Sofinka a Andrejko
- Babka, poďme sa hrať s panáčikmi!
- Dobre, Sofinka. (Vezmem panáčika a začnem sa premaznávať).
- Ale nie tak! Nie po dievčensky, po chlapčensky! – a zmení hlások na hrubý:
- Ahoj, kámo, kam ideš?
X
- Sofinka, poďme si zahrať florbal, - volám ju.
- Dobre, ale vidím v tom PROBLÉM!
- Aký, Sofinka?
- Teba predsa bolia nohy!
X
- Babka, mám ťa rada, ale musíš ma poslúchať!
X
Andrej sa nerád delí. Sofinka opačne. Keď jej podávam perník, hneď pýta aj pre Andreja.
X
- Babka, viem, že dnes nemáš narodeniny, ani nijaký iný sviatok, ale aj tak som ti priniesla koláčik! (vyrobený z plastelíny).
X
Viackrát sme sa zhodli na tom, že pokiaľ ide o smelosť a výbojnosť, Andrej mal byť dievča, a Sofia chlapec. Tak to už v živote chodí. Najmä teraz, keď je Andrejko chorý, je veľmi nežný, túli sa ku mne a vyžaduje si pozornosť. Hrá sa s autami, ale aj s plyšákmi.
X
Ajko je veľmi chorý, má teplotu. Preberie sa a začne volať: „Nurofen!“ – má vyskúšané, že nurofen pri horúčke pomôže. Voľakedy deti volali: „Mama, tata, bolí!“ Dnes si už vedia určiť diagnózu aj liek. Predpokladám, že o také dva roky bude volať: „Babka, prosím si oscilococcinum alebo osteocynesine, alebo nejaký iný liek, najradšej homeopatický!“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára