Letná nedeľa

Nedeľa

Lenivé letné poludnie.

Výdatný obed od kuchára.

Už na spánok sa chystá telo.

Je oddych synonymom leta?

Ten obed schválila by teta,

(Bývala veľmi kritická).

Na stole púpav kytička.

Hoc matka šéfkuchára,

on nemá po mne nadanie.

Ja popri ňom som maličká.

V duši mi nedeľný zvon znie.

Lupene

Odlupujú sa moje verše,

Lupene ruže padajú.

Verš vonia ako ruža. A či nie?

Báseň je letné mámenie.

Lupene na stôl padajú.

povädnú, keď splnili si úlohu:

potešiť bytosť úbohú.

xxx

Je dobré jedlo viac než báseň,

Má dobrá báseň živiny?

Zaiste. Veď báseň zdarná

je iste životodarná.

Tak ako jedlo telo nasycuje

Živiny dodá vo dne, v noci,

Tak poézia dušu oživuje

A zanechá v nás dobrý pocit.

Nostalgická opakovačka Vianoc

Prichádzajú zas
so svojou nostalgiou.
Neomrzia nás?

x

Pre vnukov dary.
Kúsok šťastia, mladosti.
Najkrajšie sviatky.

x

Holomráz vonku.
Hoci nenasnežilo,
ty stále dúfaš.

x

Ľudia dúfajú
na pozadí katastrof.
Oheň berie dom
a blázon život.

Ale ľudia dúfajú,
že ich sviatky zahrejú.

x

Ježiško, láska.
Buďme k sebe milučkí.
Za oknom svietia
čarovným svetlom
vyčačkané jedličky.

Ponáška na Kiplinga

Ponáška na Kiplinga

Uniká život nenápadne.

Pomedzi prsty ti uniká.

Keď tráviš chvíle v radosti či slasti,

Či v žiaľ keď halí jeho tunika,

Keď úspech, radosť opája,

Keď máte radosť z neho obaja,

Ba tretie, maličké, sa tlačí na svet,

Máš síl sa oňho postarať,

Ba modré z neba chceš mu dať,

Vtedy je život hoja-hejsa

A srdce v hrudi búši, plesá,

Hotové na hrdinský čin.

Ale keď nedarí sa, cítiš pachuť bytia,

Častokrát skoncovať ho chceš.

Nezdary, ohrdnutá láska, bôle

Nedajú radosť, a to srdce choré

Najradšej zaliezlo by do myšacej diery.

Vtedy ti nie je do spevu,

Po jednom trháš kúsky odevu

Toho istého, čo kedysi ťa krášlil.

Neužijú ho tí, čo by ho snáď našli,

Ten zdrap je nanič, preč s ním hneď.

Lež na tvoj žiaľ mám, priateľ, odpoveď.

Žiaľom sa umárať ti nepomôže,

Aj keby si sa zvliekol z kože,

Aj keby stotisíc si právnikovi zaplatil.

Nájsť toho, čo ti šťastie zahatil?

Zabiť ho, svraba, podliaka?

Či to je pomsta voľaká?

Zlo nezabiješ – sebe neuľavíš.

Ale keď postavíš sa do tej páľavy,

Tvárou v tvár tej ničivej zlosti,

A ponúkneš svoje srdce, ruky, telo

Na pomoc tým, čo žijú v neprávosti,

Keď ponúkneš im seba časť

Na zahojenie ich trápenia,

Vtedy aj tvoje bôle v slasť sa premenia,

Vtedy si nežil darmo, priateľ môj,

Blížnemu daroval si život svoj,

Uľahčil inému, seba obdaroval

Pocitom slastným, takým akurát.

Keď druhý zistil, kto je KAMARÁT.

Ak

Ak
(parafráza na Kiplinga)

Ak nebojíš sa potme sám
a hrdo čelíš mátohám,

poslúchaš ocka, dedka, babku,
sestričke pomocnú dáš labku,

a z malých chlapcov nerobíš si vtipy,
ak nedáš len na futbalové tipy,

lež vezmeš učebnicu do ruky,
ak učíš sa z nej - hoc nie celkom rád,

ak prinútiš sa pred tréningom k úlohám,
(veď v tomto boji nie si celkom sám,

pomáha otec, baba, ded),
ak poješ všetko, čo je na obed,

vynesieš smeti, izbu upraceš,
aj svoje šatstvo "do komínka" zrámuješ,

ak za mamičkou nefňukáš,
vtedy vedz, chlapče, že si náš

a že sa z teba stáva už
náš veľký chlapec, takmer MUŽ.

Keď tíško sneží

Keď tíško sneží,
povieš: konečne!
Veď zima bez snehu
sťa žena bez detí.
Keď tíško sneží,
povieš: báječne!
Aspoň si oddýchneme,
čas rýchle preletí.

Mám sťažovať sa vari?
unudene sa len tvárim.
Syn pripravuje váry,
ja píšem čáry-máry.

Deti sa vonku hrajú,
užívajú si chvíle voľna.
Ja sedím pri pécéčku,
hoc nemám pod ním dečku,
na chvíľu som voľná,
sťa nevädza poľná.

Syn fantastický obed varí,
pochybujete o tom vari?
Nielenže je profík,
je to prosto Jurík,
pri sporáku vie to skvele.

a ja píšem pele-mele,
komu sa to nepáči,
ako mi to skvele mele,
ten nech ide do pr-ele.

Pod rukami

A tak mi rastú pod rukami.
Každý deň more povinností, spech.
A odmenu a šťastie dá mi
v sobotu večer detský smiech.

x

Čo bolo v škole? Aké známky?
Pýta sa denne
babka miesto mamky.

x

Tatík je pre ne všetkým.
tatík je ocomama.
Zarobí, navarí,
pohladí po tvári,
keď treba, aj plesne.
Spieva s nimi piesne.

x

Na klavíri, na gitare
tešia srdce staré.
Bacha, Suchoňa i Čajkovského
hrá dievčatko černooké.
A Andrej hrá s počítačom
gitarové karaoke.

x

Andrej začal s futbalom
- chce byť mužnejší.
Sofi pláva ako nymfa,
vo vode je ako rybka.
Hoci ten dar nemá po mne.
chválim, že je hybká.
Aj talenty z druhej strany
rátajú sa. Športu zdar!
A dievčatko pestuje si
aj bez matky
svoju tvár.

x

Tak nám plynie žitie-bytie.
Tak nám bežia hodiny.
Naše zdravie na dožitie.
Spaľuje sa v nevinných.

Na cintoríne

Zarána, zjari je na cintoríne pekne. Išla som poliať sirôtky na mamičkin hrob - a hľa, čo som zažila:

Na cintoríne

Vysoké tisy,

človek sa stíši.

Ešte nestihla zvädnúť

dušičková výzdoba,

už sa jar hlási.

Ach, tie storaké hlasy!

Červienka, pinka, škovran, drozd

sa v rozmarných spevoch predbiehajú.

A pod tým spevom

v matke zemi

kosti našich predkov

pokojne spočívajú.

Magnólie

Život a smrť.

Nežné ružovobiele kvety.

Lístky prídu neskôr.

O týždeň: Aha, lístky vyrašili!

Hriešne sviežo bledozelené.

Zrod a zánik na jednom mieste.

Magnólie na cintoríne.

Pocta padlým v našom meste.

Primeraná? Chabá?

Aj, aj.

Primeraná: Veď čím už mŕtvych osláviš?

Aspoň maličký kúsok života im ponúkneš:

„Za vašu mladosť, drsne pretrhnutú,

Za vašu krv, vo vojne nezmyselne vyliatu.“

Chabá to pocta z hľadiska hodnôt.

„My sme ešte poriadne nežili, keď

nás trafila guľka!

Nebolo nám dopriate

mať ozajstnú lásku,

splodiť syna,

vidieť ako rastie,

tešiť sa z jarnej prírody,

pozorovať

magnólie.“

Priateľ môj

Priateľ môj,
ani ty sa nevieš vymaniť
z područia každodennosti?

Ani tebe netlieskajú,
kade chodíš?

Ani tebe nenapadnú
veľkolepé myšlienky?

Aj ty len večne hľadáš čosi,
čo ani nevieš pomenovať,
ale strašne to potrebuješ?

x

Priateľ môj,
život je každodenný
a všedný a bežný.
Ak ho tak cítiš,
buď spokojný,
lebo zmena prináša
nielen radosť, pocty a šťastie.
Častejšie nosí smútok so sebou.
A smútok s bolesťou sa snúbi.
A smútok v tebe ustavične rastie
a strácaš toho, čo ťa ľúbil.

Priateľ môj,
drž sa ideálov
a nevšímaj si zlostníkov
a malicherných neprajníkov
a bohapustých vydriduchov.

Veď ty máš čosi sľúbené
tam, kde poznajú ťa po mene,
láskavo riadia tvoje kroky,
hoci sa ti zdá,
že všedne plynú tvoje roky,
alebo v slzách, bolestiach.

Už odmena ťa čaká
vo večnosti.
Nuž, priateľ môj,
hlavu hore,
pozri sa, aké krásne zore!

Aj keď už budeš na márach,
buď spokojný
A NEMAJ STRACH!

Ranná káva

Písanie je ranná vzpruha.
Ako čierna káva.
Písanie je letná dúha.
Po daždi sa stáva.

A ja vstávam, chystám veci
deťúrencom do školy.
Aj desiate pribaľujem,
aby hladné neboli.

Raňajky a ranná káva.
Žiadna veľká sláva.
Ale predsa: kým svet beží,
tak v ňom plávam,
ako-tak sa držím nad vodou,
tak si plávam,
ako ťava,
žiadna veľká sláva.

Mladosť a staroba

Mladý život - to je raj.
Dokým môžeš - užívaj!
Stredný vek tiež nie je zlý.
Realizuj pomysly.
Lež naivne nemysli,
že ti slasti ostanú.
Už choroba sa vkráda dnu.
Bolesť kĺby vykrúca,
úsmev kriví zhorúca.
Keď si najviac nemohúca,
ešte tresne po líci -
a zmietaš sa v zimnici.

x

Tie nožičky,
božským Majstrom
vytočené,
patria istej
mladej žene.

Svižne nimi vytína,
dovysoka dvíha,
až ju kapelmajster nazve,
pozrimeže - íha,
Miss kankánovou tanečnicou.
Pochopte:
červené šaty
s bielymi guľkami,
zvonová suknička
umožnia pohyby, zvýraznia tvary,
keď sa v tanci s Mariánkom
zvŕta Anička.

Že sa trochu hlava krúti?
To je ošiaľ mladosti.

Dnes už taký tanec nedá -
hľadá lieky na kosti.

Mňa keď kopne múza

Slová

sa zhmotňujú v duši.
Utvárajú sa v mozgu
a sťa vtáčatá
vylietajú z pier.

Inokedy sú úderné, prudké,
ba zlostné
a vystreľujú z úst ako šípy,
alebo dopadajú na
adresáta
ako silné údery kladiva.

Vtáčatá mám rada,
nežne si ich pritúlim k hrudi
a potom ich pošlem späť
aj so svojimi
malými slovkami odobrenia.

Ale tie šípy,
ale tie kladivá
radšej odstreľujem preč.
Nechcené,
aj keď niekedy pravdivé.
Také slová nemám rada.

Hoci niektoré budem možno
tolerovať
neskôr.


DETI

Holúbätá.
Chutnučké, mäkučké,
lásky najhodnejšie.

Najmä keď búvajú.


Zavárame čalamádu

vo veľkom.
Strúhame, krájame,
miešame v kotli.
Len či sme sa na jej chuti
všetci svorne zhodli?

Tiché letné ráno

Tiché letné ráno
po daždi.
Zmytá špina,zmytý pot
aj iné sekrécie.
Dokedy potrvá leto?
pomyslím si
s byľkou nostalgie.


Konečne pravý
prázdninový deň!
Plná špajza,
prázdna hlava,
žiaden des,
žiaden stres.
Vychutnaj si ho, Hana,
ak môžeš takto zrána.
Konečne pravý
prázdninový deň!
Čo dali by viacerí
tvoji blížni preň!


Prečo nemáš pohodu?
Podceňuješ prírodu.
Prestaň reptať,
nárok stíš,
schúľ sa do jej lona.
Bude lepšie, uvidíš!

Prázdninový deň 1

O piatej zrána

O piatej zrána
čiperná je Hana.

Celý dom tvrdo spí.

Lieky berie, raňajkuje
a zľahučka poletuje.

Celý dom tvrdo spí.

Zľahučka jak zľahučka!
Stokilová babička.

Celý dom tvrdo spí.

Číta poštu, číta správy.
Počká, kým ich rozum strávi.

Prezrie obsah chladničky:
bude dosť pre maličkých?

Plánuje si práce, život,
pokým bude v dome živo.

Bo celý dom ešte spí.

Vzdychy

Vzdychy

Odkúriť sa do Maastrichtu.
Odrobíš si šichtu
- a máš pokoj.

Odísť opäť do Bruselu.
Kašlať na rodinu celú.

Variť, chystať, stále prať,
deťom zadky utierať.

A čo takto do Londýna?
To by bola pieseň iná.
Ale nie jak gastarbeiter,
ale ako veľký frajter.

V parlamente teplé miesto
na Aničku čaká.
Brexit bolí, ale pri tom
príležitosť dáka.
Úradníkov stále treba
ako s maslom chleba.

Do Paríža na Seine!
Snívam o ňom na sene.

Od pondelka k nedeli.
A zatiaľ som
- v prdeli.

Už zase doma

Už zase doma.
So šťastím došli.
Dobro došli!

Chýbajú vlnky,
morská pláž,
dolce farniente.
Baba, deti stráž!

A var a per a peč,
a brzdi svoju reč.
Pán Boh s nami, a zlé preč!

Leto je krásne kdekoľvek.
Pri deťoch najmä.
Pri nevinných hrách
preletí ako blesk.

Stratíme skoro
opálenia lesk!

Tempus fugit.
Leto ešte trvá,
však hráme na piáne,
aby bola Sofi prvá.

Nehorázne

Nehorázne super život

Prestaň sa sťažovať !
Neplač, sestra oslica.
Tvoje telo už nikdy nebude svieže.
Zmier sa s tým.
Buď v poho.
Obklopená drahými ľuďmi,
aj malými beťármi,
čo ešte viac si možno priať?
Snáď vyletieť na Mesiac?
Ba kieho helementa - s týma nohama!
Na lavičke pred barakom – naďmama!!!
Ak porovnáš sa s biednymi,
Máš nehorázne super život!

Tá bolesť pripomína

Smrteľnosť?
Pokoru?
Zamyslenie nad zmyslom?


Zelená a modrá

Vraj nejdú dokopy.
Zelená, modrá – pre blázna dobrá.
Áááále – prd makový!
Zelená tráva, modré nebo,
to predsa dáva zmysel.
Si modrý, ja som zelená.
Keď vrúcne bozkáš,
mením farbu
a vzápätí som
sťa tucet ruží červená!

Dovolenka na obzore

Už nás láka, už nás láka
azúrové more.
Dovolenka na obzore!

S koncom školy menej bolí
život krivolaký.
A čas, ten kujon starý
hneď rýchlejšie letí.
Letkom letí ako vtáky.
Na kupku sú deti.

Vysmiate a rozšantené,
bujaré a vitálne,
unavia ťa, seba nie.
Pritlačia ťa k stene,
kým im nedáš, po čom pištia.
Zlatučké a maličké.
Kam len pôjdu s boľačkami?
Predsa k svojej babičke!


Zo zásluh neuberám dedovi.
Venuje sa príkladne.
Čo ktorému napadne,
splní s láskou, celkom rád.
Ako veľký kamarát.

Júnové haiku

Bezproblémový
(hoci iba zdanlivo)
je ten teplý jún.


Bujará zeleň,
zabudnuté vyrážky,
všetko zas pučí.


Ach, a tie známky!
smejú sa, škľabia
v žiackej provokatívne.


Už aby prešli
písomky,zlé známky,stres!
More, zmy ho z nás!



Už aby prišiel
ten vrúcne vymodlený
sladký letný čas!

Na okne sieťka

Na okne sieťka


Na okne sieťka,
Na očiach beľmo,
Na srdci ťažký mrak.

Koho to trápi,
že malá muška
nevletí dnuká,
(A ona chce tak veľmo!)

Že srdce uväznené
chcelo by lietať
ako vták?


JÚN

je ťažký.
Učivo dozrieva,
pomaly ide do hlavy,
keď slnko skáče po nebi,
učenie nás už nebaví -
a predsa ešte dotiahnuť
posledné resty,
napísať
tie blbé testy,
čo na nevinných žiakov
učky nastražili,
aby nás nastrašili
a riadne ponížili,
len sem-tam pochválili.

A horúčava nástojčivo
volá: "Je jún, ty divoch!
Kašli už na školu,
poď sa vonku hrať!"

ŽIVOT

ŽIVOT

Krásny ako dieťa v spánku.
Nežný ako plyšový macko.
Mierny ako prímorská klíma.
Drahý ako prvá láska.

Ale keď zabolí!
Prudko, intenzívne.
Šľah korbáčom do živého!
Vtedy precitneš.
Len vtedy ho ozaj spoznáš.

X


V DEŇ KONCERTU

Všetko je iné.
Zelenšia tráva,
trilkovanie vtákov
priam trhá uši.
Šľaková káva,
mrnčanie v duši.

Nepokoj sladký
a pritom korenistý
ako cukrík pelendrek.

Tešíme sa všetci
na výsledky našej práce,
na súzvuk nástrojov,
harmóniu tónov,
konečne nám zaznejú
melódie do spevu,
„dojáky“, „srdcovky“,
umelé ľudovky.
Tuším budem bučať.



Le Onde

Super skladba.
Vlnenie mora.
Jemné, nekonečné.
Ale kde je búrka?
Náhla zmena, čierňava?

Chýba mi tá dramatickosť.