utorok 6. januára 2015

Lietanie, to je moje!

LIETANIE - TO JE MOJE!

Tých zážitkov je veľa. Čo cesta, to dobrodružstvo. Najmä pre mňa. Predtým som totiž toho veľa nenalietala. Pred letom obavy, či to stihnem na letisko, v lietadle trochu strach, pri turbulencii adrenalín, po pristátí úľava.
Nové známosti. Alebo všetko zlé je na niečo dobré. Napríklad po zrušení letu spoločnosti Austrian Airlines nás autobusom previezli do Viedne, tam nám dali náhradné lietadlo, ale kým sa to všetko vybavilo, uplynula hodná chvíľa. Zoznámila som sa s troma dievčatami, dve pracujú v Rade, jedna v Parlamente. Pri káve sme sa na viedenskom letisku porozprávali aj o pracovných problémoch, vymenili si skúsenosti a kontakty.
O ceste 30. apríla 2004 som už písala v kapitolke Pozvanie. Nebudem sa opakovať, iba zdôrazňujem, že NIKDY nezabudnem na búrku, prvú garsónku a rozliaty šampón.
Teraz opíšem svoj vianočný let na prelome rokov 2004 a 2005 z Amsterdamu do Bratislavy a späť.
Bol to nápad jedného kolegu. Viacerých nainfikoval, aké je výhodné nakúpiť si lacné letenky spoločnosti Sky Europe z Amsterdamu. Vo vlaku do Amsterdamu nekúrili, pociťovala som chlad na stehnách. Cesta trvala takmer tri hodiny. Ale došla som dostatočne zavčasu na letisko Schiphol, ba dalo by sa povedať, že som mala času “ako dreva.” Názov Schiphol čítaj s-ch-i-p-h-o -l. Pre Slováka to nie je žiadny problém, máme veľa slov so skupinou spoluhlások -sch-, napríklad ´schovať sa,´ ´schýliť´. ´schytiť´. Francúzi to nedokážu vysloviť, hovoria: -skipól. Traduje sa historka z bojového stredoveku, asi zo 14. storočia. Flámi sa bili s Francúzmi, pochytali dosť veľa ľudí, zajali ich a ako skúšku správnosti dali každému vysloviť slovo ´schildt´, čo znamená ´štít´. Kto to vedel, bol slobodný, kto povedal: ´skilt´, šmyk, podrezali ho ako barana, lebo to bol na betón Francúz.

Nuž, spokojná, že mám času a že idem domov na Vianoce, som sa postavila k prvému okienku s nápisom Sky Europe. Bol to pult, kde sa prijímali reklamácie, žiaden check-in. Kopec Poliakov sa sťažoval, lebo im zrušili let do Varšavy. Jedna dievčina musela kvôli tomu ostať na Vianoce v Amsterdame, ďalší let bol až na Štefana! Keď mi povedali, že do Bratislavy sa poletí, bola som šťastná a jeden chlapík, ktorý mi rozprával, že pracuje na holandskom bitúnku, tiež. Išli sme na kávu. Potom som zistila, že check-in do Blavy už prebieha, samozrejme, pri inom pulte, lepšie povedané pri dvoch pultoch, ale pri oboch bol obrovský, trikrát zatočený rad. Apparently celý svet letel do Blavy. A nielen Slováci. Belgičania, Holanďania. Jeden chlapec mi potom na letisku v Bratislave prezradil, že cestuje do Spišskej Novej Vsi. No prosím! Celý svet mal namierené na Slovensko. Mala som z dlhého radu ukrutné nervy, ešte ma jedna baba nastrašila, že niekedy sa stane, že letecká spoločnosť “overbookuje” letenky, že predá viac miest, než je počet pasažierov, ktorých dokáže lietadlo pojať. Tlačila som sa ako malé dieťa. Ale nakoniec ma začekovali, aj cez pasovú som prešla hladko, ženiem sa chodbami a halami okolo nádherných butikov, nič nevnímam, nezastavujem, len aby som, nedajbože nezmeškala boarding. Stihla. Ešte veľa ľudí došlo po mne.
Z lietadla bol večerný Amsterdam s mnohými svetielkami pekný, lebo nebolo zamračené. Počas letu podávali iba kávu alebo čaj a minerálku. Ale hlavne, že som sa blížila k Slovensku!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára