streda 30. marca 2016

Moje nové aktivity

Už je to raz tak, som idealista a "snílek". A jeden z mojich synov tie vlastnosti podedil. Nezávisle na sebe sme dospeli k názoru, že môžeme zachrániť ľudstvo. Ako? To sa už možno dočítate v mojom blogu v Denníku N (ak mi príspevok uverejnia). Syn sa chystá napísať svoju verziu. Čakám na jeho článok. Ak bude lepší a kompaktnejší než môj, svoj ani nepošlem.

To by bola jedna novinka. Ďalšia je plánovanie predčinžiakového sedenia. Kúpiť nejaké ľahké stoličky a stolček, kde by sme mohli so susedkami posedávať - a vnúčatá by šantili popri nás. Ide o to, že tie stoličky netreba nechať bez dozoru, lebo by "dostali nohy" - bývame v centre mesta, kde sa kradne aj prádlo zo šnúr. Keby sme ich vsadili do zeme napevno, posedávali by na nich bezdomovci, chuligáni a opilci. Prenosné stoličky sú výhodné aj preto, lebo sa dajú posúvať podľa toho, kde práve vrhajú borovice tieň. A netreba slnečník. Ja osobne na tej stoličke dlho nevysedím, lebo budem "lapať" Sofinku, keď bude padať pri bicyklovaní, korčuľovaní, kolobežkovaní a "zavracať" obe deti, keď budú hrať futbal príliš blízko cesty, nosiť im piť a jesť, vodiť ich na záchod, atď., atď.

Plánovanie letnej dovolenky: niekde k vode by sa žiadalo, najlepšie k moru, uvidíme podľa finančných možností a bezpečnosti vybranej destinácie. Sofinka je nadšený plavec.

Ináč po starom: periem na 5 ľudí, učím sa s deťmi, občas varím a pečiem. S varením mám obrovskú výhodu v tom, že ďalší môj syn je profesionálny kuchár. A nie obyčajný, ale kuchár par excellence! Takže on môže variť, a ja za ten čas sa hrať s deťmi alebo "zachraňovať ľudstvo." Voilà!

nedeľa 27. marca 2016

Veselo

Veselo

- Skrývala som čokoládové vajíčka. Deti ich našli hravo, až na jedno. Naveľa som sa snažila rozpamätať, kde som ho skryla, ale nešlo to.
Až po hodnej chvíli. Aspoň napätie trvalo dlhšie.

- Vnúčatá už vyháňame vonku samé. Našli sme im malú plochu pri garážach, kde si môžu kopať loptu a naháňať sa.

- Kolobežkovanie a korčuľovanie kontrolujem, aby nebodaj nevybehli na cestu.

- Ajko horlivo miništruje. Bol aj na obradoch Veľkého týždňa, s výnimkou Bielej soboty.

- Sofia vyhráva na klavíri ako profík. Ajo si rád zabrnká na gitare.

- Dominika behá ako gymnastka. Pritom má hrubé blond vrkoče, belasé očiská a chutné malé ústočká, typ Barbie.

streda 16. marca 2016

Pedagogické úspechy

Pedagogické úspechy

alebo len prirodzený duševný vývin detí?
Zrejme oboje. Ale neberte mi radosť, prosím, z mojich dosiahnutých úspechov v Sofinkinom chápaní hry na klavíri – toť nedávno som si myslela, že hru z nôt nikdy nezvládne, že nedá dokopy melódiu v pravej a ľavej ruke – a už to vie! Radosť mám z Andrejkových pokrokov na gitare, v šikovnom kolobežkovaní, hraní futbalu a florbalu, v korčuľovaní na kolieskových korčuliach, v Ajkovom miništrovaní, ale aj v tom, že mu nebránim, aby sa mu páčili spolužiačky, že sa mi obaja zdôverujú so svojimi citovými problémami. No nie je to nádhera?
Nemenila by som.
Aj keď
- ma neposlúchajú na slovo
- majú stále svoje „muchy“ - Ajo sebectvo, žiarlivosť, Sofi pohodlnosť, náladovosť,
predsa len moja radosť z ich telesného a duševného vývoja je veľká.

A keby som sa nemala dožiť ich dospelosti, dúfam, že z nich vyrastú skvelí jedinci.

Z nedávnych výrokov:


Ja: O chvíľu je prvý jarný deň, ale vonku sneží. Mala by prísť jar, ale v reále to vyzerá ináč.
Sofinka: V REALE MADRIDE?

Sofia: Babka, ja som do teba zaľúbená.

Andrej: Babka, to sa musíš pri nás stále rozmaznávať?

Andrej ide zo školy, vítam ho v okne. Tvári sa unudene, až smutne. Spýtam sa ho, čo mu je. Vtom sa zaškerí a ukáže mi vztýčený palec, že jednotka. Také chvíle sú super! Doma potom vyhodnotíme, „čia“ je to jednotka, kto sa s ním dané učivo učil. Tatík, dedko, babka? Najväčšiu radosť má však vnúčik.

No dosť už dosť, samochvála smrdí. Ale komu to mám povedať, keď nie tebe, denníček, resp. blogíček môj milený? Bude to len medzi nami dvoma!

nedeľa 13. marca 2016

Po koncerte

Po koncerte

Po včerajšom vystúpení
slovenského rappera,
zlatom ovešaného,
bohato tetovaného,
(s pochmúrnym detstvom
a bujnou mladosťou,
momentálne žije s peknou „kosťou“ -
výkvetom plastickej chirurgie),

v známom klube v centre mesta,
teda tesne za nami,

máme zbierku všeličoho
pod našimi oknami:

Krabica od pice,
rúča fľaša od vodky,
aj plechovka od piva,
zdobia trávnik pod oknom.

Čo tam ešte vidieť dá sa?
Papieriky – to je krása!


A veľa špakov
od mladých vtákov,
aj ich fešných krásavíc.

Mladí pijú, húlia, sexujú.
Do noci rámus, rev a spev.
Závidíš trochu, ale vzápätí
mentorsky zdvihneš prst:
„My sme takí neboli!“

Hoci kdesi pri srdiečku,
tam kdesi ťa zabolí,
že sa mladosť vytratila,
zmizla ako tvoja mama,
a ty sedíš večer doma
pri teline celkom sama.

utorok 8. marca 2016

Sofia, Andrej, a my

Mali sme menšiu dilemu, či podpísať Andrejkovi objednávku na knihu, lebo sa mu nechce čítať, argumentovali sme, že doma má veľa kníh, ktoré nečíta, tak načo nové. Ja som tvrdila, že knihu treba objednať, nech číta moderné veci, ktoré ho zaujímajú. Otecko rezignoval: "Tak dobre, babka, podpíš to." Na to Sofinka: "Môžem mu to aj ja podpísať?" Reakcia dospelých: "Ale ty ešte nevieš písať!" Sofinka: "A veru viem!" Ja: "Tak ukáž na kúsku papiera." A Sofia sa pekne podpísala tlačeným SOFIA, ba ešte dala na veľké i aj bodku.

x

Kolobežkovala sa nádherne. Dolu briežkom robila figúru "lastovička" podľa Andreja. Ešteže mali obaja prilby. Keď sa trochu oteplí, pôjdu sa popreháňať na kolieskových korčuliach.

x

Dnes máme ZUŠ. Sofia už "zápasí" s notami. V ľavej ruke jednočiarkovanú, v pravej dvojčiarkovanú oktávu. Jedna známa, ktorá učí na konzervatóriu v Košiciach, mi na ulici na moju chválu, že "Sofia už hrá na klavíri", zareagovala: "VYHRÁVA SI?" (čím ju trochu zdegradovala, naznačila, že ešte nehrá, len si vyhráva podľa sluchu). Ja, že áno. Ona, že to je dobré, že vraj také deti sa potom v škole dobre učia.
Nuž a psychológ povedal, že Sofia je v určitých smeroch nadaná nadpriemerne - skladanie slov, či čo (!) No uvidíme.

x

Decká ma majú rady, ale dedka milujú! Je pre nich pojem. Každý chce sedieť pri stole "na dedkovom mieste", používať "dedkovu lyžicu". Ešte aj Dominika, keď tu bola, raz ukoristila dedkovu lyžicu, a chválila sa potom pred ostatnými. Dedko minule Andrejovi aj "priložil", a o chvíľu sa mu už Andrej túlil k nohám!

x

Andrejka zatiaľ miništrovanie neomrzelo. Najradšej je, keď môže obsluhovať celkom sám, vtedy sa cíti dôležitý. Najradšej by aj čítal, včera mu vraj nedovolila jedna staršia pani, ktorá to chcela prečítať všetko sama. Nuž, uvidíme, či to je len akási túžba ukazovať sa, zárodky herectva, alebo naozajstná zbožnosť. ČAS UKÁŽE. Chlapec sa vyžíva aj vo futbale, páčia sa mu dievčatá, normálka.

sobota 5. marca 2016

James, taká veselá príhoda

James, taká veselá príhoda,

a ty mi ju neporozprávaš?
Ale áno, pane, hneď vám ju rozpoviem. Teda idem voliť, a tam rad! Postavím sa, počkám. Už idem za plentu, keď vtom ma predbieha jedna rúča 80-nička. - Hej, pani, ale ja som stála v rade, ja nasledujem! A vytisnem ju. Veselo si krúžkujem, keď tu vidím, že tá baba mi dýcha na krk za plentou! Nevidíte, kde je rad??!! - Ale veď ja, ja vôbec nevidím, koho krúžkujete!
To ma tak naštvalo, že som takmer vhodila obálku do krabice na nepoužité lístky, a nepoužité lístky zabudla za plentou. To všetko tá baba!
S inou príjemnou babkou som sa porozprávala cestou z volieb do obchodu. Tiež krívala. Meniskus. Predebatovali sme aj drzú babu. Skonštatovali sme, že babky sú schopné sa tlačiť aj v Schulerlochu pri pramienku so zázračnou vodou, ba aj pred spovedelnicou sa predbiehajú!
Jurko s deťmi išli do Jasnej s rozjasnenými tváričkami. Sofia povedala namiesto Nízke Tatry že Detské Tatry. Dúfam, že prídu OK, a so spústou veselých zážitkov.

štvrtok 3. marca 2016

Tri perličky

Píšem zrána, lebo popoludní mi už nemusí byť do spevu (výsledky manželovho vyšetrenia, Ajove známky). No čo už, život ide ďalej. Hlavu hore! (ako povedal kat odsúdenému na popravu obesením).

Teda sľúbené perličky:


Denník SME: „Sobota bude bez zrážok, v noci sa môžu vyskytnúť volebné porážky.“

x

O Ivovi Nesrovnalovi, ktorý dal vyrúbať stromy na Františkánskom námestí ( na reakcie pobúrených občanov odpovedal hovorca, že vraj boli zvnútra zhnité): „Nesrovnal to tu niekto?“

x

Náš Andrejko:
Andrej sa chce ísť kolobežkovať.
Ja: - Andrejko, ale najprv domáce úlohy. Musíš si uvedomiť, aké sú tvoje priority.
Andrej: - A čo sú to priority?
Ja: - Veci, ktoré sú pre treba najdôležitejšie. Teda aká je tvoja priorita v živote? Dobre sa… (chcela som počuť odpoveď „dobre sa učiť“
Ale Andrejko bol hladný, pred chvíľou pýtal jesť, preto bez rozmýšľania odpovedal:
- Dobre sa najesť!

streda 2. marca 2016

Lazy blues

LAZY BLUES
ženy v domácnosti


Ja spievam blues. O tom ako sa mi nechce makať, žehliť, variť, prať a látať, vysávať a izby pratať, aj v kuchyni poriadok, poumývať nábytok. Zmývať dlážku, drhnúť riad, aj v polizbe upratať, a pritom sa usmievať, no to iste! Ber to ďas, nie som otrok dneska zas. Ja spievam blues.

* hudobná medzihra *

Ja spievam blues. Vysávať a utrieť prach, deťom utrieť zadočky. So žehlením trochu čakám, čakám schválne, náročky. Radšej idem na klavíri zahrať skladbu Lazy shoes. Vyjadruje moje city, že sa búrim, že chcem sviatok, že si takto jednoducho, bez obalu, bez škrupúľ, spievam toto otrepané lazy, lazy, very lazy blues.

* hudobná medzihra *

Ja spievam blues. Že som žena, vďačím Bohu, nezmením sa na mátohu, začnem variť, žehliť, prať, aj koberce luxovať. Kto to pozná, vie že o čom, o čom točím zas a zas: nechce sa mi, veru nechce, ale treba upratať. Šmyk sme, šmyk tam, spravím rýchle, dobrý pocit odmena. Ako taká skromná puťka, ako žena Ružena. Ja spievam blues.

* hudobná koncovka *

utorok 1. marca 2016

Odlákavacie manévry

Odlákavacie manévre

Priznajme si všetci. Dnešné deti málo čítajú, málo športujú, málo sa družia s inými deťmi. Príčina: závislosť na TV a PC. Nuž a keď vám ešte aj doktor povie, že im to škodí, vymýšľate všetky možné spôsoby, ba neľutujete vydať isté finančné prostriedky na to, aby ste im zatraktívnili aj iné aktivity, ako je počítač.

Priznajme si: je to ťažké. Oveľa jednoduchšie je nechať dieťa hrať počítačové hry – a ty máš medzitým voľno. Ak ho pustíš vonku, treba naňho dozerať, či

- nevbehne pod auto
- nekopne loptu na cestu a nerozbehne sa za ňou
- neodíde s kamarátmi bez dovolenia do mesta
- nespadne z bicykla/kolobežky/kolieskových korčúľ
- nebude chytať rozbité sklo
- nebude chytať mŕtve vtáky
- sa nedostalo do sporu s kamarátom, ten spor prehralo, a ten kamarát ho bije,

atakďalej, atakďalej. Na mestské, „činžiakové“ dieťa číha vonku kopec nástrah. Ale pobyt na čerstvom vzduchu v kruhu rovesníkov je pre dieťa tá najlepšia kalokagatia, najlepšia výchova, najužitočnejšia cesta pre jeho duševný rozvoj a najlepší spôsob, ako ho odlákať od počítača, aby celkom „nezblblo“, nezískalo „štvorcové“, resp. zapálené oči, „nevymýval“ sa mu mozoček, najmä sú nebezpečné hry, ktoré súhrnne nazývame „strieľačky.“

Takže v duchu hesla: obmedzme počítače, som kúpila Sofinke kolieskové korčule a Andrejovi (korčule už má) parádnu kolobežku. Škoda, že prší. Počkáme, kým sa vyčasí. Okrem toho ich bavia bicykle, a Andreja aj futbal.

Samozrejme, že si decká plnia mimoškolské povinnosti, najmä „hudobku“.
Sofia klavír, Ajo gitara.

Taký pobyt na čerstvom vzduchu bude dobrý, pre babku len prospešný. Stratí trochu z kilogramov, bude sa hýbať – lapať raz jedno, raz druhé, robiť „žandára“, sem-tam stratí slovko s inými babkami, resp. mladými mamičkami, hoci s tými nie nadlho, lebo mladé mamičky majú svoje záujmy, tlstú babku nepotrebujú. Tešíme sa na leto!



p.s. link na ďalšie Andrejkovo vystúpenie v rámci "Koncertu najmenších" - ZUŠ:

https://youtu.be/PcVp6dw9eqs

p.s.2: Ocino na konci hovorí" That´s my boy!"