Gitara a klavír

Gitara a klavír

S Andrejom sme dospeli do dobrého štádia: na konci školského roka, po poslednej hodine, si doma sám vyhráva. Je nadšený zo šiestich nových skladbičiek, ktoré mu učiteľ dal cvičiť cez prázdniny, sú melodické, medzi iným aj Boogie Woogie.
A tak sa mi na tú poslednú hodinu nechcelo s ním ísť! Chcela som to zahnať do autu, že čo už, posledná hodina, či tam sme, či nie. Som veľmi rada, že sme boli! Aj som kdesi čítala, že dieťa sa „chytí“ tak zhruba po dvoch rokoch tréningu na hudobnom nástroji. Ajo má za sebou tzv. prvý ročník, ktorému predchádzal prípravný, v ktorom však veľa vymeškával kvôli častým hnisavým angínam. Teraz ho to konečne začalo baviť.

Sofinka je na klavíri talent. A má aj fyzické predpoklady: dlhé prsty. Pri nej som zistila, že môžu si teoretici hry na klavíri hovoriť čo chcú o správnom úhoze, držaní ruky, začínať s „cipuškami“ a podobne, génius je génius, hrá akoby sám od seba, od prírody dobre, hladká tie klávesy po svojom, a výsledok je super! A Sofia to vie. Ešte vychytať rytmické „muchy“, naučiť sa noty, a bude z nej klaviristka ako „noha.“ Nemyslím, že by bola „zázračné dieťa“ ako napr. Mozart alebo v súčasnosti Emily Bear, ale je dobrá, je fakt dobrá. Po hodine klavíra u svojej výbornej učiteľky som mala vždy veselú, ba povznesenú náladu, akokoľvek biedne som sa pred hodinou v ten deň cítila. Musíme v klavíri pokračovať.
V snahe naučiť Aja teorku som pomýšľala na to, či ho nezačnem učiť na klavíri. Stupnice idú podľa klavíra. Spýtala som sa ho kontrolnú otázku: „Andrejko, ktorý nástroj sa ti viac páči? Gitara alebo klavír?“ V jeho odpovedi jednoznačne zvíťazila gitara! „A klavír sa ti nepáči?“ – „Hm, ani nie.“

Zaujímavé. Môjmu svokrovi sa zas nepáči gitara. Klavír a husle áno, ale gitara nie.
Osobne obdivujem peknú hru takmer na všetkých nástrojoch. A obdivujem šikovných ľudí, tzv. „multiinštrumentalistov.“ Nič to. Na budúci rok pokračujeme s dietkami v hudobke, aj keby som si pritom mala nohy, resp. topánky zodrať.
A Andrej vie aj pekne kresliť!