlavičky,
aj ty sa vyvíjaš.

Keď ťažoba príde,
beznádej, únava,

vtedy myseľ vzíde,
že veď to sa stáva.

A nemáš čas myslieť
na ponuré veci,
keď sa vôkol teba tmolia,
džavotajú, dobiedzajú
furt maličké dzeci.

Bo sa s nimi stále hráš,
zadočky im utieraš.
Všetok čas ti kradnú,
nemáš čas ísť ku dnu.

A čas milosrdne letí,
keď máš v dome poklad -
keď máš v dome deti.

Diéta

DIÉTA

Tetka Hana
zavčas rána
dookola splieta:
„Dnes to spravím:
nepoľavím,
bude tvrdá diéta!“

„Tvrdá diéta?“
- uškrnie sa teta Zita,
známa pojmom obezita.
Toť nezmysel, humbug, klam.
Nevydržíš, prisahám!“

Hana predsa vydržala.
Ale iba jeden deň.
Rezeň? Pivo?
Nebude sa trápiť preň.

Ale veru ku večeru
vyhlásila tetka Hana:
„Začnem s inou diétou, zdá sa.
Ľahšia diéta, moja spása!

Odrieknem si, čo mám rada.
Vyzerať chcem ako mladá!
Ak oddialim časy jedla,
budem štíhla ako jedľa.
Veď som ako matrioška,
ako stĺpik podsaditá.
A v tých kilách, a v tom mäsku
choroba je skrytá.
Tlstá Zita-obezita
spľasne ako bublina.“

BOJ O ZDRAVIE ZAČÍNA!

Keď varí chef

Po dobrom guláši
len sa tak zapráši.
Sofia si duplu pýta,
veselá a šťastná, sýta.
Ja s dilemou velikou,
koľko si dať knedlíkov,
zjem ich asi také kilo.
Len sa po nich zaprášilo.

Po obede krátky talking,
a potom už Nordic Walking.
Do kopečka, do lesa.
Hej, kilečká, traste sa!


Milujem nežne
vyprážané rezne.

Nepohrdnem cesnačkou
od rodiny Sedlačkov.

Teraz poďme na diétu.
Vybrať z chladu šalátu.
Papriku a rajčiny
s olivovým olejom
nezabudnúť cibuľku
aj s medvedím cesnakom.

Všetko dobre premiešané.
Ľahká strava,
chleba málo.
Keď padajú nohavice,
tak to za to stálo!

Lenže diétu dodržať,
to sú Tantalove muky.
Keď synáčik dobre varí,
bozkávam mu ruky.

Nové hlášky

Sofia: - Andrej, vieš, že babka to myslela inoricky? (namiesto ironicky)
x
Dominika: - Mami, mami, prečo máš také vypleštené oči?
- Od chrenu, dieťa moje, od chrenu.
x
Ja: - Ja som do toho ľavá.
Sofia: - Ale JA som do toho PRAVÁ.
x
Andrej: - Strááášne sa teším do školy!
Ja: - A čóže sa ti stalo, vnúčik môj? (Bolo mi prenáramne divné, že tak silno túži po vedomostiach).
Andrej ma hneď uviedol na pravú mieru: - Ako ukážem kamarátom svoj nový mobil a vymením si s nimi číslo!
x
Sofinkino antonymum k slovu "ostrie": "tupie" (Vysvetľovala som, že na nožíku je ostrie, aby po ňom neprešla prstom. Ona prešla po druhej strane a zahlásila: "Ale tu je tupie."
x
Dnes je utorok,kúpu dievčatá chlapcov. Sofia švihla Andreja korbáčikom, ten sa rozreval, lebo ho zasiahla po prstoch.
Sofia sa rozčúlila: "Tak načo sme potom kupovali ten korbáč?!"

Môj vzrušujúci Veľkonočný pondelok

Zaiste si viete predstaviť, že ako mladé dievča som nemala Veľkonočné pondelky veľmi v láske. Vyčkávať, kedy prídu „kúpači“, t.j. chlapci a muži z rodiny, prípadne frajer (ale to bola výnimka), ktorí ma poriadne obliali, až som si musela meniť šaty – a za to očakávali po vajíčku, čokoládke a peniazoch, ešte som sa aj musela prívetivo tváriť, akože som náramne nadšená, že som sa mohla stať obeťou ich chúťok, to nebolo nič príjemného, ba väčšinou to bola nuda.
Veľkonočný pondelok 2004 bol trochu zaujímavejší, lebo som už letela do Bruselu na lekársku prehliadku. Bola som ubytovaná v parádnom hoteli za prístupnú cenu – urobili akciu, lebo celý Brusel bol na prázdninách – ale nemohla som papkať šunku a iné dobroty z domu, pretože na druhý deň som mala ísť v rámci prehliadky na odber krvi.
Vo Veľkonočný pondelok roku 2007 som zažila (a prežila!) vzrušujúcu cestu do Bruselu. Autom s mojím manželom. Plných tisícpäťsto kilometrov. Myslím, že mi Pán Boh vynahradil nudu všetkých predošlých Veľkonočných pondelkov!
Bol to adrenalín na druhú!
Čo vám budem hovoriť. Zažili sme takmer všetko: od nedostatku benzínu, cez hlad a smäd – až po poblúdenie, čiže častejšie zídenie z cesty.
Na Morave pri Slavkove sme si spomenuli na Napoleona. Veď on prešiel od Slavkova až po Waterlo (je neďaleko Bruselu), a to nemal ani škodovku, iba koňa!
V Čechách sme nabrali benzín v domnienke, že nám vystačí na dlho. Chyba lávky! Už na začiatku našej púte po Nemecku začala kontrolná lampička čoraz vytrvalejšie signalizovať, že autu chýba potrava. Snažili sme sa – ój, a ešte ako! - nájsť pumpu! Ale ako na potvoru, žiadna sa neukazovala! Začala som sa modliť, aby sme neostali stáť. Mariánko prišiel na to, že ak nejde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi, teda že musíme vyjsť z diaľnice. Kto nám dal do cesty mladého motorkára, opravujúceho motorku na kraji cesty, ktorý nám ukázal smer na najbližšiu pumpu, to neviem, ale pevne verím, že Pán Boh. Na čerpaciu stanicu sme dorazili s pol litrom benzínu!
Naša radosť z objavenej pumpy bola obrovská. Ale čo to? Kam to ideme? Veď Regensburg nie je napísaný v našom pláne! Pozri mapu, Milka. No jasné, namiesto do Norimbergu sme zabočili do Regensburgu. To neva, je to pekné mesto. Takýchto nechcených odbočiek bolo niekoľko.
Mala som z toho radosť. Veď si len predstavte. Za socializmu sme do Nemecka nesmeli. A včera? Včera sme ho celé prešli na šírku! Bola to nádhera! Zvučné mená ako Norimberg, Frankfurt, Aachen – všetky boli naše! Až na tie zápchy, tzv. kolóny vozidiel, ktoré nás dosť zdržali. Je pravda, že Marián si pri tých zápchach oddýchol. Ale po takej hodine jazdy krokom v kolóne áut už aj on pocítil nutkavú túžbu rozbehnúť sa s vetrom opreteky.
Pretože celkove nebola cesta namáhavá. Akurát že manžela občas rezali oči – vtedy sme sa zastavili na kávu alebo len sa prejsť. A že sme zo trikrát zišli z cesty? Ale povedzte, čo je to za „route plan“, kde sú veľkými tučnými písmenami vyznačené maličké bezvýznamné mestečká, a veľké sú malými chudými písmenkami, akoby sa nechumelilo!
Nuž, aby sme to mali zaujímavé až do konca, na záver sme namiesto do Belgicka zašli do Holandska. Už-už sme si chceli objednať nocľah. Išla som sa spýtať na jednom čerpadle. Vraj nemáme, ale keď sa poberiete tamto-ľa smerom na Maastricht, dôjdete do Bruselu! Tak sme skúšali – a skúšali, až sme sa napokon dostali aj do Belgicka.
Poviem vám, že taká cesta autom do Bruselu zvesela preberie aj toho najlenivejšieho ulieváka! Okrem toho poučí, pobaví a zdvihne sebavedomie! Naspäť musíme tým autom zas. Jaj!

Nenávisť

Nenávisť

Vonku blázni jar.
Zeleň a puky.
Príroda raší, bujne, krásnie.
Lež ľudská nenávisť
zväzuje jej ruky.

Aká to nenávisť
k človečenstvu,
že vrazíš autom do davu?
Že bomby hádžeš na deti?
Že stínaš ľuďom hlavy?

Príroda musí
v nemom úžase
stáť.

Výroky pri raňajkách

Žeriem nesladené ovocné musli zaliate sójovým mliekom - niežeby som až tak fantasticky dodržiavala diétnu stravu, ale iné nemáme, a usmievam sa popod fúzik nad Sofinkinou hláškou.
Keď papali, mala som rôzne pripomienky, podľa nich zbytočné, napr. aby si Andrej umyl ruky od čiernej fixky, mal na nich pomaľované akési ornamenty, Sofia aby si po raňajkách nezabudla umyť fúzy od nátierky, aby nevykrikovala po štvrtákoch, aby si dávala pozor na farbičky a pero, Andrej aby nevyrušoval, ale sa hlásil, tu zrazu Andrej povie:
- Babka, vieš, čo máš:
Ja: - Áno, viem, "Päť minút ticho!"
Na to Sofia potuteľne pridá:
- A ešte jedno: "Nekomentovať!"
Ostala som zaskočená. Vtedy Sofinka vstala, pritúlila sa ku mne a nežne povedala:
- Prepáč, babka, môžeš komentovať, nemyslela som to tak. Mám ťa rada!

Somebody up there must love me

Áno, Boh sa o mňa stará. Pocítila som to v posledných dňoch.
Nordic walking: bolo fajn, nádherná príroda, spev vtákov, milí mladí ľudia, až na to, že som za nimi nestíhala, čo mi ubralo z nálady.
Včera večer: bolesť hore na hrudnej kosti
U lekárky: mám veľa zlého cholesterolu, mala by som naštartovať diétu.

No povedzte, nie sú tieto tri varovania dostatočné? Ak sa chcem ešte tešiť z vnúčat, musím rešpektovať lekárske odporúčania. Zeleninový šalát, namiesto chleba kukuričné placky, jablko, čaj, malé porcie, nič mastného.

Bude to ťažké,ale zvládnem.

Chcete niečo veselé? Prosím:

Príde pani k doktorovi a pýta sa, čo má robiť, aby schudla.
Doktor odpovie: "Zemiaky."
Pani: "Jesť?"
Doktor: "Nie. Okopávať."

Vývoj

Detičky kopírujú hlášky dospelých.

Sofia: "Babka, uhni, je ťa tu veľa!" (Mariánova hláška. Je pravda, že máme úzke priestory a ja som široká)
Andrej: "Babka, tri slová: Päť minút ticho!" (Jurkova hláška. nemá rád, keď veľa táram).

Deti dobre papajú. Som rada, že im chutí medvedí cesnak, Ajovi aj riadny cesnak, horčica a chren. Keď ich odprevádza do školy dedko, dbá, aby sa pekne naraňajkovali. Obedujú v škole, neviem, či pojedia. Hádam hej. Sofia máva aj extra obedy (bezlaktózová dieta). Olovrant ovocie, skorá večera: niečo varené alebo chlieb so salámou, či párok, Ajo dva. S niektorými potravinami je to hlúpe. Napríklad syr: Sofia ho miluje, ale nesmie, Andrej by mohol, ale nechutí mu. Celkove však v jedle nepreberajú.

Ajo sa začína učiť celé pasáže, napr. z prírodovedy. Musí drieť pod otcovým dozorom, lebo má sklony k lajdáctvu. Kvôli zlým známkam nedostal na narodky ani bicykel, ani mobil. A má zákaz chodiť k telke, počítaču, vonku. Už týždeň. Začína však dostávať lepšie známky.

Sofinka má jednotky. Je na seba patrične hrdá - a my na ňu! Minule sa mi jedna pani zdôverila, že jej vnučka má problémy s čítaním. Nie a nie sa to naučiť. Ja som jej povedala, že pre Sofiu nie je problém prečítať čokoľvek. Na krabičkách a obaloch od potravín číta drobné písmenká - zloženie výrobku (či neobsahuje mlieko), číta mi maily ponad plece, neznámy text z kníh alebo dennej tlače súvisle.
Píše pekne, dedko ju trénuje. Matematiku robí so mnou alebo ockom. (Nie je hlúpa, ale rada tresne výsledok bez rozmýšľanie, hoci aj nesprávny. Výsledky súťaže ešte nemáme, nerobím si však ilúzie). Angličtina - no problem.

So Sofiou hráme na klavíri, celkom to ide, Andrej rovnako robí pokroky na gitare, len v teórii obaja pokrivkávajú.

Ľutujem detičky, že sa im nedostáva materinskej lásky. Ja s dedom budeme stále len starí rodičia. Tatíka zbožňujú. Jedna učiteľka si Sofinku obľúbila a volá ju "anjelik". Zlatá žena!

Nápory jari

Nápory jari

Šťastie v tvári.
Všetko, čo ťa kvári,
odletelo vari.
A veľký šéf varí -
vône z každej škáry
naliehavo,
neúprosne,
zastierajú zimnú šeď.
Jar k nám prišla teraz, hneď!
Rast a zeleň, pupene.
Na lúke aj na tvári
zjari

Bacha, idú naše ročníky

Je známe, že na jar umierajú starí ľudia. Ale aj 60 - 70-nici? To už sme starí? Tak pozor na životosprávu a nerozčuľovať sa, radšej si vyjsť na prechádzku. Včera som bola! Aj paličky som vzala, Andrejko mi opakoval princípy. Všetko si zapamätal z inštruktáže, šikovný chlapec! Spočiatku ma veľmi bolel ľavý členok, potom som rozchodila. To je síce fajn, ale mám taký slabučký pocit (a výraznú bolesť), že mi to prechádza aj do kolien.

Nuž ale poďme radšej na veselšie momenty. Jeden som už spomenula vyššie, že Andrej má dobrú pamäť. Sofia tiež, najmä na to, kde by mohli byť ukryté cukríky a čokoláda. Bola na oslavách Andrejkových narodenín hviezda. Bez váhania zahrala jeho spolužiakom na klavíri, Andrej na gitare až na záver. Ale pekne sa predviedli. Každé dieťa má na niečo iné. Napríklad jeden chlapček od susedov krásne kreslí. Iný výborne skladá lego. A ten najmenší, čo nechodí ani na výtvarku ani na hudobku, je poriadne vyťažený všelijakými krúžkami, od skautingu po basketbal. Začal mi vymenovávať, čo má v ktorý deň. Bolo to pestré. Pritom veľmi málo papá, neviem, odkiaľ čerpá energiu na všetky tie aktivity.

Klokan

To slovo sa u nás skloňovalo v posledných dňoch.
Prvý význam: matematická súťaž pre žiakov, ide o logiku, pre najmenších sa nazýva "Klokanko."
Druhý význam: detská klavírna skladbička, samé staccato.
To druhé Sofia zvláda, to prvé absolvovala, výsledky budú neskôr. Nerobím si ilúzie, lebo s ňou občas robím domáce z matematiky. Mýli sa v základných počtových úkonoch.
O Klokankovi sa vyjadrila, že "to bolo ľahké", pravdepodobne prevzala frázu od spolužiakov, ktorí sú dobrí. Uvidíme. Každopádne vidíme, že dievčatko nie je hlúpe, je to priemerne nadaná mladá dáma so silnými sklonmi k hudbe. Živá a veselá ako správne dieťa. Milujeme ju a ona nám lásku štedro opláca. WHAT ELSE???

Prichádza

Prichádza k nám jar.
Pomaly, ale isto.
Zeleno, čisto.

x

Napraví vzťahy
jarný vetríček drahý?
Poteší dušu?

x

Vylúdi úsmev
na zamračených tvárach?
Aspoň na chvíľu?

x

Prerod k lepšiemu
veští rozkvitnutý sad.
Ja ťa mám rada.
Aj ty máš ma rád?

Nordic Walking

Bolo to super, bolo to kúl, najbližšie chcem ísť 1. apríla na Čingov na trojhodinové sústredenie.

Chcem byť zdravšia - dá sa,
ohybnejšia - dá sa,
liečiť artrózu - do istej miery sa dá
predísť osteoporóze - dá sa,
spomaliť všelijaké -rózy (neurózu, sklerózu, Alzheimera, Parkinsona, apod.)

Detičky cvičili priam nádherne. No a že nám vyšlo krásne počasie, za to ďakovať Pánu Bohu!

Nedeľný obed

sa varí,
podarí sa vari.
Šéfkuchár to riadi,
poslúchajú riady.

Babka robí kuchtíka
nerepce a nevzlyká.

Veď dosť práce s riadmi má,
keď je na ne sama.

Dnes sa cíti výnimočne
naša stará mama.

Lebo poobede pôjde
cvičiť ako dáma.

Podelím sa o zážitky,
to si píšte, ženy!
Ako cviky ovplyvnili
itinerár denný.

Sovičky

sú na obliečkach, Sofinkiných obľúbených. Včera som jej ich obliekla. Ráno sa vankúš ocitol pod ockovou hlavou - a Sofia naňho hneď sčerstva:
- Tatík, počul si, čo ti sovičky v noci hovorili? -
- Nie.
- Že "kúp Andrejovi bicykel" (!)

Andrej je totiž v nemilosti kvôli zlej známke a klamstvu. Známku si opravil hneď na druhý deň, ale trochu ho napíname. Skvelá sestrička, múdra ako sovička a prešibaná ako lasička, však chcela tatíka obmäkčiť. Aj sa podarilo.

S jarným vetríkom

prichádzajú nové nápady. Sííílne sa zaoberám myšlienkou, že začnem športovať. Počujete dobre. a šport sa volá NORDIC WALKING. Túto nedeľu idem na prvý tréning. Vďaka dcérenke, ktorá to začala v Blave - ona ma naviedla na myšlienku, že to treba trénovať. Od Vianoc mám palice, ale netrúfla som si, nechcela som vyzerať smiešne, okrem toho mi bránili bolesti a lenivosť. Uvidíme po nedeli. A prídu aj deti. Vraj malé sa na to nehodia, lebo majú sklony s paličkami šermovať. Dúfam, že naše nebudú. No, každopádne ma chytá správna jarná nálada, povzbudil ma najmladší syn, ten ma síce posielal do kúpeľov - aj to bude, ale najprv skúsim trochu chôdze, cvičenia a diétu s obmedzením pivka.

Takto sa vytešujúc "zabehnem" občas so Sofiou do školy a do hudobnej školy. Schody sú strmé, fučím na nich. Moje opuchnuté chodidlo dosiahlo značnú veľkosť, nosím sedmičky a dupem pri každom kroku.

Trochu najnovších detských výrokov: Jedno dievčatko z našej rodiny (Sofinka si nepriala, aby som to na ňu prezradila, tak rešpektujem), teda jedno dievčatko pri pohľade do učebnice matematiky sa pochválilo babke: "Hej babka, a vieš, ako sa volá toto? ČÍSELNÁ OSA!" Vážne, učili sme sa!

Jeden chlapček sa už teší na zajtrajší deň, lebo mu tatík kúpi športový bicykel BMX. Babka prispeje. Bol to jej nápad, že chlapec potrebuje väčší bike, aby naťahoval nohy na pedáloch - a tak aj trochu povyrástol. Myslím, že to pôjde. Chlapčisko bude mať 10 rokov. Veru, pred 7 rokmi prišiel k nám. On, plyšový macko Bibík a Sofia ani nie polročná.

Cestou do pekárne

Cestou do pekárne

Mám rada rána.
Bezuzdne bodrá
vydávam sa na potulky
poloprázdnym mestom.
Pripravená splniť
nenáročnú úlohu:
chlieb z pekárne,
noviny.

Kníšuc sa ako kačka,
na jednu stranu napádajúc,
krokom spomaleného Chaplina.

Pod starodávnou bránou
chuchvalce pľuvancov.
Radšej zdvihnem hlavu -
tam holuby.
Vtom mi jeden pustí
pozdrav na hlavu.

Kamarát, čau!
Tvoj exkrement
mi je milší.

Okrem toho vraj prináša šťastie.

Pomaly sať ranný chlad,
striedajúc pohľad pod nohy a nahor -

Dovidím až ponad vežu?
Do oslnivých mrakov?

Čo mi dnes spadne z neba?

Koráliky drobných radostí,
či náhla výhra?
Pozvánka do raja?

Takto sa vytešujúc
zakopnem o kameň.

Rýchle dolu z výšok,
do reality pľuvancov.

Paskudník

Čierny Peter - Paskudník!
Prečo sa ho už vopred bojím
v Sofiinom živote?
Nechce ho, so smiechom a fujkaním
ho odmieta,
ale zároveň ju úžasne priťahuje
ten tučný macko obliaty kolomažou.
Stelesňuje pre ňu zakázané ovocie.
Je to čertisko, ale so svojským šarmom.
Zakázané ovocie sa núka:
Veď ma ochutnaj!
Ostatné karty sú vtipné, milé a veselé.
Ale ten Čierny Peter!
To je čosi!
Osobnosť!
Anjel s diablom v jednom.
Príchuť hriechu, čo spaľuje.
Čo zmôže babka proti Peťovi?
Modlitbu šepce k nebesám:
Pomôžte, pomôžte, vy tam!

Jarné prázdniny

Deti majú odo dneška večera (lebo poobede bude pre oboch ešte teorka aj hra na klavíri a gitare, plus Ajo basketbal medzi gitarou a teorkou) až do budúceho pondelka voľno. Žiadne úlohy. Raj na zemi. A my dospelí? Od telky a počítača ich nežne odháňať, vonkajšie aktivity vymýšľať. Aj tak bude pasívnej zábavy habadej.

Čo najnovšie "zapotili"? Andrej: "Babka, už sa zase rozmaznávaš?"
Sofia: "Mám včeličku! (pečiatky=jednotky). Môžem dostať 5 gumových hadíkov?" Jednotka = 5 hadíkov, dvojka = 3 hady, trojka, štvorka žiadna sladkosť.

Ja som bola včera šťastná, keď som dospela k jednoduchej metóde výuky hry na klavír. Sofia hrá pravú ruku, ja ľavú, potom sa vymeníme - ona ľavú, ja pravú. Za pochodu ju upozorňujem na chyby rytmu, ktoré robila, keď hrala sama. Ide to! I am happy!

To je jeden dôvod k šťastiu. Ďalší: pekné vecičky z LIDLu, dnes ich obliekali do školy, Sofia nové šaty, vyzerala COOL v legínkach a minišatočkách. Andrej tričko s pekným obrázkom. A v noci mali nové pyžamká. Cukor, bič a čierna káva - babka rada rozmaznáva.

Trochu mi robí starosti, že Andrej prestal rásť. Sofia ho dobieha. Dúfam, že sa chlapec v puberte vytiahne, páčia sa mi vysokí muži. Pravda, otec je stredne vysoký.

Slušniaky

Aj keď sa hovorí, že vtipy rozdeľujeme na dve skupiny:
A) slušné
B) dobré,

predsa len som sa rozhodla, že budem zbierať pre detičky tie slušné. Veď neslušné ich už priebežne učia spolužiaci, ba celá naša perverzná doba...

Tu je prvý súbor mojich "slušniakov", môžete ich detičkám rozprávať, ba môžete PRIDAŤ AJ VY TEN SVOJ... (aj keď sú mnohé "bradaté", pre deti budú nové:

SLUŠNIAKY

Jurko sa chválil rodičom:
- Dnes sme v škole kreslili našu pani učiteľku…
- A ako to dopadlo?
- Výborne. Stačilo jej ubrať pár kíl a dostal som jednotku ako vyšitú!

X

Sťažuje sa mobil mobilu:
Včera večer som si v pohode ľahol a ráno sa zobudím celý dobitý!

X

Správa o počasí:
- Po ukrutnej zime vás môžeme potešiť dohrou správou – ide k nám teplý front! No zlá správa je, že ide dosť pomaly a dorazí k nám až v lete …

X

Chalupár sa cez plot pýta suseda:
- A čože ste včera oslavovali, že ste všetci tancovali na záhrade?
- Aký tanec? To len náš fagan prevrátil úľ!

X

Jano sa hrdo chváli kolegom v práci:
- Chlapi! Môj syn bude určite vedec! Na vysvedčení mal samé jednotky!
- A môj syn bude hrdina! - tromfne ho Juro.
- Ako vieš?
- No, keď mal odvahu doniesť svoje vysvedčenie domov…

X

OTÁZKA: Načo nosia blondínky prilby?
ODPOVEĎ: Aby im myšlienka príliš neublížila ...


X

Jožko si sadne do autobusu. Vtom za ním príde starší pán a hovorí:
- Mladý muž! Tu sedím ja!
- Ale ja som tu bol prvý!
- Ale ja som vodič!

X

- Prečo má slon malý chvost?
- Aby sa ľahko otočil v telefónnej búdke.

X

- Červená čiapočka, prečo máš zelené tričko a zelenú čiapočku?
- Lebo som fanúšička Petra Sagana!

X

Janko príde do kuchyne za mamičkou, ktorá práve vypráža rybu.
- Mami, horí nám stromček!
- Miláčik, nehovorí sa, že stromček horí, ale pekne svieti.
Janko sa vráti do obývačky a kričí:
- Mami, ale už svieti celá obývačka!


X

Peter si maľuje rúžom pery, vidí ho otec a pýta sa ho:
- Peťko, ty si gay?
- Nie, princezná.

Empíria

Empíria

Sofia si musí všetko vyskúšať na sebe. Je tá hrana na prasknutej sklenenej výplni dvier ostrá? - Prejde po nej prštekom – a už krváca ako teliatko. Je platňa naozaj horúca? Dotkne sa jej. Jóój, to páli! - a opäť trpia krásne dlhé pršteky pianistky.

Veľmi rada skúša a experimentuje so strihaním. Zastrihla:
do záclony,
do závesu,
na konci ľavého rukáva trička nastrihala strapce (mala ho na sebe).

Porezanie je čerstvé. Dúfam, že sa jej rana neotvorí na hodine klavíra.

Idem otvoriť krabičku so syrom. - Ja, ja! Daj, ja to skúsim!
Idem jej niečo prilepiť: - Ja, ja, ja sama!

O pečení ani nehovorím. Má detský valček, dám jej kúsok cesta – a už vaľká ostošesť. Vykrajuje medovníčky, mieša plnku, pričom by mala, samozrejme, pískať, aby som vedela, či neolizuje, jasné, že olizuje – predsa empíria!

Vzácna osobnosť, tá Sofia!

Veselo

Sofia: "Andrej, keď bude dobrý, dostane mobil "LENIVO" (namiesto LENOVO).
Veru, blížia sa Andrejkove desiate narodeniny. Ja navrhujem poriadny väčší bicykel, to bude lepší dar. Dnešné deti sa potrebujú hýbať. S mobilom by sa iba hral podobne ako s tabletom či počítačom. A školu máme čo by kameňom dohodil, netreba mu mobilom volať domov.

x

Dominika nazýva veci originálne: "Mami, už viem, čo sú plesne! To sú také pidi šedé lekienka."

x

Sofia: "Babka, dávaj si pozor, dedko je tvrdý!"

x

Andrej skúša "water bottle flip": vyhodíš fľašku s vodou, má dopadnúť rovno na dno alebo na vrchnák. Skúšala som to - a urobila na prvý raz! Andrej sa potom v škole pochválil: "Moja babka to dala na prvý raz!"

x

Syn sa o deti vzorne stará. Keď má voľný deň, robí s nimi domáce, skúša ich učivo, ale aj pomazná namiesto mamy. Dúfam, že absencia matky nebude mať na deti neblahé dôsledky. Všetci v dome robíme pre ich zdarný vývoj, čo sa dá. Aj citový. Babka trochu rozmaznáva, chlapci repcú, že napr. plyšáky už netreba, ale napokon ich obmäkčím. Sofinka pekne hrala na koncerte, za čo dostala žltého plyšového medvedíka s furtáckym úsmevom. "Brumík" s ňou spáva, dostal výsadné postavenie medzi ostatnými plyšovými hračkami.

Príchod jari

Príchod jari

Zima sa ozýva
snehom a mrazom.
Oneskorene.
Sýkorky zobú zvyšky
krmiva.
Oduševnene.
A spoza mrakov
sťa formulkou dákou
vykúzlená
už vykúka jar.
Slnkom prebudená.

Vývoj

Tak ako príroda
speje pomaly
ale isto
k jari,
tak sa detská duša
čoraz
inteligentnejšie
tvári.
A nielen tvári,
ale aj skutočne chápe
- po poznatkoch
lačno chniape,
ukážeš raz, dva razy -
a ona to vsaje
ako špongia.
Žitia taje
raz-dva vsaje.
Staccato, legato,
akordy, synkopy
všetko rýchlo pochopí.

Po pohrebe

Po pohrebe

Splývam s časopriestorom.
Zavriem oči – voľný pád.
Za clonami mihalníc
zanechávam:
šialené -izmy,
svet na pokraji
kataklizmy,
žabomyšie spory,
manželské vzdory,
choroby staroby
aj hriechy mladosti,
závisť a nevrlosť
aj nevraživosť hostí.
Nič nie je dôležité
v tej chvíli
sebaočisťovania,
sebapoznania,
sebalásky - áno aj, a prečo nie?
Veď aj ja som kúskom
Božej mozaiky,
hoci ma trápia
bolesti a tiky,
všetko je dobré,
všetko fajn.
Ešte tu dýchame,
ešte nám chutí jesť -
(jééj, a ešte ako!)
Ešte nám chutí piť -
(jééj, a ešte ako!)
len s milovaním je to horšie -
uznajte, v takej chvíli,
tak teda padám.
Padám voľným pádom.
Necítim, nepočujem, nevidím.

Na malú chvíľočku simulujem smrť.

Život a smrť

Život a smrť, zrod a zánik sa pravidelne striedajú. Decká sa s tým musia naučiť žiť. Keď zomrela moja mama, nevzali sme vnúčatá na obrady, ani na cintorín, len do reštaurácie na kar. Teraz nám odišla ďalšia prababka, deti sú už väčšie, tak ich berieme. Vedia, čo sa stalo, aj sme im vysvetľovali, pokiaľ sa vysvetliť dalo.

Tá smutná udalosť má aj pozitíva: stretne sa rodina, manžel je ku mne milší, tešíme sa na Dominiku aj môjho brata a manželovu rodinu. Dominika zahlásila mamičke, že musí ísť aj ona, vraj mamu "nenechá cestovať samu."

Chcem sa vyhnúť klišé ako že "veď už mala 91 rokov", alebo "starý musí, ba ani mladý nemá zakázané", či "život ide ďalej". To všetko sú známe frázy.

Ale odchod blízkeho človeka vždy bolí.

A čo decká? Zatiaľ sa zdá, že ich to veľmi nepoznačilo. V Dome smútku boli primerane vážne, Ajo pekne miništroval na zádušnej omši, na cintoríne pokojne vhodili myrtu do hrobu.

Ide o to, že život je úžasne rýchly. Ešte v piatok mali karneval - nechceli sme im ho odoprieť, veď sú deti, v pondelok boli na pohrebe, zajtra má Sofia klavírny koncert, dúfam, že zahrá dobre. No a určite budú doháňať dnešné učivo, lebo neboli na vyučovaní.

Dominika sa na cintoríne ku mne nežne túlila, čím mi to celé uľahčovala.

Naše milé malé

TEMPUS FUGIT
Sofia rastie veľmi rýchle, čoskoro dobehne Andreja. Dojedá rezeň. S pasiou. Tučné líca sa jej lesknú. Vypije k nemu kompótovú šťavu a je veselá, spokojná.

LIFE IS FUN
Andrej si urobí prívesok na kľúče z hnedej plyšovej myši, ktorá vyzerá celkom ako živá.To budú dievčatá pišťať!

LA VIE EST BELLE
Deti sú vykúpané, majú umyté zúbky, pomodlené, čítajú si v posteliach, babka sa môže venovať svojim koníčkom.

TVRDÁ REALITA
Naša mama sa veľmi smiala, keď videla, ako Sofia škúli. (Obe deti to vedia na pokyn, boli by z nich skvelí komediálni herci). Pred dvoma rokmi. Ozaj, a prečo nás mama nenavštevuje častejšie? Ona na nás kašle?

BABKA, DAJ MA NA YOU TUBE
Ako hrám na gitare - a Sofia na klavíri. Nech mama vidí.

Spánkobdenie

Spánkobdenie

Z bohatej pokladnice
nášho jazyka
vyberám slová
pomaly,
starostlivo.

Niektoré idú k duhu
poľahky,
iné bolia.
Ako život.

xxx

Perličky – slovíčka
vyberám zo šedi
každodenných dní.
Vytvoriť mozaiku,
stvoriť čosi -
čosi,
čo sa
naozaj
OPLATÍ.

xxx

Vonku je tíš.
Už aj ty spíš.
Myšlienka, ku mne sa plíž
ako malá myš!

xxx


Daj si tmavý rúž,
(možno príde muž)
po láske túž.
Prišiel?
V duši slávnostný tuš.
Už zase nedošiel?
Hlavou v stenu búš.
Kuš!


xxx

Prelievaj slzy. Hej,
lej slzy, lej.
Čo z lásky polovičatej?
Keď jeden zhára od vášne
a druhý ťaží z nej?

Žeby predsa?

Sofinka podedila múdrosť po prababke? Mojej zlatej mamičke? Ono hovoriť o tom po prvom polroku v škole je zaiste privčas. Mne sa doposiaľ zdala priemerne inteligentná. Že vie nádherne čítať - a všetko, kvitujem už dávnejšie. Bude to aj tým, že ju vediem k hre na klavíri, čím sa jej rozvíja mozoček.
Písanie má nádherné vďaka dedkovi, ktorý s ňou robí domáce úlohy najprv do cvičného zošita - a až keď to vie, tak do riadneho zošita. Matematiku sme jej vbíjali do hlavičky postupne, práve tu sa mi nezdala až taká vynikajúca. Učí sa rada. Ako odmenu za skvelé vysvedčenie aj s pochvalným diplomom si poprosila "trblietavé perá."Celý večer si s Andrejom maľovali, braček od nej vydrankal polovicu farbičiek, hoci on nemal vysvedčenie hodné pochvaly - trojka z matiky (je to výsledok nejednotného postupu dospelých pri jeho vzdelávaní a samozrejme, jeho slabšieho talentu. Ono keď sme ku koncu polroka videli, aká je situácia, počítali sme s ním, ale pri opakovacej písomke im učka hodila príklady aj z geometrie - nevedel, chudáčik, premeny jednotiek).

V každom prípade Sofinka mi vynahradila všetky zlé pocity, aj stresy zo ZUŠ-ky (teória). Bola som natoľko nadšená, že som dala dedovi priam požehnanie k návšteve krčmy po skúške spevokolu, čo aj patrične využil. Poučenie: nikdy nepovoľujte mužovi uzdu príliš, lebo sa vám celkom odtrhne!

Ahoj, ahoj, blogúšik

Ahoj, ahoj, blogúšik môj,
zverujem sa ti ako pubertiačka svojmu denníku.
Vieš, nemám to ľahké, ale kto z nás má? (Ak nechceš život odflákať, musíš si občas zamakať. Popritom horko zaplakať - nad ľuďmi, vecami a životom vôbec.)

Ale aj radosti je dosti. Napríklad aký je Andrej šikovný. Podľa youtube si opravil jojo, aj sa naučil niekoľko fígľov.
Ba niečo aj sám vymyslel.

Gitara mu tiež ide, robí pokroky. Sám od seba si k nej sadne a brnká a brnká a brnká. Na koncerte pekne hral: sám, aj duo so spolužiakom.

Sofinka mi urobila radosť včera, že si sama od seba zmyslela napísať domácu z matematiky. Mali zábavné príklady. Som jej len
skontrolovala. Pokiaľ ide o tú matiku, je trochu bystrejšia než Andrej, ale zas nie génius, čiže moje nádeje, že snáď bude vynikajúca
po mojej mame, sa nenaplnili. Neva, umelci nemusia mať Einsteinov mozog.

Veselé príhody

Krúpovú polievku vie môj syn uvariť báječnú. Síce po nej prdíkmi obveseľuješ okolie, pritom až podskakuješ na stoličke, ale fajn.

x

Momentálne máme navarený za velikánsky hrniec boršču. Tiež par excellence.

x

Ajo bude mať triedny gitarový koncert. Zahrá dve skladby. Jednu sám, druhú so spolužiakom. Súbor sa zatiaľ nepodarilo učiteľke (aj keď je vynikajúca) zohrať natoľko, aby mohli spolu vystúpiť. Jeden čihi, druhý hota. Každopádne sa na koncert tešíme.

x

Včera bol piatok trinásteho. Nič strašné sa neprihodilo, naopak, Ajo priniesol jednotku z matiky, Sofia sa pekne hrala, decká mali dobrú náladu.

x

Trochu nasnežilo, čo je super, najmä pre Sofinku. Ocino ich vezme na sánkovačku.

x

Babku boleli hnáty. Čo je na tom veselé? Snáď len predstava, že každá bolesť časom pominie. Vari nie?

Zvládla

som rannú cestu do školy s deťmi pomerne hravo. Pomohol: adrenalín vo mne, nebo nado mnou, posolené cesty podo mnou.
Síce pridávam niekoľko drobností: Ajo utekal napred, asi sa za pomalú babku trochu hanbil. Najprv vyjednával, či mu neponesiem gitaru, lebo že on má ťažkú aktovku, keď som odmietla, schytil sa a bežal sám. Sofia kráčala poslušne, aj sa pekne prezliekla, možno majúc na mysli, že im kúpim nálepky. Hja, účel svätí prostriedky.
Kožuch som si neobliekla, iba vetrovku, pracovný to odev, lebo som niesla aj Sofinke obed do jedálne. V dňoch, keď majú na jedálničku v jedle mlieko alebo syr, dodávame vlastnú stravu. Podľa mňa by to mala zabezpečiť škola, ale čo už...

Poobede pôjdem pre malú tiež, Ajo má súbor aj gitaru, príde sám. Dedo sa môže venovať svojim veciam, tentoraz nie veľmi oddychovým, ide na pohreb bývalému šéfovi.

Že to pôjde, stavme sa,
Anička to zvládne.
Radujú sa nebesá,
diablici sú na dne.
Prekonaj sám seba:
braček, sestra, kamoš i ja:
volá sa to odpravdávna
KALOKAGATIA

A keď budem úspešná,
zhodím kilá, to mi ver.
Budem zdravšia, budem štíhla,
v duši zavládne mi mier.

Všednodennosť

A opäť v škole. Eufória zo stretnutia so spolužiakmi. Desiata zjedená hneď cez prvú prestávku. Aj na ceste zo školy skákali Sofia s Vandou ako kozľatá.
Sofii povedal rómsky spolužiak, jeden z viacerých súrodencov: "Ty si naša sestra."
Učenie doma už bolo menej zábavné. Andrej hľadal text na cvičný diktát, presne spočítal slová, aby nebolo ani o jedno viac než norma.
Zajtra chcem ísť s nimi ja, lebo som si dala také novoročné predsavzatie. Uvidíme ako to zvládnem. Určite budem pomalá popri mladých mamičkách - vybehnúť na druhé poschodie, šup-šup poprezliekať, bozk a hajde do triedy - a potom bez úrazu po tých schodoch zliezť popri strkajúcich sa uvrieskaných deckách a dôjsť domov bez úrazu. Toť výzva jak sviňa!
Dnes má ešte tatík voľno. A ide s dievčaťom aj do hudobky.
Od zajtra budem zažívať cez synove pracovné dni adrenalín. Mám aj palice, ale do školy ich nevezmem. Bolo by to smiešne. Alebo áno, a zrážať nimi každého, kto mi bude v ceste? Pardón, čierny humor. No, uvidíme, či sa zajtra budem smiať.

Pocit šťastia

Pocit šťastia

po dňoch plných beznádeje, sklamania, pocitu otrávenosti z nesplnených snov, z ustavične sa opakujúcich nezdarov, z bolesti, zo skepsy, zo splínu, sa sem-tam tam zablysnú chvíľky, keď si priam hmatateľne uvedomuješ, že toto, teraz a tu je šťastie:

Uvediem príklady z posledných dní:
- keď došla dcéra s vnučkou z Bratislavy
- keď detičky vykrajovali keksíky
- keď syn vyzdravel
- keď sa Sofia rýchle naučila novú skladbičku

Postreh: niekedy si potrebujem poležať, oddýchnuť, vyložiť nohy na tvrdý valček – a vtedy mi občas skrsnú všelijaké nápady – občas rozumné, občas bláznivé, ba čuduj sa svete, aj pedagogické postupy. Po takých chvíľkach „osvietenia“ vyskočím z postele – a plná nového elánu poď ho realizovať svoj nápad. Moja eufória sa prenesie aj na decká, vypočujú ma, a čo je najkrajšie – aj poslúchnu! Vtedy som šťastná. A keď vidím v ich učení či hraní pokrok, nešetrím slovami chvály. Moje zlaté deťúrence! Sofinka, no ty si ale šikovná! Andrej, ty to „váľaš!“ Ajo začína byť pubertálne kritický, ono sa to znesie, keď sa to pochopí, ale má ma rád, beťár jeden!

Bol tento príspevok nudný, príliš všeobecný, nič nehovoriaci? Vydržte, nabudúce prinesiem za hrsť detských výrokov, situačný humor, scénky, ktoré napísal sám život, vtipy do popuku, nuž ale hádam nepuknete, to by som nechcela.

Zimná nostalgia

Únava s vekom nesúvisí.
To len hmla vo vzduchu visí.
Pamäť sa dá trénovať.
Stačí odhodlanie mať.
Kĺby nebolia,
treba trénovať.
Život nie je na pipku,
musíš sa usmievať!
Aj napriek, aj napriek,
napriek všetkému a všetkým
ide sa bojovať!

Tak si vravím každé ráno,
bezuzdne bodrá.

Večer líham unavená,
bez nálady, chorá.

Deti

sú svieži vánok,
čistý novoročný sneh,
nádej krásy, vznešenosti,
prísľub sladkej večnosti.

Nahradia nedospaný spánok,
zmývajú každý hriech,
prečiny z ľudskej záludnosti,
zľahčujú pachuť všednosti.