sobota 29. apríla 2017

Hlad

HLAD

Vitaj, bratku! Cítim ťa od rána, aj po skromných raňajkách, cítim ťa na desiatu, ktorá pozostáva z jabĺčka, cítim ťa na obed, keď si dávam tofu so zeleninou, na večeru rybu s cereálnym chlebíkom. Hlad mi zviera žalúdok.

Ale veď to je dobre - utešujem sa. V takých chvíľach skutočne CHUDNEM. Mám to odskúšané. Odmenou mi bude štíhlejšia línia a hádam aj zdravšia budem, zníži sa hladina zlého cholesterolu v mojej krvi, bolesť členkov ustúpi, ba spľasnú aj opuchy.

Hanbím sa, že mi je zaťažko trochu pohladovať. Hlboko sa ospravedlňujem všetkým martýrom aj chudákom, ktorých hladom mučili v koncentrákoch a gulagoch, ľuďom trpiacim počas hladomoru, vojny, v čase núdze.

Môj hlad je reakciou na nezdravý nadbytok, ktorý sa u mňa prejavil v nadváhe, boľavých opuchnutých členkoch, zanášajúcich sa cievach.

Nikto nado mnou nestojí s korbáčom, nezamyká predo mnou chladničku a vetrák, ktoré sú preplnené dobrôtkami od výmyslu sveta. Sama si musím rozkázať.

Že nedopadnem ako tá pani, ktorá keď sa vyzliekla na pláži do plaviek, traja horliví grínpisáci ju odtiahli späť do mora, alebo iná, ktorá keď si ľahla na posteľ, prevísala zo všetkých strán!

Netreba dať na chladničku zámok, stačí magnetkami pripnúť bikini spred dvadsiatich rokov, skvelé memento! (kresbička koluje na internete).

Nuž, anyway, idem sa mučiť ďalej, aby sa mi niečo náhle neprihodilo, nejaká náhla príhoda, ktorú si zaiste nikto z nás neželá. Bon chance, Anička!