Nechcem sa tu rozširovať o všelijakých diagnózach, lebo by sme zrejme skončili pri mojej hypochondrii.
Isté je, že momentálne prekonávame "putovnú" chrípku, Ajo, Sofi, ja, včera to chytilo deda, len sa obávam, kedy to schytá Jurko - a dúfam, že Miško, ktorý príde v utorok z Anglicka, to nedostane.
Choroba je trápna vec, ale aj z nej sa dajú vytĺcť isté pozitíva.
Že aké?
1. Uvedomíš si, že túžiš po živote, na ktorý si predtým nadával, že je "nudný", "fádny", "trápny", "o ničom". Zatúžiš po tom nudnom stereotype, len aby ťa už nebolela hlava, netieklo ti z nosa a nedusil ťa protivný kašeľ.
2. Choroba zomkne rodinu. Spoločne sa liečite, pijete čajíky, je v tom niečo dojemné. Staráte sa jeden o druhého, "roznežňujete sa" (fíha, to aké slovo sa mi podarilo!)
3. Robíš si plány, čo všetko "dokážeš, keď sa vyliečiš."
Takto a podobne by som mohla trepať o svojej chorobe ešte dlho, ale myslím, že najlepšie urobím, keď si pôjdem ľahnúť.
Takže "do zdivenia"! Pardón, do videnia!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára