Dilema

Ísť na koncert, a či neísť?
Bratislava milená!
Oštara s tým spojená -
cestovanie, námaha,
s paličkou sa potkýnať.
Ale to nič, ak chceš, dievča,
v kruhu slávnych úspech žať.

Zároveň ma inšpiruje
pripomienka zašlých zdarov.
Priaznivo ma nabudzuje,
spomienky tu žijú zas.
mladosť ešte neodchádza,
dovtedy si býva v nás,
pokým jej to doprajeme.
Pokým stotožniť sa chceme
 s pukmi ružolícej slávy,
pokým básnenie nás baví,
pokým chceme dobre vyzerať.

Predsa - malá záhada v tom tkvie,
prečo dostáva sa pocty mne,
takej malej, bezvýznamnej,
ušliapnutej babičke?

Prídem na to, moje zlato.
Úspech patrí Aničke!

Má ju tam, či nemá ju tam?

V mojom veku sa to stáva. Niektorí stretnú toho doktora na A skôr, iní neskôr. Akože sa len volá? Aha, Alzheimer.
Najbližšia rodina sa mi snaží nahovoriť, že blbnem. SILNO im protirečím.
Hoci čoraz častejšie zisťujem, že možno majú tak trochu pravdu.
Nejdem uvádzať príklady. Je to trápne. Neviem, kde som pred chvíľou položila hrnček, kde mám ponožky, nohavice, kabelku. Našťastie, o vnúčatá sa príkladne stará ich otecko. Aj dedko pomáha. No a Sofinka je čoraz samostatnejšia. Do školy aj hudobnej školy zájde sama.

Žeby to bolo ako v jednej pravdivej rečňovanke, uverejnenej kedysi v Roháči (alebo Volovinách? - už nepamätám). Znela asi takto:

"A tá naša babulienka,
to vám bolo číslo!
Detičky nám vychovala
- a potom to rýchle prišlo!

Ale hop! Neponáhľaj sa tak, zubatá! Ešte mám najmladšieho syna oženiť!

Po prázdninách

opäť kolotoč. A ešte aký! Kontrolovať deckám úlohy, peripetie s básničkami na Hviezdoslavov Kubín, hudobka, zbor, teorka, no jednoducho kolotoč.
Ešteže som si dopoludnia oddýchla, aj trochu zahrala na klavíri.
Hja, nemôžeš mať stále wellness, dievča, občas je aj worseness.

Škoda, že sa mi vymazal ten článoček o wellness v Turčianskych Tepliciach. Tak aspoň stručne zrekapitulujem: dni mimo domu a deciek, iba s manželom. Liečivá vodička, bazény, výborná strava, dobré české pivko cestou do hotela. Bakuľkovo, veľa starkých o bakuľkách, označených žltým reflexným pásikom. Asi je voda liečivá. Fajn bolo.

No ale už sme doma, ako vravím, po prázdninách školský kolotoč. Prežívaš s deckami každý úspech aj neúspech. Fuška.

Keď tíško sneží

Keď tíško sneží,
povieš: konečne!
Veď zima bez snehu
sťa žena bez detí.
Keď tíško sneží,
povieš: báječne!
Aspoň si oddýchneme,
čas rýchle preletí.

Mám sťažovať sa vari?
unudene sa len tvárim.
Syn pripravuje váry,
ja píšem čáry-máry.

Deti sa vonku hrajú,
užívajú si chvíle voľna.
Ja sedím pri pécéčku,
hoc nemám pod ním dečku,
na chvíľu som voľná,
sťa nevädza poľná.

Syn fantastický obed varí,
pochybujete o tom vari?
Nielenže je profík,
je to prosto Jurík,
pri sporáku vie to skvele.

a ja píšem pele-mele,
komu sa to nepáči,
ako mi to skvele mele,
ten nech ide do pr-ele.

Novoročné postrehy

Všetky tri sú fantastik

- nezbedné, hravé, neposedné, občas sa vedia sústrediť na danú úlohu
- tvrdohlavé,  po rozumnej argumentácii poslúchnu
- hravé, také hravé

x


Odvezú ho?

Oproti cez ulicu stojí záchranka.
Niekto bojuje o život.
Stoj pri ňom, anjel strážny!
alebo ho odprevaď
na poslednej jazde sanitkou.

x

Chudnutie je fajn

Stály pocit hladu,
nedostatočnosti,
novoročný plán
je fajn,
ale trpíš ako hovado.

x

Sofia zažila aj pocit chladu.
Na novoročnej omši
pod tenkou vetrovkou
iba tričko s krátkym rukávom.
Zapamätá si?

x

Svetlušky spievali,
herci hrali,
plný kostol ľudí.
Ešte sa vám máli?
Naša akčná mládež
ľudí zo sna budí.


x

Tíško padá
dažďosneh.
Starčeka odprevádza
na druhý breh.

Ráno

RÁNO

Prečo zrána používam

štvorslabičné slová?

Bo som stará, unavená.

Zopakovať znova?

Kde sú časy, keď sa ráno

Odvíjalo skokom!

Hup a vstať! Skok a umyť!

Schystať veci, kávy glg,

Do šiat šup

a  do práce hop!

Ešte som aj medzitým

Tancom vyjadrila žiar.

Pohľad do zrkadla ukázal

zväčša usmievavú tvár.

No a dnes?

Čistý des!

Ledva vstanem z postele.

Všetko bolí, dolámaná,

sťa po fláme, Anna.

Zrkadlo mi rečie dnes:

„Stará baba, proste des!“

Do kúpeľne dotiahnem sa,

pomaly sa sprchujem.

Potom tiahnem na raňajky,

vôbec nelevitujem.

Ráno hlúpo začalo.

Čosi sa mi stalo.

Telo nie je na poriadku,

asi odumiera?

Ale kdeže, milá Hana!

Toľký pesimizmus zrána!

Kde je tvoj viera?

Pozri z okna. Biely deň!

Trochu, pravda, sadá hmla.

Ale ešte vonku nie je,

ani v mojom vnútri TMA!

Tak sa vzchopte, moje čuvy,

Treba chystať, treba prať!

A do práčky nahádzať.

A koberce vysávať.

O chvíľočku  sa už pripriem

k ľahkým prácam domácim.

Kým si telo na starobu zvykne,

Robme ešte niečo s tým!

.

Kolobeh

Kolobeh

Staré papiere. Koncentrovaná múdrosť, alebo semenište prachu?
Šup s nimi do zberu!
Deti majú dobré body. Doma sa uvoľnila polička - na futbalové oblečenie.

Ešte je treba zbaviť sa ďalších papierov.
Babke to trhá srdce.
Spomienky, koncentrované vedomosti.
Ale treba sa ich zbaviť, aby mladí
dostali priestor.
Veď aj tak si ho vezmú.
Aj tak všetko po nás prevezmú.
Do hrobu si papiere nevezmeš,
čo z vedomostí ostalo,
to si už zúročila.
Makulatúra je len semenište prachu.
Dnes sa vedomosti, pojmy, dojmy, básne a výlevy
ukladajú do malinkej skrinky.
Úžasné, koľko vedomostí sa vojde do počítača!

Za papiermi plakať?
Nič netrvá večne. En-en-vé.

(en-en-vé bola obľúbená hláška, alebo ak chcete, šifra mojej tety s jej priateľkou Gizkou. Ako dieťa som ich počúvala, významu ich rozhovoru som nevenovala pozornosť, len ma zaujal ich výrok "en-en-vé, ktorý z času na čas použili. Raz som k nim pristúpila a zahlásila: "He-he, a ja už viem, čo to vaše "en-en-vé" znamená!" "Áno, a čo?" vyzvedali tety.
"To keď si niektorá z vás prdne, tak povie "en-en-vé"!
No viete si predstaviť ten ich rehot? Najmä teta Gizka, tá sa až zachádzala od smiechu. "No, Anička, ty si ale podarená! To je podarené!" (Gizka ma poznala od malička, milovala ma).
A môj výrok sa už šíril v kruhu pobožných priateliek. Mal príchuť jemnej pikantérie.)

LIEK

LIEK

Dokedy ešte, Pane Bože,

Mám ťahať ten svoj ťažký kríž?

V bolestiach plahočiť sa,

či to nevidíš?

A dennodenne znášať

bodavé bolesti.

Snáď sa viac na mňa

úbohého nezmestí!

Ale keď občas oblaží ma

úsmev našich maličkých,

cítim, že ešte chvíľu zvládnem

znášať kríž všedných dní.

Keď občas pohladí ma

mäkká detská ručička,

a keď sa zadívajú na mňa

úprimné velikánske očičká,

pocítim teplo nielen v srdci,

ale aj na boľavých hnátoch.

Ten balzam zázračný

mi uľavuje ťarchu dní.

Je lepší ako Diclobene,

Kam sa tá reuma ženie?

Lepší sťa nechtíková masť.

Utíši, šťastie nechá rásť,

prerastie cez bolesť.

Takýto život dá sa,

fakticky, poľahky,

viac-menej lážo-plážo dá sa

takýto život dá sa zniesť.

Upratujem, upratujem, balastu sa zbavujem

Vnúčatá potrebujú skrinky, tak mi neostáva nič iné, iba prikročiť k radikálnemu pretriedeniu svojich papierov a kníh.
Papiere, papiere! Večný kameň sváru v našej domácnosti. Manžel ma s tým ustavične zvykol atakovať, pričom zabúdal na to, že mi tie papiere pomohli k peniazom.
On zase zhromažďuje skrutky, železné predmety a iné rárohy v pivnici. A nikdy sa nevie odhodlať k tomu, aby to upratal. Keď ho vyzvem, oborí sa na mňa, vraj som pivnice balastom zapratala ja.
No dobre, upraceme tie pivnice spoločne! Mohol by pomôcť Andrejko, je veľmi praktický a vie rýchle upratovať, napr. svoj písací stolík.
Ale najsamprv idem vypratať jednu skrinku v detskej izbe plnú starých žiackych zošitov, anglických učebníc, mojej korešpondencie spred x rokov, pamätných zápiskov, literárnych a prekladateľských pokusov, atď, atď.
Začala som tým, že som všetko vybrala do koša na bielizeň aj na zem. Ráno je pošmúrne, počkám, kým sa rozjasní a kým manžel zoženie krabice od banánov, kde budem ukladať papiere do zberu.  Medzitým sa mi rozjasnilo akurát v hlave a vypracovala som si metódu, postup, systém. Hoci podľa môjho manžela, ak žena hovorí o systéme, ide o vopred prehranú záležitosť.
Nuž neva. O hodinu sa do toho pustím! Zatiaľ si čítam anglické vtipy zo starej konverzačnej príručky. Je to psina.

Fyzično a psychika

spolu súvisia, nech mi nikto netvrdí opak. Pozrite sa: Prednedávnom ma pozvali na konferenciu do Bruselu, na ktorej mal o stave Únie rečniť aj Bill Gates. Moje nadšenie bolo ohromné. v tej chvíli ma prestali bolieť nohy, behala som ako mladica, artróza ustúpila o 50%.
Znovu si zacestovať lietadlom! Navštíviť bývalé kamarátky, aj bývalé kolegyne! Poprípade nadviazať nejaké kontakty. Bol by to pekný výlet. Tie pekné predstavy vo mne potlačili bolesť.
Kým som však uvažovala nad tým, či sa prihlásiť, lebo pravdu povediac, o preplatení cestovného a diétach nebola reč, teda stručne a jasne, behom tých pár dní sa kapacita obecenstva naplnila a v prihláške sa objavili červené písmenká, že už nie sú miesta.
Bola som smutná, ale nie zúfalá. Čo mi však ostalo? Zlepšený zdravotný stav. A preto hor´sa do života, postaviť sa jeho výzvam čelnou stranou, bojovať, ruvať sa, vychovávať deti, znášať manžela, nepriazeň osudu statočne a s nadhľadom. Som to zase ja, YES!

Kratochvíľa

Občas sa zíde. Čím zriedkavejšie sa ti ujde, tým je vzácnejšia.

Hľa, ako si užívam, kým sú manžel, deti a vnúčatá preč:

hrám na klavíri
periem
lúštim krížovky
periem
jem ryby a jedlá z rýb
periem
vymýšľam scenáre
periem
vymýšľam, čo so životom
periem.

Pozornému čitateľovi zaiste neuniklo sloveso "periem" - nominatív singuláru, prítomný čas, činný rod - a veľmi činný, aj keď perie práčka. Veď tie automatické práčky, to je len pohroma! Triediš prádlo na kôpky, perie to celé hodiny, denne by si potrebovala asi 5 hodín len na pranie. Samozrejme, že sa ti nechce a nemôžeš si to popri deťoch a domácich prácach dovoliť, tak na to
kakáš. a keď raz, 2x do roka pretriediš špinavé prádlo, ktoré smrdí ako mesiac neumytá mužská pucka alebo týždeň neumytá ženská oná, hlavne po menzese, musíš sa tej očistnej procedúre venovať
deň-dva. A to za predpokladu, že je pekné počasie.

Nuž, poznáte moju kratochvíľu. Ale nerepcem. Viete, aké super myšlienky mi prichádzajú popri praní na um? Vo chvíľach pokoja by som na ne nikdy neprišla!

No a známa historka mojich svokrovcov o jednej mladej dedinskej žene a jej "kratochvíli."
Nenapíšem to po šarišsky, nebude to celkom authentic, ale čo už, ja po šarišsky celkom dobre neviem, som spišiačka.

Nuž teda jedna mladá žena sa v ktorejsi šarišskej dedinke takto prihovorila mužovi:
"Jój, muž môj, keby si ty na chvíľu odišiel z domu, to by som si  urobila takú kratochvíľu, že až! Muž bol zvedavý, čo si žena predstavuje pod tým pojmom, preto sa zadal, že ide preč, ale odišiel do šopy a potajomky ženu pozoroval.
Rozpustila si vlasy, vyzula sa, sadla na priedomie a jedla odležané hrušky.

Počasie, bielizeň, manžel

Vraj ktorú manžel miluje, tej prádlo vyschne, resp. tej bielizeň nezmokne.

U mňa to  platí. Teda neviem, či to príslovie platí všeobecne, ale isté je, že keď periem JA (a vešiam vonku), môžu začať prať všetky susedky. Napr. dnes: mala som navešané habadej, biele aj tmavé, krásne biele froté uteráky aj biele kuchárske veci, neskôr som pridala čierne kuchárske veci, tričká a ponožky. Keď začalo pršať, lebo ono začalo, pozbierala som biele veci, ktoré už boli fakticky suché. Tmavé som nechala na šnúrach, reku, čert to ber, ak nevyschnú, pozbieram ich večer. Ale čuduj sa svete, dáždik bol mierny, osviežujúci, ba životodarný - a po takej hodinke prestal. Zafúkal osviežujúci vetrík - a aj tmavé vyschlo!
Nuž, čo vám budem bublať? Je síce pravda, že

- behám s každou ponožkou pred barák, rozumej, po schodoch dole a potom hore, cez trávnik a tak
- často nadávam na manžela, ktorý mi nechce namontovať sušiak zvonku na okno
- pranie, sušenie a zbieranie je pre mňa prácička na celý deň
- precvičujem viaceré svalové partie, hoci krívam
- pri práci v duchu nadávam

Na druhej strane
- mám aspoň trochu pohybu
- bielizeň krásne vonia
- ak je príslovie pravdivé, manžel ma má stále rád (žeby? No, možno aspoň trochu)

Zdanlivo banálna téma, hoci pre menšie rozpory sa ľudia rozvádzali.
Sa nejdem, s pokorou prijímam svoj údel, bielizeň krásne vonia, som "puťka domáca", na druhej strane však som trochu "športovala", telo to potrebovalo.

No povedzte, nie je ten dôchodcovký vek fajn? A byť ženou je úžasné! - Urobíš veľké pranie a nemusíš ani do posilňovne.

Prádlo krásne vonia -
ja mám pekné svaly,
trochu som aj schudla,
komu sa to máli,
nech si zájde do mesta
na nanuk, či na pivo,
ja sa z domu ani nehnem,
bo sa hýbať nevládzem.
Bude sa to opakovať,
kým ma zhltne čierna zem. 

ŠŤAVA

ŠŤAVA

dáva osvieženie, vitamíny, pookriatie. Dobrá ovocná šťava je zdravá.

Ináč po formálnej stránke je slovo „šťava“ veľmi vďačné. Len v prvých dvoch vetách mi vznikli dva rýmy:

-        Šťava dáva

-        Šťava zdravá

Keď vypijem tú správnu šťavu, budem zdravá, ba možno aj dravá.

Preto som si vybrala za názov svojho humoristického časopisu (hlavne s detským humorom) spomínané slovo.

Šťava môže byť aj telesná tekutina, napr. žalúdočná šťava. Zdravá žalúdočná šťava napomáha dobrému tráveniu. A naša „Šťava“ v podstate tiež. Lebo humor pomáha zdravo žiť, je tou správnou šťavou, ktorá nám niekedy pri plnení suchopárnych pracovných povinností chýba.

Prečítajte si výroky mojich vnúčat – a hneď budete mať lepšiu náladu. Môžete na stránku pridať aj prekrásne a vtipné výroky Vašich detičiek, či vnúčat – a bude vám ešte veselšie! Aj nám všetkým. Lebo internet je o zdieľaní.

Svieže detské výroky

* Andrej: Dedko, a ty ešte aj na staré kolená máš rád štipľavé?

* Ja: „Mala by byť jar, ale je zima. Jar v reále vyzerá ináč.“

   Sofia: „V akom reále:  v REALE MADRIDE?“

·       Sofia: „Hm, ten krém je pôsobivý!“ – mala na mysli, že dobre pôsobí, že je príjemný.

·       Dedko išiel na spevokol. Sofia: "Myši majú báál!"

x

Inokedy: "Tak čo, Sofinka, myši budú mať bál?"

"Nie, lebo tatík je doma."

·       Keď vyletela raketa „Falcon Heavy“, syn zo žartu poznamenal, že môj zadok je „Balkón Heavy“. Jeho deti sa toho, samozrejme, chytili a občas poznamenajú: „Aha, ide babka. Balkón Heavy.“

·       Mám blúzku s puffy rukávkami, aké mala na šatách Snehulienka. Keď bol Andrej maličký, spýtal sa ma: „Babka, ty si Snehulienka?“ Ale keď som mu nechcela niečo dovoliť, hneď svoje prirovnanie „otočil“:

„Babka, ty si ježibaba!“

·       Volám z okna Sofiu (hrá sa pred činžiakom) cvičiť klavír:

„Sofia! Händel, Czerný, Schumann, Bartók!“

Sofia: „Ale veď je iba piatók!“

·       "Andrejko, akú známku si doniesol?"
"Babka, to sa nevieš iné opýtať, len furt na tie známky?!"
Fakt som trápna.

·       Sofia (8) vraví šesťročnej sesterničke : „Dominika, nevyhováraj sa. Výhovorky sú TAKÉ DETINSKÉ!“

·       Ja: - Ja som do toho ľavá.
Sofia: - Ale JA som do toho PRAVÁ.

·       Tatík vysvetľuje Sofinke: „Nechytaj nôž za OSTRIE!“ Sofinka: „Ale za TUPIE môžem?

·       Sofia: "Babka, dávaj si pozor, dedko je tvrdý!"

·       Sofia sa ma pri lúpaní zemiakov pýtala: "Babka, ty sa o mňa bojíš, babka?"
Pritakala som.
Ona na to: "Neboj sa o mňa, chcem mať dom bez starosti!"

·       Dominika: „Babka, nedramatizuj!“

·       CUDZIE SLOVÁ

Používajú, lebo žijú medzi dospelými.
Sofia: „Dedko, nespievaj, som na ten spev ALERGICKÁ!“ - ale pritom sa usmieva, nemyslí to vážne.
Andrejovi: „Ja to nebudem REŠPEKTOVAŤ!“
Tatíkovi: „Hm, ten koláč je DELIKATESA!“
Ja na okne, Sofia kráča s dedkom a Ajkom do školy: „Babka, ADIEU! ARRIVEDERCI!“ 

·       Sofinka pri miešaní hustejšieho cesta: "Ale, babka, to je veľmi ZLOŽITÉ!"

·       Pri hre Grabolo, keď som vymýšľala nové spôsoby: "Nie, babka, hráme normálne, KLASICKY!

·       Dominikine hlášky

Ja: - Dominika, umy si hubu!
Domi: - Na hubu sa nehovorí, že huba!

X

Mamka na telefóne:
- A čo robíte, deti?
Domi (rozhorúčená):
- Hráme florbal, hik. A medzitým mám štikútku, hik!

X

Ajo pekne miništroval. Niesol aj kalich.
Dominka. - Maminka, a kúpiš mi hračkársky kalich?

·       - Mami, a ako sa volá tá mačička? Matka (unavená, mimochodom vyštudovaná veterinárka) odpovie: „Mačka domáca.“  Dominika: „Ahoj, Domáca!“

Sofinka: Tá zubná pasta je príšerne sladká! Je to určite čínsky výrobok!
Dedo: A ty si aký výrobok?
Sofinka: Ja som slovenský výrobok!

Sofiine hlášky

- Chcem byť hlavne doktorka!
- Ale aká?
- No predsa Sedlačková!

x

Inokedy: - Ja musím byť zdravotníčka!
- A prečo?
- Lebo veď chodím na zdravotnícky krúžok!

Slovné hračky zo života

Vykypédia

Wikipédia je internetová encyklopédia.
Vykypédia je babkina vykypená polievka.

X

Sofia: „Miško, kedy nás už vezmeš na tie Pianiny?“ (= Pieniny. Dieťa poznalo výraz „piáno“, preto sa naučilo „Pianiny“).

Svieže situácie a príbehy s detičkami

Pravopisné perličky

Andrejko píše domácu, vymýšľa príbuzné slová k vybraným po „r“. Poradím mu: „rybací.“ Napíše „rybacý“. Opravujem ho: „Andrej, jedno „i“ má byť mäkké! Tu milý chlapec napíše: „ribacý“ :)

x

Hovorila nám v škole manželka kolegu-matematikára, že on nevie pochopiť, prečo sa píše „skriňa“ s mäkkým „i“, keď sa do nej niečo „skrýva.“ Fakt, prečo??? :)

x


„Byť/biť“, „byt/bit“, „ryť/riť“ (na tú riť radšej deti neupozorňujem). :)


x

Veru, veru, slovenčina je jazyk krásny, ale s mnohými záludnosťami. Mne pravopis išiel (chválim sa), aj Andrej vcelku prosperuje. Ale vysvetlite cudzincovi, prečo sa „pozýva“ s ypsilonom, ale na druhej strane „zíva“ s mäkkým i, prečo sa píše „myš“ s tvrdým a „miškovať“ s mäkkým, prečo je „stryná“ s tvrdým, ale „striga“ s mäkkým! :)

Pikantné

Andrej: - Babka, čo je to kondóm?
Moja odpoveď bola vágna, hmlistá, neistá. Rozhodne nie biologicky a vedecky presná.

X

Sofia: - Babka, povedz „keks“.
- Keks.
- Daj si s dedkom sex.

X

Sofia: - Babka, Andrej/Rasťo/Vanesa/Filip povedal/zahrešil, chceš počuť ako?
A už sa mi skláňa k uchu, v očiach výraz zdanlivého pohoršenia premiešaného s dávkou radostnej pikantérie, a zašepká mi to slovo.

X

To si pamätám, že prvá vec, ktorú naučili v škole spolužiaci jedného môjho bratranca-jedináčika bola, že sa nepovie „pipík“, ale „k...t“.

X

Jednému dievčatku na otázku, čo je „klitoris“ odpovedala teta: „To je po latinsky „lakeť“. 
Na druhý deň v spoločnosti dievčatko zvolalo: „Áu, to bolí! Buchla som sa o klitoris!“

Aká je Dominika

Vytrvalá

Prešla 10 km, z toho 5 hore kopcom, 5 dolu, a ani kúsok ju Juro neniesol.

Milá

Už Jurka nevolá „ujo Juro“, ale „Jurko“.

Slušná

- Babka, mazaj pre kolobežku!
- Dominika, ako to rozprávaš? Hovorí sa „prosím“!
- Prosím ťa, babka, mazaj pre kolobežku!

Srdečná

Darovala Sofii svoju novú plyšovú hračku.

Malá diplomatka

- Dominika, kde je lepšie: v Dubnici alebo v Spišskej Novej Vsi

- V Brátislave!

Vnúčatká – vtáčatká

Tiché radosti

- keď sa mi podarí koláč a vnúčatá aj synovcove deti chodia ako procesia a stále si pýtajú. Je sobota, zajtra pečiem ďalší!
- keď vnúčatá nádherne rastú
- keď mi Sofinka zahlási: - Babka, mám ťa rada!- a privinie sa mi hlávkou k mocnému stehnisku (ako takému dubisku)
- keď sa sem-tam cítim zdravotne dobre, teda presnejšie povedané, menej zle
- keď Andrej donesie jednotku
- keď Sofia zahrá novú skladbičku - a správne!
- keď vidím dieťa, ktorému chutí jesť
- keď vidím dieťa výskať od radosti
- keď po jedle zostali len kosti
- vtedy miznú moje mrzutosti
- tak málo babke k šťastiu stačí
- hoc choroba sa nástojčivo tlačí
- buď vďaka, Pane, za ten deň,
- žijeme krátko, krátko len.

Citáty/príbehy o deckách

(s mojím komentárom). Vybrala som ich na spestrenie, aj na poučenie.

x

Matka přistihla Pepíčka od sousedů jak si hraje s Máničkou na doktora. Popadla ho za ucho a šla si k sousedům stěžovat. Sousedka to hájí: "Ale to je v jejich věku normální, že chtějí mít první sexuální poznání." "Kdo mluví o sexu, on mý dceři odoperoval slepý střevo!"

- je to brutus! A veľmi nepravdepodobné.

Trestáme děti, když lžou, ale hrozně je mlátíme, když řeknou pravdu v nepravý čas.
(Oldřich Fišer)

- to je fakt. Deti sú krásne čisté tvory, úprimné a nevinné, nepochopia ľstivé polopravdy.

Byl jsem od počátku zázračným dítětem. Všichni o mně už od dětství říkali, že to bude zázrak, když ze mě něco bude.
(Paul Cézanne)

- staré, ale dobré! Výrok môže použiť nielen Ander z Košic, ale aj ktorýkoľvek bežný Slovák.

Děti jsou naše radost. Vedle toho se člověk z vlastní zkušenosti přesvědčí, že genialita je dědičná.
(Alexi Andrejev)

- toť svätá pravda! Vo svojich deťoch aj vnúčatách sa vidím, sú to malí géniovia! Ba v mnohých smeroch sú ešte geniálnejší, než ja!

Člověk nemiluje děti, protože jsou to děti, ale zamiluje si je skrze náklonnost, která vzniká při jejich výchově.
(Gabriel García Márquez)

- i tento citát môžem potvrdiť. Vnúčatá vychovávam, prežívam s nimi ich malé úspechy aj nezdary, a popri tom ako sa vyvíjajú, milujem ich čoraz viac!

Žádné dítě není tak roztomilé, aby matka nebyla šťastná, když konečně usne.
(Emerson)

- aj s týmto citátom vrelo súhlasím!

Hlavní otcova povinnost vůči dítěti je účastnit se při jeho početí.
(Václav Dušek)

- tak tomuto je hovorím „blbý fór“!

Kdo dal život dítěti, stává se jeho dlužníkem.
(Fabre)

- duchaplný citát. Nielen dať život, ale aj vychovať sme povinní tie malé vtáčatká. Je to ťažké, to je fakt, často pritom padáme od únavy, ale musíme ísť ďalej!

70

70

Oslava striedma.

Rodina, deti.

Ani si neuvedomuješ,

ako čas letí.

Na radnici básne, piesne

oslavné.

Starý, hoci jarý,

už necítiš pohlavne.

Vo váze ruže šíria

vône svieže.

Od ruži k ruži pavúčik ťahá niť.

Poďme si zvyšok našej

lásky zachrániť!

Kým pavúk dotká sieť

a  do osídiel zamotá

nás neúprosný čas,

spomeň si, starec,

na tie chvíle,

keď zdalo sa ti na mne

všetko, ale všetko,

ale úplne všetko

strašne milé!

Pozri, mám iba

66!

Veselo

Hovorila som manželovi, čo som sa dočítala. Vraj škótsky vedec využíva odpadovú vodu z výroby whisky na pestovanie rias, bohatých na Omega-3 mastné kyseliny, a tými riasami potom kŕmi lososy. Volá sa to že bioekonomika.
Vravím manželovi:
- Šikovné, čo?
- Škótske, - odpovie manžel lakonicky.

x

Andrejko, čo sa ti najviac páčilo v múzeu? Vymenoval zo dve vecičky, potom sa odmlčal - a s nadšením vyhlásil:
- Ale najlepšie bolo, že tam mali wi-fi!

x

Sofinka: - Chcem sladké! Veď telo potrebuje energiu!

Ranné zážitky

Detičky odišli. Sofia do školy, Andrej na exkurziu. Úvaha nad dievčenskými legínami: šijú ich asi na podvyživené dievčatká, strihy sú uzulinké - sťa na nôžky - páročky, a nie na Sofiine mocné labky a guľatý zadok. Kúpila som jej č. 152, konečne boli ako-tak dobré. Dievča nemá ani 140 cm. Dole boli úzke, no a keďže sú dolu uzulinké, má to tam nazberkané. Hlavné, že jej sadli na zadoček. Po vrchu má tričko a šatovú sukničku.O tých nohaviciach idem napísať do Tesca. Či to nebude tak, že tie úzke sú nepodarky, ktoré veselo posielajú do Východnej Európy?!

Podľa predpovede má dnes výdatne pršať, ale u nás zatiaľ nič, tak som išla na cintorín popolievať.  Pri zatáčke k vojenským hrobom mi z kontajnera  udrel do nosa prenikavý zápach. Ako pokazené mäso. Zapracovala fantázia, v mojej mysli vznikali strašné horory. Pohodené nemluvňa? Kus mŕtvoly? Ak aj nie vražda, mohli to byť "ostatky" niekoho, kto sa hrobárom vysypal z truhly pri kopaní hrobu. Išla som to nahlásiť na pohrebníctvo. Doma som rozprávala manželovi, on ten zápach cítil už pred dvoma dňami. No fuj a hnus! A teraz si prestdavte, že niekto bude tak nešetrne zaobchádzať s vašimi ostatkami! Začnem uvažovať nad žehom. Zajtra sa pôjdem opýtať, čo to bolo. Námet pre Dominika Dána? Nedbalosť pohrebákov? Zdochnutá lasica?

V každom prípade fuj! Rýchle sa preorientujme na niečo veselšie: už to mám! život je krásny, vonku je máj - a ja ešte žijem!!! A ešte, že Sofinka má dnes meniny. Včera sme jej kúpili krásne šaty - bude mať na vystúpenie v hudobke, aj na dedkovu 70-ku. V škole rozdáva spolužiakom keksíky.

Na cintoríne

Zarána, zjari je na cintoríne pekne. Išla som poliať sirôtky na mamičkin hrob - a hľa, čo som zažila:

Na cintoríne

Vysoké tisy,

človek sa stíši.

Ešte nestihla zvädnúť

dušičková výzdoba,

už sa jar hlási.

Ach, tie storaké hlasy!

Červienka, pinka, škovran, drozd

sa v rozmarných spevoch predbiehajú.

A pod tým spevom

v matke zemi

kosti našich predkov

pokojne spočívajú.

Magnólie

Život a smrť.

Nežné ružovobiele kvety.

Lístky prídu neskôr.

O týždeň: Aha, lístky vyrašili!

Hriešne sviežo bledozelené.

Zrod a zánik na jednom mieste.

Magnólie na cintoríne.

Pocta padlým v našom meste.

Primeraná? Chabá?

Aj, aj.

Primeraná: Veď čím už mŕtvych osláviš?

Aspoň maličký kúsok života im ponúkneš:

„Za vašu mladosť, drsne pretrhnutú,

Za vašu krv, vo vojne nezmyselne vyliatu.“

Chabá to pocta z hľadiska hodnôt.

„My sme ešte poriadne nežili, keď

nás trafila guľka!

Nebolo nám dopriate

mať ozajstnú lásku,

splodiť syna,

vidieť ako rastie,

tešiť sa z jarnej prírody,

pozorovať

magnólie.“

Čo je napínavé

Čo je napínavé

pre dieťa:
- dostanem pod stromček vytúžené autíčko/bábiku?
pre mladíka:
- dostanem ju dnes do postele?
pre dievča:
- vezme si ma, či nevezme?
pre muža:
- povýšia ma konečne?
pre ženu:
- vojdem sa do minuloročných letných šiat?
pre babku:
- prejdem do mesta a späť bez pocikania?
pre dedka:
- nevezmú mi šoferák, keď sa trasiem?

To sú obavy, spojené s  príjemným alebo menej príjemným vzrušením.
Ak sa už nemáš na čo tešiť, ani sa ničoho neobávaš, znamená to, že si mŕtvy.

Ešte pre nás, starých rodičov, ktorí sa stali svojim vnúčatám rodičmi:
- akú známku dnes dostane vnuk/vnučka?
- bude mať dobré výsledky u lekára?
- vezmú ho na školu?

Na záver spomienka na tetu Kláru, ktorá nemala vlastné deti, ale veľmi mala rada neterky a synovcov. Teta Gizka bola tiež slobodná.
Klárika s Gizkou sa rozprávali a občas použili skratku: NNV - hovorili "en-en-vé".
Raz som im povedala:
"Hehe,  ja už viem, čo znamená en-en-vé!"
"Naozaj, Anička? Tak nám to povedz!"
"No, to jednoducho znamená, že niektorá  z vás si prdla!"
To bolo smiechu! Gizka sa až prehýbala v páse.
Poznámka: NNV znamená: "Nic netrvá věčně."

Kvalita života

Kvalita života

sa znižuje. Nevládzem utekať, nevládzem veľa a rýchle chodiť.
Dá sa s tým žiť, ale cítim sa hendikepovaná.
Ba aj okolie ma už neberie ako rovnocenného partnera.
Napríklad v nedeľu sa rodinka vybrala do Slovenského raja. Mňa sa ani len nespýtali, či nechcem s nimi. Po návrate sa syn ospravedlňoval, že s deťmi šliapali veľa kilometrov, čo by som určite nezvládla.

Keď som nešťastná, jem. To by som však nemala. Lebo na boľavé kĺby je najlepšia diéta, ba podľa niektorých fanatikov vyslovene hladovka.

Som chudera. A nik ma neľutuje.

Nuž ale kde je tu humor?  Snáď vás pobavia vtipy o starých ľuďoch:

Vzala si takhle jedna skoro sedmdesátiletá vdova o pět let staršího pána. Asi po půl roce šla k doktorovi, protože se cítila nějak divně. Doktor ji prohlédl, udělal různá vyšetření a druhý den jí v ordinaci říká: „Paní Kovářová, mám tady zprávu z laboratoře. Možná vás to překvapí, ale budete maminka.”
„Pane doktor, nedělaj si legraci. Vždyť mně je skoro sedmdesát.”
„Já vím, paní, ještě ráno bych přísahal, že něco takového je nemožné, ale jste lékařský zázrak.”
„No teda, to je pěknej problém...” povzdechla si a vyrazila z ordinace.
V hale našla telefonní automat a volá domů manželovi. Ozve se jeho známý hlas: „Kovář, prosím.”
Manželka zařvala: „Ty mizero! Přivedl jsi mne do jiného stavu!”
Chvilku bylo ticho a pak se z druhé strany ozvalo: „Kdo volá, prosím?”

x

Děda oslavuje 70. narozeniny. Sejde se hodně příbuzných a přátel. Jeden známý se ho ptá: „Dědo, jak to děláte, že na vás ještě pořád letěj mladý holky?”
Děda se jen usměje a olízne si obočí...

x

„Ten děda Serjoža, představte si, už je mu 90 let a pořád je plný energie...”
„A odkud je?”
„Z Černobylu.”

Bo ty ši mi ju skryl!

Keď už bola teta Klára staručká, zabúdala, čo kde položila. Raz nemohla nájsť rajnicu, hľadala, hľadala, aj môj muž jej pomáhal hľadať, nakoniec ju našiel, a ona sa mu odvďačila tou pamätnou vetou: "No hej, bo ty ši mi ju skryl!"
Mohla mať vtedy okolo osemdesiatky. Mimochodm, jeden z jej "kúskov" bol taký, že položila samovarnú kanvicu na elektrický sporák a zapla platničku namiesto aby kanvicu zapojila do zásuvky. Ešteže som tam práve prišla.

Ľudkovia, ale ja mám EŠTE LEN 66! Neviem, kde som pred chvíľou položila fľašu s Mirindou. Samozrejme, že podozrievam manžela, že mi ju skryl! A tuším aj prečo. Chce ju zachovať pre Jurka, aby mal, keď príde z práce. Ale predo mnou bude tvrdiť, že ju ani nemal v ruke, že on ju určite neskryl.

Mirindová záhada je vyriešená. Vzal ju vnúčik. Fľašu postavil medzi kreslo a radiátor, aby si mohol upíjať pri pozeraní telky. Preto sme ju nenašli. Hneď som mu ju skonfiškovala. Veď písanie úlohy so Sofiou ma poriadne vysmädilo, to si píšte!

Pamätné býva moje hľadanie mobilu. Skrývam ho pred deckami - zakaždým na iné miesto - a potom, keď ho potrebujem, nie a nie ho nájsť. Vtedy poprosím manžela, aby ma prezvonil. No hej, ale čokoláda nemá pípatko, Keď tú skryjem, nahľadáme sa ako šerlokovia!

Hrozím sa chvíle, keď budem na ulici a nebudem vedieť trafiť domov.

Minule som čítala brutálny vtip. Doktor vyšetril pánovu manželku, ale nebol si istý jej diagnózou. Vraj to môže byť alebo AIDS, alebo Alzheimer.
Napokon sa vynašiel. Vraví pánovi:
"Viete čo, zoberte manželku do lesa a nechajte ju tam. Ak sa sama vráti domov, už by som s ňou nespal!"