Ťažko, ťažko, chvíľami bezútešne.
A tlačíš tie vrchom naložené táčky do kopca.
Tlačíš a tlačíš, vrchol nevidíš.
x
Vďačnosť malých prebleskuje
v lopote dní.
Úsmev, záblesk v očkách,
studničkách detskej duše.
x
"Sofinka, uprac po sebe, ale už!"
"Dobre, babka, veď upratujem, ale nemám sto rúk.
Pomôž mi, aspoň mi poukladaj noty!" - drzaňa malá.
x
"Andrejko, akú známku si doniesol?"
"Babka, to sa nevieš iné opýtať, len furt na tie známky?!"
Fakt som trápna.
x
Ocko sa vzorne stará.
Dedko detko, pardón, detto.
Sme traja na dvoch.
Úspech vidieť tu a tam,
hojne prerastaný krížmi.
A ty, Dora, tlač tie táčky,
fúrik-beznádej,
do kopca - a every day...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára