CESTOVANIE NA POKRAČOVANIE
Veľa som sa nacestovala najmä od júna do novembra 2007, keď som pracovala pre EHSV na polovičný úväzok a to tak, že dva týždne som bola v Bruseli, dva doma. Mala som dosť možností vychutnať si obchody a kaviarne na letiskách, autobus z Bratislavy do Viedne – aj s pasovou kontrolou – ešte sme neboli v Schengene. No a slovenské rýchliky. Práve vďaka nim mi cesta trvala neuveriteľne dlho. Veď si len predstavte: letecky z Bruselu do Viedne – 1,5 hodín, z Viedne do Bratislavy autobusom 1 hodinu, rýchlikom z Bratislavy do Spišskej Novej Vsi 5-7 hodín! Z toho musí aj najslabší počtár ľahko vydedukovať, že najnamáhavejšia cesta bývala rýchlikom. Dobre oblečená, pekne navoňaná – na letisku som zavše zašla do parfumérie a skúšala si rôzne parfumy. Raz sa ma predavačka pýtala, ktorý si vyberiem. Odvetila som, že iba skúšam, lebo že mne parfumy kupuje manžel. Ale že hľadám značku Chanel Alure. Zaskočila ma: „Prajete si letný, jesenný, alebo škoricový variant? Vyskúšala som všetky tri. Nuž taká pekne navoňaná som sadala do slovenského rýchlika. Vlak Inter City bol ten lepší prípad. Cesta obyčajným rýchlikom znamenala veľké prekvapenia a hádanky, ktoré som si dávala už v štartovacej stanici: bude fungovať klimatizácia alebo nie? Budú sedadlá čalúnené alebo koženkové? WC bude „ako z Bangladéša“ alebo obstojné? Bude tiecť voda alebo nie? Na oknách budú záclonky, alebo nie? Čo sa nám dnes po ceste prihodí? Spadnutý trolej, pokazený rušeň, samovražda na koľajach, alebo množstvo iných nepredvídateľných udalostí spôsobujúcich meškanie? Ak sa vyskytnú, koľko bude to meškanie trvať? Hodinu, dve? Zoskočím u nás na stanici z vlaku plavne ako mačka, alebo sa z vysokého schodíka sterigám s ťažkými kuframi ako kačka? Stalo sa mi, že raz v lete po dosť krušnej ceste rýchlikom zo mňa nielenže vyprchala vôňa francúzskej voňavky, ale cítila som sa spotená a špinavá. Rýchle som odlepila z kufra nálepky. Veď aj tak by mi nik neuveril, že cestujem z Bruselu!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára