MILUJ

Miluj blížneho svojho ako seba samého

Toto druhé najhlavnejšie Božie prikázanie naplniť – a sme v suchu! Skončila by nevraživosť, nekalé obohacovanie, mafiánske praktiky, šplhanie v zamestnaní, nevera, vojny a rozbroje medzi národmi, národnostnými skupinami, a tak ďalej.

Nuž a kto je tvoj blížny? (po anglicky neighbour, čo ináč znamená aj sused). Teda ľudovo povedané, ZAČNIME MAŤ RADI SVOJICH SUSEDOV. Nič ľahšieho? Kdeže!

Susedov si delíme:
- na priateľov,
- na užitočných,
- na bezvýznamných,
- na „hnusných zbohatlíckych snobov“,
- na „odkundesov“,
- na „špinavú luzu“
a v uvádzaní prívlastkov (zväčša hanlivých) by som mohla pokračovať.

Môžem mať rada susedov, ktorí hádžu cigaretové špaky do trávy, v ktorej sa hrajú moje vnúčatá? Môže mať pani X., bývajúca nad nami, rada pani Y. z ešte vyššieho poschodia, keď jej horúcim cigaretovým popolom prepálila paplón, vetrajúci sa na okne? (Fajčiari bývajú zdanlivo bezohľadní, ale možno ti pomôžu, keď to budeš potrebovať. Okrem toho sú fajčiari zväčša spoločenskí, žoviálni a štedrí ľudkovia. Pravda, v prípade poškodeného paplóna treba slušným spôsobom pýtať náhradu.)
Môže mať Jano rád Fera, keď ho Fero predbehol u šéfa tým, že na Jana donášal, a potom získal lepšie postavenie? (A možno nedonášal, len bol jednoducho lepší). Môže mať Klaudia rada Renátu, keď jej zvádza manžela? (Alebo si to Klaudia len namýšľa?) Renáta je zaiste „kosť“, je o niekoľko čísel krajšia než ktorákoľvek iná žena v okolí, muži sa za ňou obracajú, nosí vyzývavé šaty a milo sa usmieva nielen na Klaudiinho manžela, ale na všetkých chlapov. (Teší sa zo života, z krásy a mladosti). Môžem mať rada starú tetku, ktorá si pravidelne trhá z mojich pivónií/ruží/narcisov/ľalií? (Možno je chudobná). Môžem mať rád suseda, ktorý si oberá ovocie z konára môjho stromu? (Možno si myslí, že ak mu tie jablká nedarujem, zoberie si aspoň tie, ktoré siahajú do jeho záhrady). Ktorý mi znepríjemňuje život vŕtačkou, zbíjačkou, pachom laku, ktorým strieka autá – on bohatne, a ja trpím!? (Čo ak je to jeho zamestnanie?) Môžem mať rád susedku, ktorá „páli“ za mojím manželom? (Aspoň si to myslím). Môžem mať rada suseda, ktorý vyhral v lotérii, a teraz sa rozdrapuje v nových šatách, preváža sa v novom aute a príde do bronzova opálený z exotickej dovolenky? (Včera vyhral on, zajtra ty).
Môžem mať rád niekoho, kto je krajší/šikovnejší/úspešnejší/populárnejší/bohatší než ja?
Poviete si: TO JE NEMOŽNÉ.
Nuž ale ak nie je možné milovať svojho najbližšieho suseda, ako je potom možné pre Žida, aby miloval Araba, pre veriaceho, aby miloval ateistu, pre staršiu vydatú paniu, aby milovala krásnu mladú sekretárku svojho manžela, pre „dámu z vyššej spoločnosti“, aby milovala chudobnú dedinskú ženičku?
Veď nie sme svätci, nie sme ako František z Assissi. Sme zväčša skúpi, sebeckí a hrozne, hrozne, ba až neuveriteľne hrozne závistliví.

Že sa to predsa dá? Aspoň do určitej miery? Ono sa nielenže dá, ONO SA DAŤ MUSÍ!
Navrhujem malý tréning. Pozostáva z niekoľkých krokov.

- skús sa každému POZDRAVIŤ PRVÝ. Aj tým, s ktorými si sa už dlhšie nezdravil. Uvidíš, že po čase ti budú zdraviť aj oni. Neboj sa, že budeš „vyzerať ako pako“, „ako slaboch“.
- v práci sa stýkaj so VŠETKÝMI kolegami, nielen s tými, ktorí sú ti sympatickí, alebo z ktorých môžeš mať prospech. Správaj sa ku každému korektne a milo, aj keby ti to spôsobovalo neviem aké ťažkosti.
- buď OHĽADUPLNÝ k susedom. Mysli na ich nočný kľud, aj dennú pohodu, ktorú sa vedome nesnaž narušovať.
- NEZÁVIĎ dozelena. Ak už predsa závidíš úspešným, neohováraj ich, ale snaž sa vypozorovať, čo dobrého alebo šikovného vykonali, že sa stali úspešnými. Možno ich príklad privedie aj teba k úspechu.
- susedské spory sa snaž vyriešiť najprv MIERUMILOVNOU cestou.

Vidím tvoje reakcie:
- tak TOTO JA ROBIŤ NEBUDEM!
- nie som predsa slaboch!
- musím Mrkvičkovi ukázať, že AJ JA NA TO MÁM!
- pozdraviť sa Novákovej? NIKDY!

Ale uvažuješ zle, priateľu, veľmi zle! Dovoľ mi, aby som ťa nazvala priateľom. Lebo si môj blížny a mám ťa rada. My obaja sme odrazom živého Boha, sme jeho deti, za nás oboch, za naše slabosti podstúpil smrť na kríži. Nielen my dvaja, aj sused Žid, aj sused Mohamedán, aj sused Kvaker, Budhista, ba aj ten „naničhodný ateista, čo do kostola nechodí“, ale má rád svoju ženu a poctivo pracuje. Všetci sme deti Božie, preto sa k sebe správajme priateľskejšie.

Začnime od rodiny a svojho najbližšieho okolia.