Sofinkine výroky a gestá
Zohne sa a privoniava ku kvietku: - Jéj, tie kvety sú také krásne, že by som najradšej bola VČIELKOU!
X
- Babkáá, NECHOĎ do Bruselu/Londýna/Popradu/Košíc! - a privinie sa mi k stehnám, vyvráti tváričku dohora, velikánske čierne očiská sa na mňa dívajú pohľadom verného psa. Jednoducho ju nemôžem sklamať. (Pravda, keby sa vyskytla možnosť, pôjdem. S obrovskými výčitkami svedomia).
X
Spontánne sa vie ku mne pritúliť aj vtedy, keď ju naučím nejaký nový gríf na klavíri. V hudobke včera vybehla z triedy, vystískala ma, a opäť vbehla dnu. Šťastnou ju robí:
a) hudba
b) schopnosť správne ju interpretovať
X
Niekedy to trvá, kým ju naučí učiteľka v ZUŠ, alebo ja doma nejaký fígeľ na klavíri, napr. v ľavej ruke legato, v pravej staccato. Asi po 20-tich neúspešných pokusoch sa sklamaná vzdialim z obývačky. O chvíľu počujem, ako to Sofinka hrá správne! Ono sa jej to musí v hlavičke „uležať.“
X
Andrejovi, keď ide do školy:
- A zapínaj hlavu! (to má od dedka)
x
Sofia chcela dokázať, že vie otvoriť fľaštičku so sirupom proti kašľu. Tie uzávery sú robené schválne tak, aby ich deti neotvorili. Najprv treba zhora stlačiť a potom skrútiť. Ona to, samozrejme, nevie, ani ju to nenaučím. Takže skúšala hrubou silou - nešlo. Potom sa rozbehla, nafúkla líčka, prudko schmatla fľaštičku a točila. Ani tak nešlo.
X
Vedela napísať slovo BRZDA. Nie je brzda.
X
Pomaličky prečíta takmer všetko. Je pravda, že v septembri mala 6, ale ešte stále nechodí do školy a nikto ju čítať neučil!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára