pondelok 9. januára 2017

Všednodennosť

A opäť v škole. Eufória zo stretnutia so spolužiakmi. Desiata zjedená hneď cez prvú prestávku. Aj na ceste zo školy skákali Sofia s Vandou ako kozľatá.
Sofii povedal rómsky spolužiak, jeden z viacerých súrodencov: "Ty si naša sestra."
Učenie doma už bolo menej zábavné. Andrej hľadal text na cvičný diktát, presne spočítal slová, aby nebolo ani o jedno viac než norma.
Zajtra chcem ísť s nimi ja, lebo som si dala také novoročné predsavzatie. Uvidíme ako to zvládnem. Určite budem pomalá popri mladých mamičkách - vybehnúť na druhé poschodie, šup-šup poprezliekať, bozk a hajde do triedy - a potom bez úrazu po tých schodoch zliezť popri strkajúcich sa uvrieskaných deckách a dôjsť domov bez úrazu. Toť výzva jak sviňa!
Dnes má ešte tatík voľno. A ide s dievčaťom aj do hudobky.
Od zajtra budem zažívať cez synove pracovné dni adrenalín. Mám aj palice, ale do školy ich nevezmem. Bolo by to smiešne. Alebo áno, a zrážať nimi každého, kto mi bude v ceste? Pardón, čierny humor. No, uvidíme, či sa zajtra budem smiať.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára