Záchodová doska.
Môj život je v troskách!
Chlapi ju zdvihnú zakaždým.
Aj stokrát za deň.
A keď ta vpálim ja,
často len na krajíčku zdržiavajúc,
musím ju najprv sklopiť,
sťahujúc úzke gate, pričom už takmer nevydržím!
V tej chvíli sa stávam FEMINISTKOU,
nadávam na tie HOVÄDÁ,
čo mi znepríjemňujú život.
Oni však argumentujú tým, že práve NAOPAK,
JA im ho ZNEPRÍJEMŇUJEM,
lebo často narýchlo, keď im treba cikať,
musia dosku zdvíhať.
Názor známeho:
„A to už ako? U nás to všetci
robíme POSEDIAČKY.“
ŽEBY MATRIARCHÁT? (pomyslím si)
Alebo len ohľady
zo strany chlapov?
Veď predsa len postojačky
nemusia vždy trafiť.
A kto to potom utiera?
Zas len tá žena, CHUDERA!
Preto sa pýtam:
„Kto to pochopí?
Poradíte mi,
kam z tých konopí?“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára