Slová
sa zhmotňujú v duši.
Utvárajú sa v mozgu
a sťa vtáčatá
vylietajú z pier.
Inokedy sú úderné, prudké,
ba zlostné
a vystreľujú z úst ako šípy,
alebo dopadajú na
adresáta
ako silné údery kladiva.
Vtáčatá mám rada,
nežne si ich pritúlim k hrudi
a potom ich pošlem späť
aj so svojimi
malými slovkami odobrenia.
Ale tie šípy,
ale tie kladivá
radšej odstreľujem preč.
Nechcené,
aj keď niekedy pravdivé.
Také slová nemám rada.
Hoci niektoré budem možno
tolerovať
neskôr.
DETI
Holúbätá.
Chutnučké, mäkučké,
lásky najhodnejšie.
Najmä keď búvajú.
Zavárame čalamádu
vo veľkom.
Strúhame, krájame,
miešame v kotli.
Len či sme sa na jej chuti
všetci svorne zhodli?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára