nedeľa 30. apríla 2017

Sofinka

Sofinka

Úžasne rada pomáha pri varení.
- Dovoľ babka, ja to urobím! Napr. dnešná príprava rezňov: klepala ich s takou vehemenciou, až narobila do lopára jamky! Obaľovala, mala celé pršteky dolepené od trojobalu, ale vyhlasovala, že „to nevadí“, učila som ju robiť to krajšie. Rada si sama zalieva čaj, dávam pozor, aby sa neobarila.
Rada by pracovala s nožíkom, to jej radšej ešte nedovolím.

Úžasne rada nakupuje. Neposielam ju však do potravín často, zatiaľ.

Nerada upratuje, napr. hračky, ale keď ju nejaká práca zaujme, veľmi to chce robiť a žobroní, kým jej nedovolím, napr. pomáha pri vešaní, ukladaní bielizne, utiera riady. Vééľmi rada upratuje skrine: vyhádže všetko von – a ty, baba, ukladaj! Často si nájde zabudnutý šálik, čiapku, šortky, dá si to na seba – buď jednotlivo alebo všetko naraz - a producíruje sa pred zrkadlom.

Rada hrá na klavíri. Ráno mám problém, kedy jej dovoliť „už“ hrať, večer, kedy „už“ prestať (činžiak, nočný kľud).

Najbližšie bude vystupovať 3. mája. Učka z hudobnej ju chváli, že nemá, na rozdiel od niektorých iných deciek, trému. Trochu áno, ale nie natoľko, aby jej to zabránilo podať výkon. A je tu ešte motivácia, o ktorej viem iba je: prísľub plyšáka (alebo inej vytúženej hračky). Koncerty jej dvíhajú sebavedomie. (Ona to potrebuje, keď nemá mamu. Musí sa prebíjať v živote tým, čo jej ide – a sama – rodičia ju nepostrčia). Minule vo veľkom pozývala na koncert všetky učky, samozrejme, že neprišla ani jedna, lebo aj keď ju majú rady, nemajú čas. Totiž, aby ste mi rozumeli: nesluší sa prísť, vypočuť si Sofinku, a potom odísť. Treba ostať aj počas čísel druhákov, tretiakov, štvrtákov, piatakov, atď, prípadne ak je to koncert celej ZUŠ, pozrieť si tanečné aj dramatické vystúpenia. Rodičia a babičky si na to nájdu čas, ale taká učiteľka ťažko. Nuž, ostáva dúfať, že Sofia raz bude mať tzv „recitál“, samostatný koncert, potom už budem pozývať všetkých, vrátane susediek z bloku a z ulice.

Je to šťastné a veselé dieťa, cíti, že má rodinné zázemie, svojho milujúceho „tatíka“, babku, dedka, má rada školu, rada sa učí. Rada sa podelí, keď niečo má, hneď myslí aj na brata.

Skvelá povaha, nádherné dieťa, aj keď dosť impulzívne, ale takú ju milujeme. NAŠA SOFINKA.

sobota 29. apríla 2017

Hlad

HLAD

Vitaj, bratku! Cítim ťa od rána, aj po skromných raňajkách, cítim ťa na desiatu, ktorá pozostáva z jabĺčka, cítim ťa na obed, keď si dávam tofu so zeleninou, na večeru rybu s cereálnym chlebíkom. Hlad mi zviera žalúdok.

Ale veď to je dobre - utešujem sa. V takých chvíľach skutočne CHUDNEM. Mám to odskúšané. Odmenou mi bude štíhlejšia línia a hádam aj zdravšia budem, zníži sa hladina zlého cholesterolu v mojej krvi, bolesť členkov ustúpi, ba spľasnú aj opuchy.

Hanbím sa, že mi je zaťažko trochu pohladovať. Hlboko sa ospravedlňujem všetkým martýrom aj chudákom, ktorých hladom mučili v koncentrákoch a gulagoch, ľuďom trpiacim počas hladomoru, vojny, v čase núdze.

Môj hlad je reakciou na nezdravý nadbytok, ktorý sa u mňa prejavil v nadváhe, boľavých opuchnutých členkoch, zanášajúcich sa cievach.

Nikto nado mnou nestojí s korbáčom, nezamyká predo mnou chladničku a vetrák, ktoré sú preplnené dobrôtkami od výmyslu sveta. Sama si musím rozkázať.

Že nedopadnem ako tá pani, ktorá keď sa vyzliekla na pláži do plaviek, traja horliví grínpisáci ju odtiahli späť do mora, alebo iná, ktorá keď si ľahla na posteľ, prevísala zo všetkých strán!

Netreba dať na chladničku zámok, stačí magnetkami pripnúť bikini spred dvadsiatich rokov, skvelé memento! (kresbička koluje na internete).

Nuž, anyway, idem sa mučiť ďalej, aby sa mi niečo náhle neprihodilo, nejaká náhla príhoda, ktorú si zaiste nikto z nás neželá. Bon chance, Anička!

štvrtok 27. apríla 2017

Patent

Patent

Tento nápad si dám
ihneď patentovať.

Jak docieliť večnú mladosť?
Malé deti chovať!

Svieža myseľ ostane ti
ak máš v dome deti.

Ako dieťa hráš sa s nimi,
panáčikmi maličkými.

A ony to šťastie majú,
že sa s tebou vyvíjajú.

Radosťou z výchovy
hneď srdce plné máš.

Keď myslia hlavičky,
aj ty sa vyvíjaš.

Keď ťažoba príde,
beznádej, únava,

vtedy myseľ vzíde,
že veď to sa stáva.

A nemáš čas myslieť
na ponuré veci,
keď sa vôkol teba tmolia,
džavotajú, dobiedzajú
furt maličké dzeci.

Bo sa s nimi stále hráš,
zadočky im utieraš.
Všetok čas ti kradnú,
nemáš čas ísť ku dnu.

A čas milosrdne letí,
keď máš v dome poklad -
keď máš v dome deti.





streda 26. apríla 2017

Diéta

DIÉTA

Tetka Hana
zavčas rána
dookola splieta:
„Dnes to spravím:
nepoľavím,
bude tvrdá diéta!“

„Tvrdá diéta?“
- uškrnie sa teta Zita,
známa pojmom obezita.
Toť nezmysel, humbug, klam.
Nevydržíš, prisahám!“

Hana predsa vydržala.
Ale iba jeden deň.
Rezeň? Pivo?
Nebude sa trápiť preň.

Ale veru ku večeru
vyhlásila tetka Hana:
„Začnem s inou diétou, zdá sa.
Ľahšia diéta, moja spása!

Odrieknem si, čo mám rada.
Vyzerať chcem ako mladá!
Ak oddialim časy jedla,
budem štíhla ako jedľa.
Veď som ako matrioška,
ako stĺpik podsaditá.
A v tých kilách, a v tom mäsku
choroba je skrytá.
Tlstá Zita-obezita
spľasne ako bublina.“

BOJ O ZDRAVIE ZAČÍNA!

sobota 22. apríla 2017

Keď varí chef

Po dobrom guláši
len sa tak zapráši.
Sofia si duplu pýta,
veselá a šťastná, sýta.
Ja s dilemou velikou,
koľko si dať knedlíkov,
zjem ich asi také kilo.
Len sa po nich zaprášilo.

Po obede krátky talking,
a potom už Nordic Walking.
Do kopečka, do lesa.
Hej, kilečká, traste sa!


Milujem nežne
vyprážané rezne.

Nepohrdnem cesnačkou
od rodiny Sedlačkov.

Teraz poďme na diétu.
Vybrať z chladu šalátu.
Papriku a rajčiny
s olivovým olejom
nezabudnúť cibuľku
aj s medvedím cesnakom.

Všetko dobre premiešané.
Ľahká strava,
chleba málo.
Keď padajú nohavice,
tak to za to stálo!

Lenže diétu dodržať,
to sú Tantalove muky.
Keď synáčik dobre varí,
bozkávam mu ruky.

pondelok 17. apríla 2017

Nové hlášky

Sofia: - Andrej, vieš, že babka to myslela inoricky? (namiesto ironicky)
x
Dominika: - Mami, mami, prečo máš také vypleštené oči?
- Od chrenu, dieťa moje, od chrenu.
x
Ja: - Ja som do toho ľavá.
Sofia: - Ale JA som do toho PRAVÁ.
x
Andrej: - Strááášne sa teším do školy!
Ja: - A čóže sa ti stalo, vnúčik môj? (Bolo mi prenáramne divné, že tak silno túži po vedomostiach).
Andrej ma hneď uviedol na pravú mieru: - Ako ukážem kamarátom svoj nový mobil a vymením si s nimi číslo!
x
Sofinkino antonymum k slovu "ostrie": "tupie" (Vysvetľovala som, že na nožíku je ostrie, aby po ňom neprešla prstom. Ona prešla po druhej strane a zahlásila: "Ale tu je tupie."
x
Dnes je utorok,kúpu dievčatá chlapcov. Sofia švihla Andreja korbáčikom, ten sa rozreval, lebo ho zasiahla po prstoch.
Sofia sa rozčúlila: "Tak načo sme potom kupovali ten korbáč?!"


nedeľa 16. apríla 2017

Môj vzrušujúci Veľkonočný pondelok

Zaiste si viete predstaviť, že ako mladé dievča som nemala Veľkonočné pondelky veľmi v láske. Vyčkávať, kedy prídu „kúpači“, t.j. chlapci a muži z rodiny, prípadne frajer (ale to bola výnimka), ktorí ma poriadne obliali, až som si musela meniť šaty – a za to očakávali po vajíčku, čokoládke a peniazoch, ešte som sa aj musela prívetivo tváriť, akože som náramne nadšená, že som sa mohla stať obeťou ich chúťok, to nebolo nič príjemného, ba väčšinou to bola nuda.
Veľkonočný pondelok 2004 bol trochu zaujímavejší, lebo som už letela do Bruselu na lekársku prehliadku. Bola som ubytovaná v parádnom hoteli za prístupnú cenu – urobili akciu, lebo celý Brusel bol na prázdninách – ale nemohla som papkať šunku a iné dobroty z domu, pretože na druhý deň som mala ísť v rámci prehliadky na odber krvi.
Vo Veľkonočný pondelok roku 2007 som zažila (a prežila!) vzrušujúcu cestu do Bruselu. Autom s mojím manželom. Plných tisícpäťsto kilometrov. Myslím, že mi Pán Boh vynahradil nudu všetkých predošlých Veľkonočných pondelkov!
Bol to adrenalín na druhú!
Čo vám budem hovoriť. Zažili sme takmer všetko: od nedostatku benzínu, cez hlad a smäd – až po poblúdenie, čiže častejšie zídenie z cesty.
Na Morave pri Slavkove sme si spomenuli na Napoleona. Veď on prešiel od Slavkova až po Waterlo (je neďaleko Bruselu), a to nemal ani škodovku, iba koňa!
V Čechách sme nabrali benzín v domnienke, že nám vystačí na dlho. Chyba lávky! Už na začiatku našej púte po Nemecku začala kontrolná lampička čoraz vytrvalejšie signalizovať, že autu chýba potrava. Snažili sme sa – ój, a ešte ako! - nájsť pumpu! Ale ako na potvoru, žiadna sa neukazovala! Začala som sa modliť, aby sme neostali stáť. Mariánko prišiel na to, že ak nejde Mohamed k hore, musí hora k Mohamedovi, teda že musíme vyjsť z diaľnice. Kto nám dal do cesty mladého motorkára, opravujúceho motorku na kraji cesty, ktorý nám ukázal smer na najbližšiu pumpu, to neviem, ale pevne verím, že Pán Boh. Na čerpaciu stanicu sme dorazili s pol litrom benzínu!
Naša radosť z objavenej pumpy bola obrovská. Ale čo to? Kam to ideme? Veď Regensburg nie je napísaný v našom pláne! Pozri mapu, Milka. No jasné, namiesto do Norimbergu sme zabočili do Regensburgu. To neva, je to pekné mesto. Takýchto nechcených odbočiek bolo niekoľko.
Mala som z toho radosť. Veď si len predstavte. Za socializmu sme do Nemecka nesmeli. A včera? Včera sme ho celé prešli na šírku! Bola to nádhera! Zvučné mená ako Norimberg, Frankfurt, Aachen – všetky boli naše! Až na tie zápchy, tzv. kolóny vozidiel, ktoré nás dosť zdržali. Je pravda, že Marián si pri tých zápchach oddýchol. Ale po takej hodine jazdy krokom v kolóne áut už aj on pocítil nutkavú túžbu rozbehnúť sa s vetrom opreteky.
Pretože celkove nebola cesta namáhavá. Akurát že manžela občas rezali oči – vtedy sme sa zastavili na kávu alebo len sa prejsť. A že sme zo trikrát zišli z cesty? Ale povedzte, čo je to za „route plan“, kde sú veľkými tučnými písmenami vyznačené maličké bezvýznamné mestečká, a veľké sú malými chudými písmenkami, akoby sa nechumelilo!
Nuž, aby sme to mali zaujímavé až do konca, na záver sme namiesto do Belgicka zašli do Holandska. Už-už sme si chceli objednať nocľah. Išla som sa spýtať na jednom čerpadle. Vraj nemáme, ale keď sa poberiete tamto-ľa smerom na Maastricht, dôjdete do Bruselu! Tak sme skúšali – a skúšali, až sme sa napokon dostali aj do Belgicka.
Poviem vám, že taká cesta autom do Bruselu zvesela preberie aj toho najlenivejšieho ulieváka! Okrem toho poučí, pobaví a zdvihne sebavedomie! Naspäť musíme tým autom zas. Jaj!

pondelok 10. apríla 2017

Nenávisť

Nenávisť

Vonku blázni jar.
Zeleň a puky.
Príroda raší, bujne, krásnie.
Lež ľudská nenávisť
zväzuje jej ruky.

Aká to nenávisť
k človečenstvu,
že vrazíš autom do davu?
Že bomby hádžeš na deti?
Že stínaš ľuďom hlavy?

Príroda musí
v nemom úžase
stáť.

streda 5. apríla 2017

Výroky pri raňajkách

Žeriem nesladené ovocné musli zaliate sójovým mliekom - niežeby som až tak fantasticky dodržiavala diétnu stravu, ale iné nemáme, a usmievam sa popod fúzik nad Sofinkinou hláškou.
Keď papali, mala som rôzne pripomienky, podľa nich zbytočné, napr. aby si Andrej umyl ruky od čiernej fixky, mal na nich pomaľované akési ornamenty, Sofia aby si po raňajkách nezabudla umyť fúzy od nátierky, aby nevykrikovala po štvrtákoch, aby si dávala pozor na farbičky a pero, Andrej aby nevyrušoval, ale sa hlásil, tu zrazu Andrej povie:
- Babka, vieš, čo máš:
Ja: - Áno, viem, "Päť minút ticho!"
Na to Sofia potuteľne pridá:
- A ešte jedno: "Nekomentovať!"
Ostala som zaskočená. Vtedy Sofinka vstala, pritúlila sa ku mne a nežne povedala:
- Prepáč, babka, môžeš komentovať, nemyslela som to tak. Mám ťa rada!

pondelok 3. apríla 2017

Somebody up there must love me

Áno, Boh sa o mňa stará. Pocítila som to v posledných dňoch.
Nordic walking: bolo fajn, nádherná príroda, spev vtákov, milí mladí ľudia, až na to, že som za nimi nestíhala, čo mi ubralo z nálady.
Včera večer: bolesť hore na hrudnej kosti
U lekárky: mám veľa zlého cholesterolu, mala by som naštartovať diétu.

No povedzte, nie sú tieto tri varovania dostatočné? Ak sa chcem ešte tešiť z vnúčat, musím rešpektovať lekárske odporúčania. Zeleninový šalát, namiesto chleba kukuričné placky, jablko, čaj, malé porcie, nič mastného.

Bude to ťažké,ale zvládnem.

Chcete niečo veselé? Prosím:

Príde pani k doktorovi a pýta sa, čo má robiť, aby schudla.
Doktor odpovie: "Zemiaky."
Pani: "Jesť?"
Doktor: "Nie. Okopávať."