piatok 10. novembra 2017

Boj proti HOSIP-u

Boj proti HOSIP-u

Staroba neminie mňa, ani teba. Jej prejavy sú nepríjemné, chvíľami až obludné: vrásky, vypadávanie vlasov, artróza, slabosť, ale hlavne: zabúdanie. Nie, nechcem sa mu poddať!

Vymyslela som, vlastne nevymyslela, realizovali to viacerí, ale ja som si to zaumienila: budem si písať, čo kde položím. Aspoň každodenné predmety že budem mať "ošetrené", aj činnosti, to si už dlhšie zapisujeme na tzv. "blbenku", bloček na stene. Teda píšeme tam, čo treba kúpiť, resp. urobiť.

Musím si nájsť systém na zapisovanie miesta - čo som kde položila, resp. odložila. Po pracnom hľadaní darčekov pre bratove deti a bábiky pre Sofiu ako darček za klavírne vystúpenie sa to už stalo nevyhnutnosťou.

Ešte ten zápisníček nemám, resp. mám jeden vhodný, len neviem, kde je, ale už som si zapísala na malý papierik: "zapaľovač je v mojej skrini" - rozumej medzi gaťkami. Bude ho hľadať syn-kuchár. Mal ho vo vrecku pracovných nohavíc, tie idú do prania, preto musím zapaľovač odložiť. No a ten malý papierik som si odložila do peňaženky. Voila!

Nedávno zomrel na Alzheimera jeden náš známy. Za mladi bol výborný športovec a turista. Môj syn sa kamaráti s jeho synom.

Dajme niečo veselšie: deti vidia môj problém, čiastočne tolerujú, ba niekedy sa za ten HOSIP skrývam, keď im niečo nechcem dať, poviem, že som zabudla. Beťári malí, hneď sa ponúknu, že mi pomôžu hľadať! Pokiaľ ide o maškrty, majú nesmiernu fantáziu a nájdu aj cukríky schované pred rokom. Dietky, pekné kvietky!